Keď nájde pre seba šaty, ktoré sa páčia aj mne. Že varí z rovnakých ingrediencií ako ja a je to neporovnateľne lepšie. Že keď kúpi víno, je vždy skvelé. Že mi požičiava svoje knihy a číta tie, ktoré jej požičiavam ja. Že ma zoznámila s Igorom Timkom. Keď urobí dojem na mojich kamošov. Keď cestujeme dlho v aute a zarozprávame sa tak, že si neuvedomíme, že sme chceli počúvať hudbu. Že mi zložila a nahrala pieseň, ktorú doteraz viem naspamäť. Že sa rozprávame o rozchodoch, hypotetických aj keď ich odvraciame a to človeku veľmi otvorí oči. Že ma berie do divadla na hry, ktoré sú vynikajúce.  Niekedy aj zadarmo. Že je pre ňu prirodzené, keď platí ten, kto má v daný moment viac peňazí. Že dlho nepila pivo, ale potom jej zachutilo remeselné pivko v istom košickom podniku, zhodou okolností, v mojom obľúbenom. Že sa z pomerne striktného diétneho režimu otvorila rôznym kuchyniam a ja som získal spojenca v gastroturistike. Že ma prirodzene infiltrovala do skupiny svojich kamošov a teraz sú to aj moji kamoši. Že keď jej ide karta, má najlepší humor na svete. Že si to isté myslí o mne. Že mala istý čas kratšie vlasy ako ja. A že mala dredy a má kerku a kanady. (Vždy som chcel frajerku, ktorá je frajerka). Že nemá rada mainstreamovú hudbu, ale udržiava si prehľad. Že si zapisuje cudzie slová, ktorým nerozumie a naučí sa ich význam. Že vie oceniť malomestský život. Že sú oblasti, v ktorých je extrémne lepšia ako ja. Že mi dá za pravdu, keď mám pravdu. Že mi naloží, keď potrebujem naložiť. Keď jej vysvetľujem niečo, z čoho som úplne nadšený, vôbec ju to nezaujíma, ale tvári sa, že najviac. Keď zaspievam dobrý druhý hlas a pochváli ma. Že jej podivuhodným spôsobom prídem príťažlivý. Že ona je príťažlivá úplne ohromujúcim spôsobom. Že pri nej môžem byť skutočný. Že naše “Dvaja proti celému svetu” ešte stále žije.

Že najprv som musel rozmýšľať, ale potom som sa rozbehol a musel som to skracovať. A uvedomil som si toto všetko.

Jay