V dnešnom denníku nevesty by som vám len v krátkosti chcela priblížiť, ako vyzeral náš deň pred svadbou. Totiž všetci vieme, že veľké udalosti vyžadujú veľa energie, veľa kreativity a pevné nervy. Veľa sa hovorí o tom, ako je dôležité si ten veľký deň hlavne užiť a nestresovali príliš. Júj, to by sme aj mali, ale ako nestresovať deň pred svadbou? V deň, keď treba doklepnúť všetky malé (alebo aj veľké) detaily, uistiť sa, že je všetko pripravené, k tomu pripraviť ešte aj seba, dobre sa vyspať a aj emocionálne sa pripraviť na ten veľký deň?
Nuž, na to vám odpovedať neviem. Deň pred našou svadbou som behala hore dole a robila presne to, čo som už opísala. Hneď ráno sme zbalili do auta všetky veci, ktoré sme mali pripravené na výzdobu a odišli na miesto, kde sa mala konať svadba. Začali sme vešať svetielka po celej záhrade, rozložili sme repráky a prichystalo ozvučenie. Začali sme viazať kvety, roztriedili stužky a servítky, príbory a taniere. Všetkým našim kamošom, ktorí nám pomáhali s výzdobou som rozdala celý dokument s pokynmi na výzdobu. Nepamätám si, či som toho v ten deň veľa zjedla, ale pamätám si, že som nemala veľa času na pohodové posedávanie.
Niekde medzi prípravami sme museli vyzdvihnúť posledné zabudnuté veci, ako napríklad ešte zopár pohárov a naberačiek na šaláty…Okrem toho sme si dali aj nácvik svadby. To bolo celkom rýchle, len sme si prešli program nášho “sobáša” (keďže sme už boli vzatí, tak to bolo trochu upravené našim potrebám, ale o tom napíšem viac nabudúce) a uistili sa, že všetci vedia, čo a ako bude prebiehať. Nanešťastie aj tak nevyšlo všetko podľa plánov, takže kebyže si tento deň mám zopakovať, asi by sme venovali viac pozornosti práve tomuto nácviku.
Ku večeru sme ešte zašli ku Ryanovým rodičom na večeru. Prešli sme si program nasledujúceho dňa a potom sa ku nám pridala aj Ryanova vzdialená rodina, ktorá pricestovala z iného mesta. Chvíľku sme spolu sedeli a rozprávali sa. Aj keď teda, musím povedať, že vtedy už mi trochu klipkali oči aj napriek tomu, že bolo len asi 8 hodín večer.
Potom sme sa pobrali späť na záhradu našich kamarátov a rozmiestnili stoličky a stoly, ktoré v ten deň priniesla firma, od ktorej sme si ich požičali. Trvalo to omnoho dlhšie, ako sme plánovali, lebo usporiadať okolo 80 stoličiek tak, aby to vyhovovalo všetkým covid opatreniam a k tomu to aj pekne vyzeralo a zmestilo sa na záhradu, kde sa konala svadba…A hlavne o 8:30 večer po dlhom dni, nuž, boli sme unavení a už sa nám nechcelo pohnúť ani prstom. Domov sme sa dostali až okolo polnoci. Vtedy sme si veru povedali, že ako dobre, že sme svadbu mali až o 6:30 večer na ďalší deň, lebo sme nemuseli ráno vstávať príliš skoro. Ale teda, aj o tom vám napíšem nabudúce. Poviem vám o všetkých veciach, ktoré nevyšli tak, ako mali, ale aj o veciach, ktoré sa veľmi podarili.
Celá pointa tohto tu asi je, že aj napriek tomu, že som všetko poriadne naplánovala a ku všetkému som mala detailné zoznamy a to-do listy a všetko bolo “pripravené”, aj tak nešlo deň pred všetko tak, hladko, ako sme chceli alebo ako som si myslela, že to pôjde. A to je úplne normálne. A aj keď sa treba pripraviť na to, že ten proces prípravy a riešenie posledných detailov stresujúce budú, tak asi je to tak v poriadku a je to súčasť toho celého. A píšem o tom preto, lebo je upokojujúce vedieť, že všetci sa vieme začať v svadobných prípravách topiť. Že plánovanie veľkých a dôležitých udalostí je síce radostné, ale nie je vždy úplne bez stresu. A tak dúfam, že tým, že s vami zdieľam aj tú našu realitu stresovania, budete sa môcť upokojiť a vedieť, že nie ste jediní, ak je toho na vás trochu veľa. Lebo verte mi, nie len deň pred, ale celý týždeň pred sa mi svadbu samotnú už ani nechcelo vôbec mať a nechcelo sa mi už nič riešiť. Už som toho mala jednoducho dosť. Takže tak. Ak práve pripravujete svoju svadbu, užite si to najviac ako viete, vypýtate si pomoc, a snažte čo najmenej stresovať.
Text: Kaja Macinská
Fotografie: Brooke Forwood, Megan Maddocks