Nech už máte akýkoľvek obrad, cirkevný alebo civilný, niečo predsa len majú oba spoločné. Potrebujete svedkov. Bez svedkov by sa svadba ani nemohla uskutočniť. Mali by to byť vaši najbližší ľudia, ktorí musia mať dobre nastražené uši a počúvať, či si snúbenci povedia skutočne to vytúžené ÁNO.

Už hneď na začiatku som vedela, že moja svedkyňa bude najlepšia kamarátka Gitka. Poznáme sa už od detstva, ani jedna z nás nemá súrodenca, a tak sme  ako dve sestry. Je to osoba, s ktorou sa pohádam ale viem, že o pár dní sa budeme zasa stískať a debatovať do polnoci. Dokonca ani vyše 300 km nás nerozdelilo, keď išla študovať do Prahy a ja do Bratislavy. Má to svoje výhody (výlet do Prahy a ubytovanie zadarmo vždy príde vhod, no nie?).

Tentoraz však mal so svedkom problém Filip (konečne to prišlo, vymenili sme si to a neriešili sme moje problémy, ale problémy môjho muža, takže som bola pripravená situáciu zvládnuť). Filip mal dilemu, nevedel či sa rozhodnúť pre brata alebo najlepšieho kamaráta. Je to veľmi ťažká voľba. Najmä preto, lebo sú to jeho najbližší ľudia a oboch má veľmi rád. V tomto prípade sa rozhodnite tak, ako to cítite v danom momente. Nič lepšie vám poradiť neviem. V prípade Filipa zvíťazila bratská krv, takže si vybral svojho staršieho brata Michala.

Vo veľmi veľa článkoch na internete sa dočítate, čo všetko by mali mať svedkovia na starosti. Pomáhať vám s výberom svadobných šiat, obleku, odoslať pozvánky pre hostí, objednať sálu či iné veci. Osobne som človek, ktorý si rád tieto organizačné veci rieši sám. Bolo to mojim potešením a aspoň som sa tak na svadbu viac tešila. Takže, ak by ste chceli s niečím pomôcť, oslovte skôr niekoho iného. Svedkovia sú významní hostia, ktorých by som takýmito organizačnými vecami na svadbe veľmi nezaťažovala. Pre svedkov je podľa mňa dosť stresujúce, že musia svojím podpisom potvrdiť, že snúbenci vstupujú do manželského zväzku dobrovoľne.

V kostole si svedkovia viedli skvelo. Dokonca nás Michal zachránil. Totiž, keď sme si s Filipom celí šťastní povedali svoje ÁNO, celkom z nás ten stres opadol a v tom mi Filip šušká: „Ehmmm… nemám USB s prvým tancom.“ Ja: „Ale čo si,… si robíš srandu.“ Filip: „Nie, ja ho fakt nemám. Ostal na izbe v mojej taške.“ Takže niekde medzi kázňou a prijímaním sme sa dohodli s Filipovým bratom, či by nám nešiel po USB. Samozrejme ten prvý tanec mal byť ako prekvapenie, takže sme to prezradili, ale naozaj nás zachránil. Michal, naozaj ti ešte raz veľmi pekne ďakujem a odpúšťam ti aj tie reči do videa ako nechápeš to, že si ma Filip zobral. Ja viem, že to bolo zo srandy (teda dúfam).

Moja svedkyňa Gitka je človekk, ktorý ma sprevádza už roky mojím životom a veľa o nás s Filipom vie. Pozná našu minulosť i moje tínedžerské časy. Gitka s Michalom boli presne pri tom momente, keď sme sa s Filipom prvýkrát uvideli, dokonca im vďačíme za to, že sme sa stretli. Myslím, že lepších svedkov sme si nemohli vybrať. No ale k veci, Gitka si pripravila ten najkrajší svadobný príhovor. Bol venovaný len nám a mňa to dojalo ako malé dieťa, takže som začala pri jej príhovore plakať už pri prvej vete.

„Milá Veronika, milý Filip a milí svadobní hostia!

Som veľmi vďačná za prejavenú dôveru nevesty, že som vám mohla odsvedčiť manželstvo. S nevestou sa poznám od škôlky, je mi ako sestra, moja rodina.  Keď sme sa spolu v detstve hrávali, Veronika mi ukazovala fígeľ s kockou, ako si privolať šťastie. Dodnes tomu nerozumiem, no jej trik zaberal a Veronika so samými šestkami vyhrávala. Možno to bude znieť trošku naivne, ale myslím si, že toto kúzlo si musela vložiť aj do svojho života. No veď posúďte sami. Naši novomanželia si na oznámenie nechali napísať nádherný citát: ,,V živote je možné stretnúť sa tisíckrát a nenájsť sa, ale je možné stretnúť sa raz a nájsť sa navždy.“ Tento citát presne vystihuje, aká zvláštna hra osudu Veroniku a Filipa zviedla dohromady. Prvýkrát sa stretli na koncerte v Senici. Tento koncert bol presunutý na iný deň z dôvodu choroby speváka. Medzitým tatko nevesty predal lístky a ženích sa rozhodoval medzi dvomi mestami, kam na koncert ísť. I napriek rôznym prekážkam sa mali možnosť spoznať, a tak spolu prežiť kopu krásnych chvíľ.

Som vďačná, že som tento príbeh mohla zažiť s vami.
Ak nebudem mať romantický príbeh pre svoje deti, požičiam si ten váš.

Na záver vám chcem popriať dlhý šťastný manželský život plný radosti, pochopenia a lásky s hromadou detí.“

No a už som revala ako malá…

Michal nám zase spolu s družičkou Natálkou zorganizoval „únos nevesty“, ktorý sme vôbec nemali v pláne. Celkom dobre to však padlo. Dodnes nechápem, ako sa mu podarilo ma v tých obrovských šatách vziať na rukách na druhú svadbu. Darmo, je to svalovec od prírody, majú to v rodine.

Takže, ak bude váš výber svedkov akýkoľvek, rozhodujte sa srdcom. Určite sa rozhodnete správne a užijete si spolu s nimi váš deň D.

Text: Veronika Grožajová / Foto: LK Studio