Koronavírus, koronakríza, korona… asi najskloňovanejšie a najvyhľadávanejšie slová minulého roka. Žiaľ, asi ani tento rok sa ich ešte úplne nezbavíme. No a v našej pamäti ostanú oveľa dlhšie, aj po skončení tejto neľahkej situácie, ktorá sa snáď blíži pomaly ku koncu.
Ako v každej podobnej situácii, kedy odrazu nastane nečakaná zmena a ešte k tomu nie príjemná, najdôležitejšie je čo najskôr naučiť sa prijať danú situáciu takú, aká je. Ak niečo neviem zmeniť či ovplyvniť, nemá význam sa nad tým dlho trápiť a dokola sa pýtať „Prečo?“. Len si tým zaťažíme mozog, ktorý potom nemôže hľadať nové riešenia.
Asi sa zhodneme v tom, že najlepšie, ako zvládnuť neľahkú situáciu, je snažiť sa nájsť v nej niečo pozitívne. Niečo, o čo sa vieme oprieť a čo nám pomôže ľahšie ju prekonať. Pozitívne myslenie je vraj polovica úspechu. Poďme si teda skúsiť vypichnúť pár vecí, pozitívnych, ktoré nám táto situácia, do istej miery obmedzujúca našu slobodu, priniesla. Čo sme sa mohli naučiť a vziať si k srdcu počas posledných mesiacov?
Život ani zdravie nie je samozrejmosť. Klišé ako sa patrí, ale kým sa nás to bytostne nedotkne, asi to takto vnímame. Teraz sme však v situácii, kedy sa pravdepodobne každý stretol (nemyslím hneď osobne) s niekým, kto prekonal ochorenie COVID-19. Takže sa to dotýka väčšiny z nás a inak sa na samozrejmosť zdravia pozeráme, ak sme aj o niekoho blízkeho v súvislosti s touto chorobou aj prišli.
Najdôležitejšie sú vzťahy. V rodine, medzi blízkymi, kamarátmi. Toto platí asi dvojnásobne. Kto mal vybudované dobré základy vo vzťahoch, ľahšie zvládol aj to, že bol s niekým vkuse zatvorený doma. Kde to už „škrípalo“, tak tam sa to muselo začať riešiť, lebo sa pred tým nedalo ujsť. Vzťahy sme teda utužovali, alebo ich aj pretriedili. Veľa ľudí si počas tejto doby pretriedilo priateľov aj na sociálnych sieťach. Zistili, že ich názory na vzniknutú situáciu sa rôznia, či ich doterajší priatelia šíria nezmyselné hoaxy, ktorým aj veria. To, že vďaka technike sme mohli svojich rodičov či starých rodičov a iných blízkych vidieť aspoň online, je určite výhra tejto doby. No po pár týždňoch či dokonca mesiacoch ten osobný kontakt chýbal každému. Niet preto nad to vidieť a objať svojich najbližších osobne. Človek potrebuje cítiť ľudské teplo bez ohľadu na technické vymoženosti tohto sveta. A možno aj na našich starých rodičov sa budeme pozerať inak, s väčším rešpektom a vďačnosťou, že ich tu ešte máme.
Nepotrebujeme ku šťastiu tak veľa, ako sme si mysleli. Situácia nás donútila ostať doma, nepodliehať toľko konzumnému spôsobu života, nemíňať toľko peňazí. Na jednej strane tých peňazí pomaly ubúdalo (či už z úspor alebo zo straty zamestnania a následného príjmu), na druhej strane aj naše výdavky sa radikálne znížili. Naučili sme sa šetriť, využívať lokálne zdroje. Viac sme porozumeli aj slovu udržateľnosť a snáď aj tomu, ako ju aj v praxi realizovať. Dvakrát sme si rozmysleli, či niečo naozaj potrebujeme, kým sme klikli na nákupný košík.
Spomaliť sa dá. V životnom tempe, v práci, v povinnostiach… Uvedomili sme si, že nie je kam sa ponáhľať a vlastne je to takto lepšie a zdravšie pre nás a ľudí okolo nás. Rýchle životné tempo, aj keď niektorí ho doslova vyhľadávajú, nemusí vždy znamenať úspech a veľa peňazí. Nemusí byť všetko hneď a tip-top. Dokonalosť predsa neexistuje.
Čas naučiť sa niečo nové. Keďže sme boli nútení ostať doma, nezostávalo nič iné, iba po práci opäť sedieť na tom istom gauči alebo za rovnakým stolom ako „v práci“. No aktívne, resp. efektívne využitý voľný čas pre mnohých znamenal naučiť sa niečo nové. Obľúbené kváskovanie, ktorým sa chválila nie jedna celebrita, alebo rôzne druhy kurzov ako jazykové, kurzy osobného rozvoja, kreslenia apod. Proste niečo, čo ste vždy chceli vyskúšať, ale akosi stále nebol čas. Kvalitne využiť voľný čas, ktorý sa nám naskytol.
Ani sloboda nie je samozrejmosť. Nebolo to tak dávno, čo naši rodičia či starí rodičia nemohli vycestovať či ani nahlas povedať, čo chceli a ako to cítili. Viac si vážiť slobodu, aj to by nám mala táto skúsenosť priniesť. Lebo sme si mysleli, že už asi ako ľudstvo môžeme čokoľvek a kedykoľvek. No a na kolená nás dostalo niečo, čo ani voľným okom nie je viditeľné – vírus. A najhoršia je jeho nepredvídateľnosť.
Pretriedili sme si teda myšlienky, okruh známych a určili si priority. Zistili sme, čo je pre nás naozaj dôležité a že je to často krát bližšie, než si myslíme. Naučili sme sa rýchlo prispôsobiť, veď človek je tvor prispôsobivý. A niektorí z nás si zlepšili technologickú gramotnosť. Museli, ak chceli ostať v spojení so svetom, prácou či blízkymi.
Určite aj v súvislosti s plánovaním svadby ste museli robiť nejaké kompromisy, či ju dokonca zrušiť. Aj tu to asi bolo o prioritách. Chcete svadbu, lebo už túžite byť jedno telo a duša so svojou polovičkou? V tom prípade ste asi oželeli veľkolepú oslavu, lebo na prvom mieste bolo pre vás stať sa manželmi. Nezabránili tomu ani rúška či iné obmedzenia počtu ľudí a podobne. Chceli ste svadbu so všetkým, čo k tomu patrí? Veľa ľudí a poriadnu oslavu vašej lásky? Tak musíte počítať s tým, že sa pravdepodobne uskutoční inokedy, ako ste pôvodne plánovali. No aj malá svadba môže tiež splniť, dokonca aj prekonať vaše očakávania. Budete ju oslavovať naozaj iba s najbližšími, ktorým sa, v tento váš výnimočný deň, budete môcť aj viac venovať. Dodávatelia to tiež v tejto situácii nemajú ľahké. Preto aj oni budú radi za každý vás ohlas a možno budú aj ochotnejší splniť vaše požiadavky. Možno nakoniec aj ušetríte a peniaze využijete neskôr na oslavu s priateľmi. Viac o reálnych svadbách v čase korona krízy sa dočítate aj v našom najnovšom čísle časopisu SVADBA 1/2021. Žiadna z neviest neľutovala, že svadbu v čase korony mala a že ju museli trochu prispôsobiť aktuálnej situácii. Všetky sa zhodli v tom, že najdôležitejšie predsa je, že sú s manželom konečne svoji a že mali v ten deň po boku tých najbližších a najdôležitejších ľudí. Nech to teda neodradí ani vás.
Text: Katarína Bačíková
Foto: fotobanka