Všetci veľmi dobre vieme, že dary nie sú tým, čo by robilo svadbu svadbou. Nepatria k jej najpodstatnejším súčastiam, napriek tomu sa s ňou však odpradávna spájajú. V tradičnej ľudovej svadbe sa však dary vnímali inak, ako ich vnímame dnes. A kým v súčasnosti sa novomanželom snažíme venovať to, čo ich poteší, a vďaka čomu si môžu užiť ničím nerušený oddych, v minulosti bolo darmi veci nevyhnutné pre život. To, že ich novomanželia dostali, však rozhodne nebolo také jednoduché, ako dnes. A aj keď je ľudový proces obdarúvania nevesty a ženícha spojený s viacerými zaužívanými a váženými zvykmi a tradíciami, často bol náročnejší, než si dnes vôbec dokážeme predstaviť.
Okrem vzájomného obdarúvania ženícha a nevesty a darov, ktoré svadobčania nosili svadobným rodičom, bolo venovanie darov snúbencom a neskôr novomanželom naviazané na tri hlavné príležitosti.
- Chodenie nevesty po pýtaní, “na pytačky”
Doteraz si zrejme mnohí z nás mysleli, že pytačky sú spojené len so ženíchom a s jeho rozhodnutím požiadať svoju milú o ruku. Nie je to však celkom pravda. “Na pytačky” totiž chodila aj nevesta, i keď jej výzbrojou nebol ligotavý prsteň, ale mošna. Po sobáši s ňou chodila naprieč celou dedinou a každú gazdinú prosila, aby jej prispela na domácnosť. A aj keď v tom čase to bol prejav dedinskej spolupatričnosti, ktorá bola považovaná za dôležitú súčasť zrodu novej domácnosti, dnes by sme k takémuto činu ktorúkoľvek nevestu zrejme len ťažko presvedčili. Rozhodne totiž neprispieval k psychickej pohode novomanželky, ktorá sa mala starať o pokoj a pohodu v novej domácnosti. Až na prelome storočia vystriedalo tento zvyk venovanie peňažných darov, ktoré hostia počas svadobnej veselice venovali ženíchovi a neveste.
- Vyberanie peňazí v priebehu svadobnej hostiny
Okrem žiadania naturálnej pomoci zo strany svadobníkov bolo zvykom, že od nich ženích a nevesta žiadali ešte aj finančnú podporu. Dialo sa tak priamo počas svadobnej hostiny a tento zvyk bol považovaný za mimoriadne silný. Bol sprevádzaný priam magickou silou, ktorá bola zo strany svadobníkov posilnená rôznymi rituálnymi úkonmi, spevom, ľudovými riekankami či inými scénami.
- Posielanie a prinášanie potravín do svadobného domu
Táto forma obdarovania bola v rámci tradičnej ľudovej svadby prejavom podpory rodine a susedom, nielen ženíchovi a neveste. Dedinčania nosili do svadobného domu najmä múku, cukor, tuky, vajcia či orechy s tým, že automaticky očakávali budúce splatenie tejto náklonnosti v momente, keď sa bude svadba chystať práve v ich príbytku. Na druhej strane bol v tomto akte aj kus slobodného rozhodnutia, pretože každý darca sa tým automaticky “pozval” na svadbu ako hosť.
Vecné dary pre nevestu a ženícha
Dnes sú vecnými darmi na svadbe obdarúvaní obaja mladomanželia. Počas tradičnej ľudovej svadby bola však nimi odbarúvaná najmä nevesta, a to najmä počas pytačiek. Okrem základných vecných darov v podobe potravín, sa neveste zvykli darovať aj rôzne iné praktické pomôcky do domácnosti. Typickým príkladom boli rôzne nádoby, príbory, jedálenské súpravy, poháre a rôzne ďalšie kuchynské pomôcky. Na prelome 19. storočia sa stali typickým darom obrazy – najmä oválneho tvaru symbolizujúce náboženské motívy, ktoré si mladomanželia vešali nad posteľ. Takéto dary už symbolizovali aj zmenu spoločnosti a prechod z klasického dedinského života na život do miest.
Peňažné dary pre novomanželov
Peňažné dary sa na svadbe vyberali niekoľkými spôsobmi. Jedným z nich bolo vyberanie peňazí do črievice nevesty, ktoré bolo symbolicky zosobnené aj jej ukradnutím. Svadobčania črievicu následne dražili, pričom brali ohľad na svadobného zaťa, ktorý mal do črievice prispieť najvyššou čiastkou.
Druhý variant vyberania peňazí od svadobčanov bol spojený s polnočným tancom nevesty, tzv. redovým tancom či “vykrúcankou”. Každý, kto išiel s nevestou tancovať, musel predtým novomanželom finančne prispieť. Peniaze sa zbierali do misky, hlbokého taniera či do už spomínanej črievice. Napriek mierne frustrujúcemu podtónu, ktorý z takéhoto zbierania peňazí môže vyplývať, sa tento svadobný zvyk ako jeden z mála zachoval až dodnes, či už na dedinských alebo mestských svadbách. Všeobecne sa radí medzi najobľúbenejšie časti svadby a jeho význam už prioritne nespočíva vo vyzbieraní peňazí, ako v samotnom vystupňovaní zábavy.
Odlišnosť vo vnímaní svadobných darov sa v porovnaní s minulosťou prejavuje aj v ich prezentácii. Vidíme to v tom, že dnešné svadobné páry si dary rozbaľujú doma, v súkromí, kým v minulosti boli verejne vystavované v priestoroch svadobnej veselice. Bol to znak prestíže a uznania nielen pre novomanželov, ale aj pre svadobčanov, ktorý im dar priniesli. No nech už sa zvyky týkajúce sa svadobných darov menia ako len chcú, podstatné je pamätať si, že svadba naozaj nie je o nich. Tento deň by mal byť plný emócií a šťastia, všetko materiálne je len druhoradé.
Text: Alžbeta (Betka) Jambrichová
Foto: Beba Photography