Svadobné stolovanie dnes nie je len o pozvaných hosťoch a o zasadacom poriadku, ale aj o nazdobených kvetoch a dokonalej výzdobe, ktoré pôsobia naoko dokonalým dojmom. V minulosti to však celé vyzeralo trochu inak. Každý si sadol tam, kde bolo miesto, a v poriadku bolo aj to, ak žiadne miesto na sedenie nemal. Akými pravidlami sa svadobné stolovanie kedysi riadilo a kto zo svadobčanov zostal nakoniec hladný?
Miesto svadobnej hostiny
Celá svadba vrátane svadobnej hostiny bola kedysi považovaná za mimoriadne osobnú udalosť. V centre jej pozornosti bola najmä rodina a domáce prostredie, preto bolo celkom neslýchané, aby sa svadobná hostina konala mimo domácností mladomanželov, napríklad kdesi v hostinci. Takéto veselice boli v minulosti dosť neobvyklé. Úplne najčastejšie sa svadobná hostina odohrávala v dome nevesty, o niečo zriedkavejšie to bývalo v dome ženícha.
Príprava stolov a miest na sedenie
Svadobné stolovanie je dnes doslova estetickým divadlom. Záležať si na ňom dávajú najmä nevesty, ktoré s cieľom vyčariť čo najdokonalejší dojem oslovujú rôzne svadobné a eventové agentúry. Stoly, sála a aj celý vstup musí pôsobiť priam dokonale, pričom všetky časti musia byť vzájomne prepojené rôznymi estetickými prvkami, štýlmi a aktuálnymi trendmi. Ak sa pozrieme do minulosti, uvidíme, že príprava stolovania prebiehala celkom, ale celkom inak. Jediným faktom, na ktorý sa v minulosti myslelo, bol počet hostí. Na svadbu bola kedysi pozývaná celá dedina a počet svadobníkov bol naozaj vysoký, preto základnou otázkou bolo, kam ich usadiť? Kvôli vysokému počtu hostí niečo ako sedenie za okrúhlymi stolmi neprichádzalo do úvahy, a tak boli v hre len dlhé, tzv. komunitné stoly, ktoré sa v rámci dediny buď vzájomne požičiavali, alebo sa jednoducho vyrobili. Narýchlo sa pripravilo niekoľko jednoduchých konštrukcií, na ktoré dedinčania následne umiestnili široké, často dokonca neopracované dosky. K provizórne pripravenému stolu sa potom už z oboch strán len prisunuli lavice, aby sa vytvorilo čo najviac miest na sedenie. Toto bol ten lepší prípad. Často sa totiž stávalo, že miest na sedenie bolo jednoducho málo. V takomto prípade sa pri stoloch pripravil len obmedzený počet miest, pri ktorých sa svadobčania počas večera pravidelne striedali.
Obrusy ako luxus
Neopracované dosky namiesto stolov – to nebol základ, ale bežný štandard svadobného stolovania v minulosti. Žiadne kvety, žiadne sviečky, žiadne darčeky pre hostí. Aj celkom obyčajný biely obrus už bol považovaný za luxus! V zriedkavých prípadoch sa stoly prekrývali obyčajným tkaným plátnom, o niečo častejšie sa na akú-takú estetiku využívala čečina či iné prírodné napodobeniny.
Miesto pri svadobnom stole
Miesto mladomanželov bolo najčastejšie vyhradené uprostred stola, ešte častejšie však mladomanželia sedávali na jeho čele, aby mali na všetkých svadobčanov nielen dobrý výhľad, ale aby boli pre všetkých rovnako dosiahnuteľní. V zriedkavých prípadoch sedávali na konci stola. Nech už však sedeli kdekoľvek, najbližšie miesto pri nich bolo vyhradené pre svadobných hodnostárov, napríklad starosvata či družbu, a pre svadobných rodičov.
Poradie pri obsluhovaní
Pri podávaní pokrmov bola ako prvá obsluhovaná nevesta, až potom prišli na rad všetci ostatní. Paradoxom však je, že práve nevesta toho zjedla vždy najmenej. V mnohých prípadoch bol dôvod pripisovaný najmä stresu, keďže nebolo výnimkou, že nevesta svojho manžela videla prvýkrát až na svadbe. Často ani len netušila, aký jej manžel bude, ako sa k nej bude správať a ani to, či ju bude ľúbiť. Okrem toho vôbec netušila, v čom spočívajú jej manželské povinnosti a nevedela, čo po skončení svadobnej hostiny príde. Okrem stresu však existovali aj ďalšie dôvody. V niektorých častiach krajiny sa napríklad verilo, že striedmosť v konzumácií dokáže nevestu ochrániť pred tým, že jej niekto ublíži. Na znak tohto zvyku mala nevesta počas celej svadobnej hostiny taniest obrátený hore dnom, aby po celý čas nemohla vôbec nič zjesť. Dosýta najesť sa tak mohla až keď sa celá svadobná hostina skončila a hostia sa pobrali domov.
Text: Alžbeta (Betka) Jambrichová
Foto: Beba Photography