Hádzanie svadobnej kytice je relatívne mladý zvyk, ktorý sme však nezdedili po našich predkoch, práve naopak. Osvojili sme si ho od západných krajín a obľúbili si ho natoľko, že je dnes súčasťou už takmer každej svadby. Pre našich predkov mala pritom svadobná kytica omnoho hlbší význam, a tak ju namiesto hádzania využívali omnoho šľachetnejším spôsobom.
Svadobná kytica je vyjadrením ženskej túžby a plodnosti. Naši predkovia verili, že bez ohľadu na to, z akých kvetov bola uviazaná, ochráni nevestu pred zlými duchmi. Pestrosť a hojnosť kytice pritom veľa napovedala o bohatstve, resp. chudobe mladomanželov. Čím väčšia a rôznorodejšia svadobná kytica bola, tým bohatšia bola aj samotná svadba. Naopak, chudobné nevesty využívali pri jej viazaní iba kvety, aké práve kvitli na lúke, alebo tie, ktoré našli v záhradke pred domom. Zničiť svadobnú kyticu a zahodiť ju za seba by však ani jednej z neviest vôbec nenapadlo! Čo s ňou teda robili?
Hádzanie svadobnou kyticou
Ani hádzanie kyticou nemá jednotné pravidlá. Všimnúť si to môžeme najmä vo filmoch. Kým niektoré nevesty hádžu svadobnú kyticu hneď potom, ako po obrade vyjdú z kostola, iné ju medzi skupinu slobodných dievčat hádžu až počas svadobnej hostiny. V rámci svadieb na Slovensku sa pritom využíva najmä druhý spôsob. Nevesta pritom kyticu hádže tesne pred polnocou – ešte predtým, ako sa odíde prezliecť buď do kroja alebo do popolnočných šiat. Sčasti tak má hádzanie kytice symbolizovať akúsi rozlúčku so svojím doterajším, slobodným životom a vstup do života so svojím manželom, pre ktorý sa nevesta dobrovoľne rozhodla.
Kytica ako svadobný suvenír
Jedným z najčastejších spôsobov, ako svadobné kytice končili, bol, že si ju nevesta jednoducho odložila. Hneď po svadbe ju nechala poriadne vysušiť a následne ju starostlivo odložila niekam na tmavé miesto. Takto odložená kytica ukrytá pred svetom dokázala vydržať aj celé roky či dokonca desaťročia. Nevesta z nej síce nemala žiadny veľký úžitok, no mohla sa na ňu dosýta vynadívať kedykoľvek sa jej zachcelo na svoj svadobný deň v pokoji zaspomínať.
Spôsob, ako vzdať úctu zosnulým
Novším, i keď nepochybne najzmysluplnejším spôsobom využitia svadobnej kytice, je aj možnosť odniesť ju na cintorín v prípade, že niektorý z nevestiných najbližších už nie je medzi živými. Tento spôsob sa najčastejšie uplatňuje vtedy, ak neveste zomrel niektorý z rodičov, vylúčené to však nie je ani v prípade starých rodičov. Takýmto spôsobom môže byť ten, kto neveste počas svadobného dňa najviac chýba, po jej boku aspoň symbolicky, keď už mu nebolo dopriate byť tu pre ňu aj naozaj.
Text: Alžbeta (Betka) Jambrichová
Foto: Kvetinová farma v Návojovciach