Predstavy o svadobnom dni sa v mysli každej jednej ženy tvoria a formujú počas celého života. Ovplyvní ich detstvo, záľuby a koníčky, rodina, priatelia a aj samotý ženích. Niektoré nevesty si svoj živoný okamih vysnívajú so všetkou pompéznosťou a svetskou okázalosťou, iné by zas dali prednosť malej rodinnej oslave v kruhu najbližších.  A kým niektoré nevesty majú svadobný deň do bodky naplánovaný už od útleho detstva, niektoré o ňom jasnú predstavu nemajú ani týždeň pred svadbou. Medzi všetkými týmito príkladmi sú však aj také, ktorým dokonalá predstava o veľkom šťastnom dni začne dávať zmysel až v momente, keď stretnú človeka, s ktorým chcú stráviť celý zvyšok života.

Presne takýto bol aj prípad Terky, ktorej svadobný deň dýchal atmoférou folklóru a ľudových tradícií. O tom, ako celá predstava takejto svadby vznikala a ako ju spoločnými silami s manželom nakoniec zrealizovali, si môžete prečítať v úsmevnom rozhovore s nevestou 🙂

Terka, ty si sa vydávala relatívne skoro, ešte počas vysokej školy. Veľa dievčat v tvojom veku premýšľa o svadbe skôr ako o „párty pre kamarátov“. Ty si sa však rozhodla vyskladať si vašu svadbu nie v modernom, ale v pravom ľudovom štýle. Čo ťa k tomu viedlo?

Áno, je pravda, že som sa vydávala už ako 22 ročná. Keby som sa mohla vydávať opäť, určite by som so svadbou nečakala. Snažili sme sa skĺbiť práve tú „párty pre kamarátov“, ako si to nazvala, s tradičnou svadbou so všetkým čo k tomu patrí, nakoľko naši hostia boli všetkých vekových kategórií. A myslím si, že práve toto urobilo našu svadbu jedinečnou. Mladí sa priučili, starší omladli J. A keďže obidvaja sme z folklórneho súboru, kde sme sa aj zoznámili, naša voľba pre ľudovú tematiku bola jasná.

Mala predstavu o svojom svadobnom dni v ľudovej tematike vysnívanú už odmalička alebo si o nej začala premýšľať až potom, keď si stretla svojho partnera, dnes už manžela?

Asi ako každé malé dievčatko som snívala o svadbe ako majú princezné. Veľké šaty, zámok, holuby, kone, slnečné počasie a veľa nadšených a spokojných hostí J. Aj keď navštevujem folklórny súbor od malička, nikdy som sa na svadbe nevidela v kroji a s folklórnou výzdobou. Myslím, že som nad tým reálne začala uvažovať až potom, ako ma manžel požiadal o ruku. Vtedy som si uvedomila, že sa vo folklórnom prostredí cítim tak dobre, až som si odrazu nevedela predstaviť, že by nebol súčasťou môjho veľkého dňa.

Ako si už spomínala – ty aj manžel ste veľkými milovníkmi folklóru. Ako ste si k sebe našli cestu?

Netajíme sa tým, že medzi mnou a manželom je väčší vekový rozdiel, ako je zvyčajný :D. Prvýkrát som ho začala registrovať, keď nás ako vedúci folklórneho súboru Urpín prišiel pozvať na konkurz do detského súboru, kde som vtedy pôsobila. Vtedy sme si ešte nepadli do oka (haha), no ako partia dievčat sme sa rozhodli ďalej pokračovať práve v tomto súbore. No a postupom času sme si získali vzájomné sympatie.

Folklórny súbor URPÍN, ktorý spomínaš, je vcelku známy aj v rámci Slovenska. Nepochybne máte z pôsobenia v ňom aj množstvo krásnych spomienok a zážitkov, nemýlim sa?

V tomto folklórnom súbore som hlavne spoznala veľa skvelých ľudí a dobrých priateľov na celý život. Súbor mi zároveň otvoril aj vľa možností v rámci cestovania. Mohla som spoznať veľa krásnych miest, zahraničných kultúr a dostala som sa na miesta, kde by som sa za iných okolností nikdy nedostala. Prešli sme veľa krajín v Európe, ale dostali sme sa aj do Ameriky, Karibiku, Ázie a pod. Okrem toho ma pôsobenie v súbore preverilo aj v spolupráci v kolektíve, naučila som sa prispôsobiť naozaj všelijakým podmienkam, čo človeka skutočne posilní. Vďaka účinkovaniu v známej televíznej relácii Zem spieva sme si zároveň mohli vyskúšať aj účinkovanie so štábom pred kamerami, čo bola veľmi dobrá skúsenosť. Samozrejme, tých zážitkov je naozaj veľmi veľa a mohla by som o nich rozprávať ešte veľmi dlho.

O tom niet najmenších pochýb 🙂 Vráťme sa však k svadbe. Ako to vo vašom prípade prebiehalo so svadobnými prípravami? Niesli sa v tradičnom duchu aj tým, že pomáhal, kto mohol a vedel, alebo bola príprava a vyskladanie celého svadovného dňa viac-menej na tebe, ako na neveste?

Vždy ma bavilo pripravovať podujatia, organizovať, tvoriť niečo pre ľudí a príprava svadby ma v tom len utvrdila. Možno aj vďaka tomuto dňu dnes rozbieham vlastnú eventovú agentúru J. Mala som jasnú predstavu, vedela som, čo chcem a ako to chcem, preto som si to s manželom zorganizovala viac-menej sama. Samozrejme, že s niečím nám pomáhali kamarátky aj rodina, naša vízia však bola jasná. Snažili sme sa skĺbiť to tradičné s modernými prvkami, aby sme sa aj my, no hlavne všetci hostia cítili po celý deň maximálne príjemne.

Azda najočakávanejšou časťou každej svadby je prvý manželský tanec. Aký bol ten váš? Tancovali ste klasický valčík alebo ste aj v tomto smere išli skôr netradičnou cestou a zvolili ste si nejaký konkrétny typ ľudového tanca?

Keďže sa obaja venujeme tancu, očakával sa od nás ohurujúci prvý tanec J. V tomto sme boli klasici a nacvičili sme tango, ktorého choreografiu nám vymyslel náš spoločný kamarát a bývalý súborový choreograf. Nacvičovali sme ho však večer pred svadbou, takže tréma bola poriadna (haha). Doprevádzala nás živá ľudová kapela. Všetko by bolo skvelé, ale ak môžem poradiť aj budúcim nevestám, vždy nacvičujte prvý tanec v niečom, čo sa aspoň trochu podobá vašim svadobným šatám. My sme na to v tom zhone nemysleli a polovicu krokov sme kôli mojej veľkej róbe neboli schopní urobiť. Uhrali sme to však do výrazu a hostia si našťastie nič nevšimli.

Vaši svadobní hostia mali zrejme najväčší folklórny zážitok práve z tvojho čepčenia. Mnohé svadobné páry ho na svojej svadbe síce majú, no nie vždy poznajú jeho pravý význam a často nevedia, ako má táto časť svadby správne vyzerať. Skús nám teda ako folkloristka povedať, ako vyzerá pravé ľudové čepčenie nevesty?

Kedysi patrilo snímanie venca alebo party z hlavy nevesty/mladuchy spolu so založením čepca k vrcholu svadby. Sú to starodávne obradné zvyky, ktoré bývali súčasťou svadby každého mladého dievčaťa. Symbolizuje sa tým zmena stavu mladuchy z dievky na vydatú ženu. Veniec alebo parta symbolizovali panenstvo a slobodu. Okrem estetickej funkcie plnili v minulosti aj ochrannú funkciu, keďže ženy verili rôznym poverám. Krásnou na slovenskom folklóre je hlavne jeho rozmanitosť, čo dokazuje aj to, že dnes u nás nájdeme viac ako 350 druhov párt z rozličných dedín a miest. Obrad väčšinou viedli staršie vydaté ženy v intímnej atmosfére sviečok, dopĺňali ho piesňami a radami neveste do manželského života. Prvý družba predtým, ako neveste sňal partu a veniec z hlavy si musel na jeho zosňatie vypýtať trikrát povolenie. Potom nastokol veniec na šabľu alebo palicu a odniesol ho ukázať svadobčanom.  Ak bola mladucha tehotná, namiesto venca alebo party mala na hlave šatku. Samozrejme, každá dedina mala zaužívané svoje zvyky a tradície a preto aj čepčenie vyzeralo v každej dedine inak.

Tvoje čepčenie bolo zrejme inšpirované aj zvykmi vychádzajúcimi z niektorej konkrétnej časti Slovenska, vieš nám priblížiť o akú oblasť išlo a prečo si sa pre ňu rozhodla?

My sme sa rozhodli pre čepčenie z regiónu Podpoľanie, nakoľko je nám tento región veľmi blízky. Zakomponovali sme doň aj ľúbostný tanec a svadobný voz, obe choreografie zo súboru, kde s manželom pôsobíme. Okrem toho, kroj z Podpoľania patrí medzi najpestrejšie a pre nás je jedným z najkrajších slovenských krojov. Nevestina parta je bohato zdobená kvetmi a stuhami a kroj je zdobený výšivkami krivou ihlou. Pre mňa bola táto voľba jednoznačná.

Mnohé nevesty vnímajú čepčenie len ako akýsi „polnočný program“ na ozvláštnenie svadby a na zabavenie hostí. Čo ale táto časť svadby znamenala pre teba? Cítila si aj jej hlbší význam?

Na mojom čepčení sa podieľali všetky moje veľmi blízke kamarátky. Vôbec som nevedela ako bude čepčenie vyzerať, nechala som to celé na nich a o to intenzívnejší zážitok som z toho celého mala. Neviem, či to tak cítili aj hostia, ale pre mňa to malo jedinečnú a neopakovateľnú atmosféru. Ja osobne sa neradím medzi precitlivené a uplakané typy ľudí, ale práve táto časť našej svadby ma dojala najviac. Bola to naozaj ako oficiálna rozlúčka s dievčenským pochabím životom a otvorenie brány do toho dospelého manželského života. Prešli mi hlavou všetky krásne zážitky, ktoré sme spolu ako baby zažili. Vtedy som sa cítila tak výnimočne a dobre, že som nechcela, aby to skončilo.

Tak sa zdá, že čepčenie v tvojom prípade naozaj splnilo jeho pravý význam 🙂 Po ňom však nasleduje „vykrúcanka“, ktorej význam je tiež významne spojený s ľudovou tematikou. Mnohí si pod ňou predstavujú len „vytancovanie“ peňazí na štart do manželského života, mňa však zaujíma, akú podobu ste jej dali vy. Predpokladám, že ste z nej pripravili jeden nádherný program, aký ľudia už dnes bežne na svadbách nevidia, alebo sa mýlim? 🙂

Podstatou vykrúcanky je aby si svadobní hostia mohli zatancovať s nevestou, už ako vydatou ženou, za čo bolo potrebné aj v minulosti symbolicky zaplatiť. Ženích si mohol zatancovať so svojou manželkou až ako posledný, pričom jeho platba musela byť zo všetkých najvyššia. Tak to bolo aj na našej svadbe, no okrem vyplatenia peňazí sa manžel musel prebiť cez svojich kamarátov – spolutanečníkov, ktorí ma nechceli vydať a pýtali stále vyššie „výkupné“ :D. keď sa po náročnej ceste manžel ku mne prebojoval a vykúpil ma, mohli sme si na záver vykrúcanky spolu zatancovať aj my dvaja. Veľmi pekne sme poďakovali starejšiemu, že nás zodpovedne previedol celým svadobným dňom. S vytancovanými peniazmi sme si išli nachvíľu oddýchnuť a prezliecť sa do popolnočných šiat. V minulosti to však znamenalo začiatok svadobnej noci.

Na tú ste si však vo vašom prípade museli ešte chvíľu počkať, keďže vás čakala zábava až do bieleho rána 🙂 Všetko to znie veľmi krásne, Terka, no na prípravu svadby s dokonalou folklórnou atmosférou je zrejme potrebné vedieť aj to, koho osloviť v rámci dodávateľov. Ako ste riešili, napríklad, otázku výzdoby alebo hudby? Oslovili ste dodávateľov, ktorí sa vyslovene špecializujú na folklórnu tematiku?

Nám tu dokonalú atmosféru dodala rodina a priatelia J. Čo sa ale dodávateľov týka, v tomto máme veľké šťastie, pretože máme šikovných kamarátov muzikantov, kreatívcov, spevákov a tanečníkov bez ktorých by tieto prípravy boli určite náročnejšie. No keďže sme ako tanečníci navštívili v rámci vystupovania aj veľa hotelov, svadieb, eventov či festivalov, mali sme vopred vyhliadnutých aj DJ-ov, kameramanov, fotografov a rozhodne sme mali z čoho vyberať.

Na svoju svadbu máš nepochybne nádherné spomienky 🙂 Čo by si už ako skúsená nevesta odporučila budúcim nevestám?

Z vlastných skúseností by som už neriešila koláče tradičným spôsobom – 20 ks koláčov na stôl, 15 ks koláčov do výslužiek a krájať torty tak aby sa všetkým ušlo. Stálo nás to veľa energie, času a hlavne nervov :D. Veľmi sa mi páči nápad mať na svadbe tzv. candy bar, priestor kde sa rozložia koláče a iné sladkosti a každý z hostí si vezme to, na čo má práve chuť. To je asi jediná vec, ktorú by som na našej svadbe zmenila a určite by som aj iným nevestám odporučila, aby si to s koláčmi dvakrát rozmysleli :D. A potom už len nestresovať a naozaj si svoj veľký deň D užiť 😊. Neriešiť počasie, hostí a to, či bude všetko tak, ako sme si naplánovali – lebo nebude 😀 A baviť sa. Potom bude všetko dokonalé.

Svadobné video:

Text: Alžbeta Jambrichová, Tereza Pohančaníková

Foto: Vlado Veverka Photography/www.vladoveverka.sk

Video: allvideo/www.allvideo.sk