Kvety sú neodmysliteľnou súčasťou každej svadby. Tak je tomu dnes, a inak tomu nebolo ani v minulosti. Kvetmi sa zdobili svadobné priestory a izba novomanželov, no používali sa aj ako ozdoba nevestinho venca či ženíchovho klubúka. Až neskôr sa začali používať aj na výrobu svadobných kytíc. Málokto z nás však vie, že úloha svadobných kvetov nebola len estetická. Ukrývala v sebe bohatú symboliku, z ktorej mohla nielen nevesta, ale aj svadobčania, vyčítať veľa dôležitých pocitov.
Lúčne kvety či vždyzelené rastliny
Využívaniu kvetov sa v podmienkach tradičnej ľudovej svadby nekládli žiadne medze. Na výzdobu priestorov či skrášlenie nevesty sa bežne používali kvety rôznych druhov a farieb, spravidla tie, ktoré boli v čase konania svadby bežne dostupné v dedinských záhradách či voľne rastúce na lúke. Problém však nastal v zime, kedy žiadne druhy kvetov nekvitli. Dovoz kvetov zo zahraničia vtedy rozvinutý nebol, preto boli jedinou vhodnou náhradou kvitnúcich kvetov práve vždyzelené rastliny. Najviac používaným bol pritom najmä rozmarín, ktorý bol silným vyjadrením túžby po ženíchovi, myrta symbolizujúca úprimnú lásku či brečtan, ktorý bol vyjadrením nepominuteľnej lásky.
Pestrosť, ale aj farba nevinnosti
V otázke svadobných kvetov spočiatku prevládala pestrosť a prirodzená farebnosť, ktorá bola neodmysliteľne spojená so sezónnosťou jednotlivých druhov kvetov. Ak mala nevesta šťastie a jej svadba sa konala v mesiacoch, kedy kvitne dostatok kvetov, mala však možnosť si farbu vybrať. V takýchto prípadoch nevesty najčastejšie inklinovali k výberu bielej farby, farby nevinnosti, alebo k červenej farbe života.
Všetko zmenila symbolika kvetov
Intenzívnejšie sa začalo na výber farby svadobných kvetov dbať až okolo polovice 19. storočia, kedy si verejnosť osvojila tzv. symboliku kvetov. V tom čase sa najvyhľadávanejšími kvetmi do svadobných kytíc stali najmä biele kaly symbolizujúce vzájomné priateľstvo a lásku, a biele ľalie symbolizujúce úprimnú lásku, skromnosť, nevinnosť a čistotu.
Na scénu prišli karafiáty, ruže aj gerbery
Po osvojení si symboliky kvetov bolo viac-menej neprípustné, aby svadobná kytica nebola výpoveďou o úprimnosti citov. Na to boli ako stvorené biele karafiáty. Biele ruže zase vyjadrovali vyznanie lásky s vedomím jej pominuteľnosti a biele gerbery boli znakom úprimnosti. Najmenej využívaným svadobným kvetom bol tulipán, ktorý bol podľa symboliky skôr vyjadrením výčitiek a vnútornej prázdnoty. Ich výber ste mohli “zachrániť” jedine ich bielou farbou, ktorá bola vyjadrením príjemných pocitov.
Svadobná kytica ako vyjadrenie mužských pocitov
Mnohí z nás žijú v mylnej domnienke toho, že svadobná kytica bola vyjadrením nevestiných pocitov, no je to presne naopak. Nezabúdajme totiž, že výber svadobnej kytice bol, a stále je, úlohou ženícha, preto to, akú kyticu prinesie, odhaľuje najmä jeho cítenie.
Ako sa kvety kombinovali s krojom?
Zaujímavosťou je, že ak sa nevesta vydávala v kroji, svadobnú kyticu nemala, pretože v kostole namiesto nej držala v rukách modlitebnú knižku. Symbolika živých kvetov, ako je uvedená vyššie, sa v takomto prípade využívala pri zhotovovaní svadobného venca – party.
Text: Alžbeta (Betka) Jambrichová
Foto: Viktória Suchánová