Veno bolo kedysi nevyhnutnou súčasťou každej svadby. Na jednej strane bolo skôr prekliatím, kvôli ktorému mali dievčatá z chudobných rodín len malú šancu nájsť si bohatšieho ženícha, na druhej strane bolo pre mladomanželov významnou pomocou. Aj malé veno bolo totiž pri štarte do manželstva lepšie ako nič.
Veno prakticky využívame dodnes, i keď v inej, a prakticky v akejkoľvek forme. Je totiž prirodzené, že každý rodič chce svojim deťom na začiatku manželstva pomôcť, pretože vie, že ani on to v úvode nemal jednoduché. Aká je však história a vena a čo všetko predchádzalo podobe, v akej ho poznáme dnes?
Najskôr sa platilo za nevestu, neskôr za ženícha
Povinnosť zadovážiť deťom veno, si v minulosti vyskúšali rodičia synov, aj dcér. Napriek tomu, že veno všetci poznáme ako výbavu nevesty, pôvodne to bolo presne naopak. Namiesto výbavy, ktorú si nevesta prinášala ako štart do manželstva, bolo veno svadobným darom ženícha pre otca nevesty. Bola to akási odmena za to, že mu odviedol z domu dcéru a urobil z nej súčasť iného rodu. Rodiny, v ktorých sa rodili dcéry, tak mali dobrú príležitosť zbohatnúť, rodiny s chlapcami to mali však neraz veľmi ťažké.
Najdrahšie nevesty boli tie pracovité
V minulosti pritom nebolo veno ako veno a niektoré nevesty boli podstatne drahšie ako iné. Rozhodujúcou pritom nebola krása, ako by sme si možno mnohí mysleli. Rozhodujúcou bola najmä pracovitosť a tiež potenciál pre zabezpečenie potomstva. Ak teda rodičia vychovali skromnú, pracovitú a najmä zdravú dcéru, mohli za ňu v čase výdaja očakávať naozaj štedrú odmenu.
Keď sa karta otočí
Celá situácia s venom sa neskôr otočila a rodičia nevesty, ktorí z jej vydaja pôvodne profitovali, boli odrazu znevýhodnení. Veno totiž neveste chystali rodičia a ak nechceli, aby ich dcéra vstupovala do manželstva s prázdnymi rukami, museli sa snažiť nielen oni, ale aj ona samotná. Veno bolo okrem toho aj odrazom bohatstva nevestinej rodiny, preto skúposť a lakomosť nemala pri jeho honobení žiadne miesto. Veno sa totiž v mnohých oblastiach prezentovalo verejne a jeho prevoz z domu nevesty do domu ženícha dokonca tvorilo súčasť svadobných obradov. Majetní rodičia sa preto na svoje bohatstvo snažili poukázať najmä veľkosťou vena, ktoré dcére pripravili.
Čo bolo súčasťou vena?
Veľkosť vena bola príležitosťou nielen pre rodičov, ale aj pre samotnú nevestu. Okrem bohatstva v ňom totiž mohla poukázať aj na svoju šikovnosť, ktorá sa v tom čase mimoriadne cenila. Súčasťou vena preto neboli len periny, obliečky, rôzne plátna, látky, výbava do kuchyne či nábytok, ale aj viaceré časti oblečenia, ktoré si nevesta šila sama. Väčšinou ich zhotovovala buď tkaním alebo vyšívaním, čím mohla poukázať na všetky svoje zručnosti. Okrem toho sa súčasťou vena neraz stávali aj celé majetky v podobe polí, nehnuteľností a statku, rovnako ako aj finančná hotovosť.
Všetko bolo vopred dohodnuté
Veno nebolo pre nevestu a ženícha, rovnako ako ani pre ich rodičov, žiadnym prekvapením, o ktorom by sa dozvedeli až v deň samotnej svadby, práve naopak. Všetko ohľadom veľkosti vena bolo vopred dohodnuté. Súčasťou týchto predmanželských rozhovorov pritom často bývali nielen svadobní rodičia, ale aj nezávislí zástupcovia z dediny. A keďže už vtedy ľudia vedeli, že čo nie je na papieri, to neplatí, celá dohoda ohľadom vena sa na stretnutí pred svadbou spísala a oboma stranami podpísala. S týmto zvykom sa prakticky stretávame dodnes. Dnes sa mu však hovorí predmanželská zmluva a namiesto obývačky sa spisuje u notára.
Text: Alžbeta (Betka) Jambrichová
Foto: Beba Photography