Autor kuzlbauerova.v

Módna prehliadka Mori Lee 2021 online!

Drahé nevesty, budúce nevesty a dodávatelia,
 
V čase keď sa rušia všetky svadobné výstavy a prehliadky nových kolekcií Vám v spolupráci s 
 
 
prinášame exkluzívnu online prehliadku najnovšej svadobnej kolekcie:
 
Mori Lee 2021 dnes 14. apríla 2020 o 19:00 hod.
 
 
 
 
Samotná návrhárka Madeline Gardner Vám prinesie svoj pohľad na jednotlivé modely z prvej ruky. Počas celej show budete mať možnosť klásť otázky a Madeline bude po skončení prehliadky odpovedať naživo.
Zaregistrujte sa čo najskôr, miesta sa rýchlo zapĺňajú ! 🙂
 
 

Svadobné pierka – ako si vybrať?

Svadobný doplnok, bez ktorého si svadbu ani nevieme predstaviť – pierka. Tie malé, hravé spomienky na jeden z najkrajších dní v živote. Odkiaľ sa vzala tradícia svadobných pierok a ako si na svoju svadbu vybrať tie pravé?

Svadobné pierka a ich história

Naša krajina je plná krásnych tradícií, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu a vďaka tomu žijú. Medzi také patria aj svadobné pierka. Tento krásny doplnok v sebe skrýva niečo viac ako len ozdobu. Síce sa presne nevie, kedy presne tento zvyk vznikol, vie sa prečo.

Hlavnou úlohou pierok je odlíšiť svadobných hostí. Jednak v kostole vieme zistiť, kto je pozvaný k svadobnému stolu a kto prišiel zagratulovať do kostola. Okremtoho označovania ostávajú svadobné pierka ako malý darček všetkým svadobčanom.

Ako si vybrať tie správne?

Pri výbere správnych svadobných pierok existuje jedno zlaté pravidlo. Mali by ladiť s výzdobou a celou náladou svadby. Preto by ste mali farby, materiály a doplnky pierok vyberať v rovnakom duchu v akom sa nesie výzdoba.

Kvety sú samozrejme klasikou, ktorou nikdy nič nepokazíte, látkové či stužkové pierka dokážu byť tiež rovnako nádherné a oživia celú svadbu.  Čo sa týka ich výroby, môžete to skúsiť buď sama, alebo to nechať na profíkov, ktorí už majú výrobu v malíčku.

Máme tu však aj malý tip. Pri výbere výzdoby a aj pierok sa nebojte popustiť uzdu svojej fantázie. Medze sa tu naozaj nekladú. Raz som dokonca bola na svadbe, na ktorej sa nechali inšpirovať zvieracou ríšou. Ženích sa volal Daniel a tak hádajte ako vyzerali svadobné pierka 😊 (boli to drevené miniatúrky daniela).

Preto sa nebojte vyhrať s doplnkami. Nie všetko musí byť vždy podľa koľají, ktoré vytvoril niekto iný. Ak chcete teda niečo netradičné, nebojte sa okrem stužiek, buxusu či juty siahnuť po gombíkoch, látkových kreáciách či papierových origami. Určite tým zabodujete!

Kedy, kto a kde pripína svadobné pierka?

Keď som sa púšťala do písania tohto článku na tému svadobné pierka, nikdy som si nemyslela, že budem spisovať takýto návod. Domnievala som sa, že pierka môže zapínať hociktorá kamarátka, ktorá má práve voľné ruky a chuť…. ale ako asi tušíte, nie je to tak.

Prvé pravidlo pri pierkach je, že to najbohatšie patrí ženíchovi a tomu jedinému ho pripína nevesta. Inak odlíšené pierka by mali mať aj starejší, svedkovia či družičky.

Poďme ale ďalej, kedy je najlepšie pierka rozdávať? Pierka by sa mali začať pripínať svadobným hosťom ešte pred obradom, aby to potom nepôsobilo ako jeden veľký chaos.  Najlepšie urobíte, ak vám s tým niekto pomôže pri odobierke nevesty, kedy je koncentrácia svadobných hostí na jednom mieste najväčšia.

Pri pripínaní svadobných pierok existujú mnohé pravidlá, ktoré hlavne záležia od daného kraja. Preto, ak vás čaká svadba, nebude na škodu naštudovať si ich, aby sa náhodou nepritrafil nejaký spoločenský prešľap.

Pripínanie majú v niektorých krajoch na starosti družičky, v iných to môžu robiť iba slobodné dievčiny. Ďalšia pekná tradícia sa týka manželských párov. V niektorých končinách sa mužom pripína pierko na ľavú stranu, ak je ženatý, a to preto, aby všetci vedeli, že jeho srdce je zadané. Pri slobodných mužoch naopak, aby slobodné dámy vedeli, že majú zelenú.

Pozor ale na kraje, kde sa pripínajú pierka iba slobodným mužom. Tým zadaným pripínajú pierka ich manželky! 

Preto, ak vám bude zverená táto dôležitá úloha, zistite si od nevesty alebo od jej rodičov, aké zvyky platia v daných končinách.

Text: Michaela Hlipalová

Foto www.unsplash.com/, www.pixabay.sk

Martina a Jaroslav - Svadba v čase koronavírusu

„V živote nezáleží na tom, čo sa vám stane, ale na tom, čo si pamätáte a ako si to pamätáte.“

Gabriel García Márquez

Maťka a Jaroslav si padli do oka na prvý pohľad počas lyžovačky v Jasnej. „Prvýkrát si ma všimol a už nespustil z očí.“ Zásnuby boli v novembri 2019 v čarokrásnom Amsterdame, kde Jaroslav Maťku sprevádzal na služobnej ceste. Počas voľného víkendu sa bicyklovali uličkami mesta a zrazu sa zastavili pri jednej z najštýlovejších, plnej obchodov svetoznámych značiek. Posledný deň pobytu si unavení a plní zážitkov dali skvelú večeru v príjemnom hoteli, kde boli ubytovaní. Keď si s výhľadom na nočnú krásu metropoly užívali jedinečnú atmosféru, Maťka si ani nevšimla, že Jarko sa na chvíľku vzdialil. Keď sa otočila už pred ňou kľačal s modrou krabičkou od Tiffanyho, v ktorej sa jagal ikonický diamantový prsteň, ktorý sám potajomky kúpil v tej štýlovej uličke, na ktorú spolu narazili. „Rozplakala som sa od úplného šťastia a nezmohla som sa ani na slovo. Vtom mi Jarko vraví, že veď si mi neodpovedala, a tak som samozrejme povedala ÁNO.“

Svadba bude v máji!

Na začiatku mali dva termíny, 1. februára 2020 alebo potom 2. mája 2020, ktorý bol jednoducho ideálny, keďže prvý máj je sviatok a mnohí zahraniční hostia, ktorých plánovali pozvať, by mali dostatok času pricestovať. Pri plánovaní dátumu vzali do úvahy aj numerológiu.

Prvý nápad, bola romantická svadba v zahraničí iba v kruhu najbližších. Čerství snúbenci oslovili aj svadobné agentúry a keďže sú veriaci, voľba nakoniec padla na Rím, kde nie je núdza o slovenských kňazov. (Vtedy ešte nikto nemohol tušiť čomu bude „večné mesto“ a celé Taliansko na jar 2020 čeliť.) Nakoniec sa však rozhodli prežiť tento deň s celou rodinou a kamarátmi v domácom prostredí. Po zmapovaní možností na Slovensku výber padol na tradičnú dedinskú veselicu o to s väčšou chuťou, keďže Maťkin otec je v jej rodnej dedine starostom. Zháňanie jednotlivých dodávateľov bolo až podozrivo jednoduché. Za jeden týždeň mali objednaný termín v kostole, miestnosť, catering, candy bar, DJ, baristu, kvetinárku, kaderníčku, kozmetičku, fotografa aj kameramana. Už chýbalo len pozvať 150 hostí a tešiť sa. Avšak do každodenného života a našich plánov, aj tých svadobných, vstúpil koronavírus.

„Rozhodli sme sa, že svadbu nezrušíme. Každým dňom s narastajúcim počtom chorých sa sprísňujú aj opatrenia. Aktuálne je však svadba možná aj v kostole, hoci za prísnych podmienok, ale keďže nikto nevie ako dlho to potrvá a či vôbec sa tento rok vrátime do normálu a hlavne ako bude ten nový normál vyzerať, sme ochotní zahaliť tváre rúškami a dodržiavať odstupy hoci na svadbe bude v podstate len blízka rodina (rodičia a súrodenci), s ktorou sme i tak denno-denne v kontakte. Nakoniec bude naša svadba teda v režime ako sme ju plánovali úplne na začiatku.“

Ako to urobiť, aby svadba bola

Čím ďalej pandémia postupovala, tým viac snúbenci začali rušiť objednaných dodávateľov, ktorých služby už nedávali zmysel. Jedlo, zákusky či svadobnú tortu sa svadobné maminky rozhodli pripraviť svojpomocne. „Keďže sobáš je na pláne o 15. 00, predtým stihneme spoločný obed a po sobáši si dáme prípitok a slávnostne rozkrojíme svadobnú tortu. Prvý svadobný tanec tiež určite nebude chýbať a popoludnie strávime fotením či nahrávaním svadobného videa niekde bezpečne v prírode.“

Niektorí dodávatelia zmenu plánu zobrali naozaj férovo. „Najväčšie obavy sme mali z obrúčok, keďže sme si ich dali vyrobiť na mieru v jednom z klenotníctiev bratislavského obchodného centra. Modely obrúčok, ktoré si v obchode skúšate sú často nepredajné a slúžia len ako prezentácia pre zákazníkov, ktorí na ten svoj vybraný pár musia čakať aj niekoľko týždňov, kým sa pre nich vyrobí. To bol aj náš prípad. Keď v polovici marca obchodné centrá zavreli, len s malou dušičkou sme čakali na deň, kedy mali byť obrúčky hotové a zavolajú nám. Tak sa aj stalo. Obrúčky síce vyrobené boli, ale nemohli prejsť kontrolou Puncového úradu a bez puncu ich nemožno predať zákazníkovi. Klenotníctvo nám však ihneď ponúklo už vyrobené obrúčky, ktoré sme si skúšali v obchode a ktoré síce pôvodne boli nepredajné, ale ochotne spravili výnimku.“

Svadobné šaty. Prvú skúšku šiat Maťka absolvovala ešte v predvianočnom období a zistila, že jej vysnívaná španielska značka a strih šiat naozaj sedí, a tak sa rozhodla hneď pre dvoje šaty. Nevesta sa po polnoci prezlieka a čoraz častejšie výber padne na biele svadobné šaty len možno iný štýl či praktickejší strih vhodný na tancovanie. „Šaty aj so závojom, ktoré som si vybrala na obrad som si plánovala zo salónu požičať. Záloha, ktorú som zaplatila je však nevratná a keďže druhé šaty som si kúpila a pravdepodobne si ich už nikdy neoblečiem, keďže hostina nebude, pripadá mi zbytočné si ďalšie šaty ešte požičiavať. Čiže som ochotná prísť o menšiu zálohu ako doplatiť plnú výšku požičovného s tým, že jedny úplne nové krásne svadobné šaty už doma mám.“ Na druhú stranu, svadobné salóny sú aktuálne zatvorené, čiže požičanie by sa ani nedalo zrealizovať. O úpravu a skrátenie svadobných šiat sa postarala jej šikovná maminka.

Milým prekvapením, čo sa týka dodávateľov bola firma zabezpečujúca osvetlenie sály, ktorá zálohu bez problémov vrátila aj sama. Rovnako bola vrátená aj záloha na ubytovanie pre hostí v neďalekom penzióne.

Obrad bude vysielaný naživo

„Našu svadbu sme mali premyslenú do detailu. Mali sme pripravený časový harmonogram, množstvo prekvapení a darčekov pre hostí, pre každý moment bola vybraná tá správna hudba. Jarko si dokonca nacvičil príhovor v španielčine pre hostí zo Španielska, kde som desať rokov žila. Ale v tejto neistej dobe sme si uvedomili, že istá je len naša láska a že nechceme viac čakať a žiť v napätí ďalší pol rok či nebodaj rok. Vieme, že je veľmi ťažké ulahodiť každému, aj my sme mali určitú predstavu ako by mala naša svadba vyzerať a bolo to pre nás celé neskutočne rozprávkové, ale nesmieme si však nechať vziať chuť do života, najmä nie v tomto ťažkom období, najmä nie z tejto nečakanej situácie.

Keby sme chceli mať takú svadbu akú sme si pôvodne naplánovali s hosťami zo Španielska, Talianska, Luxemburska, Švajčiarska, Argentíny, Dánska, Rakúska či Českej republiky museli by sme čakať minimálne rok a aj to nie je vôbec isté či by stačilo. Plánujeme však sobáš vysielať naživo cez sociálne siete z čoho boli hostia nadšení a chystajú sa sviatočne vyparádiť aj na takúto alternatívu a všetci tak budeme spojení aspoň virtuálne, čo sa v posledných týždňoch stalo úplne normálnou súčasťou našich životov.“

Ak máte pri sebe muža svojho života, všetko sa dá

,,Človek mieni, Pán Boh mení“, hovorí príslovie Jana Amosa Komenského. Snúbenci majú však na svojom svadobnom oznámení citát od Martina Rázusa ,,Pekne žiť znamená nežiť pre seba.“ A tak sa aj oni rozhodli, žiť jeden pre druhého a hoci ich prvý krok do spoločného života vykročia v neľahkých časoch koronavírusu, určite ich čaká skvelá budúcnosť, na ktorú sa obaja veľmi tešia.

„Som šťastná, že som našla muža svojho života, ktorý ma naozaj miluje, je veľmi trpezlivý a láskavý, čo sa ukázalo aj v tejto situácii, kedy pevne stojí pri mne a s každým rozhodnutím mi pomáha. Naša svadba bude o nás a viem, že náš spoločný život bude krásny a to je to, na čom najviac záleží.“

Text: Veronika Grožajová, Martina Gulášová

Foto: Martina Gulášová

Zásnuby alá Frozen

V prvom rade je dôležité spomenúť, že Kaja nemá rada zimu. Kaja by najradšej žila v tropickej krajine, kde je celý rok leto. Teplo, slnko, šaty, more… To je také moje. A čo sa zimy týka…prežijem, lebo musím. Najradšej by som však v zimných mesiacoch hybernovala, na chvíľku vyšla, keď prídu Vianoce a potom znovu zaliezla a zobudila sa až keď sa oteplí. Super, teraz keď sme si toto už vyjasnili, zostáva len toľko, že už od kedy si pamätám, snívala som o tom, ako raz budú vyzerať moje zásnuby. Na YouTube som si pozrela nespočetné množstvo videí zásnub neznámych ľudí a vyronila som pri nich nejednu slzu. Teda tvrdenie: „Kaja je romantik od hlavy po päty,“ je určite pravdivé. Vždy som snívala o tom, že teda tie moje zásnuby budú romantické a ležérne…žiadny gýč (len hlavne nie ruže, prosím! Oh a určite žiadne veľké publikum, prosím! Ďakujem!). Najlepšie by bolo, keby sa ma môj potenciálny milý opýtal, či si ho vezmem niekde na krásnej lúke s kvetmi, ďaleko od ľudí…pri západe slnka. A zároveň, keď už bude tma, a nech prinesie sviečky a svetielka. Nech mi povie krásne slová až ma to dojme, ale nie príliš a nech niekde v diaľke hrá hudba (ako vo filmoch predsa). A prsteň! Prsteň nech je úplne presne podľa mojich predstáv
a nech sadne ako uliaty, ale bez toho, aby sme sa o tom museli predtým porozprávať. Oh a určite nech sa uistí, že budem mať super manikúru a krásny outfit a nech máme super fotky a možno aj také nejaké to video, akých som videla tak veľa na YouTube!

No a teraz reálne…na to, že som si myslela, že nie som príliš náročná, toto bolo dosť veľa požiadaviek… a celkom aj nereálnych. Na Pintereste som si pripravila celú nástenku s mnohými obrázkami zásnubných prsteňov, o ktorej som Ryanovi veľakrát povedala. Keď sme sa začali o našej spoločnej budúcnosti rozprávať viac a ja som začala tušiť, že možno sa zásnuby už blížia, svoje požiadavky som zúžila na dve. Prvá: len nech to hlavne nie je pred mnohými ľuďmi. Ryanovi som zopakovala mnohokrát, že ak je jedna vec, ktorú nechcem, tak je to to, že nechcem, aby ma požiadal o ruku pred veľkým publikom. A druhá: pred mojim posledným príchodom do Ameriky (v strede decembra) som Ryanovi povedala, že ak ma chce požiadať o ruku počas toho, ako budem v Coloráde, tak nech sa uistí, že si to nenechá na poslednú chvíľu. Nech ma nepožiada o ruku dva dni pred mojim odletom – v podstate mi išlo o to, aby sme mali čas si naše zásnuby spolu užiť ešte pred tým, než sa vrátim späť na Slovensko.

No a teraz k tomu, ako to bolo naozaj…Ako vskutku vyzerali moje „vysnívané“ zásnuby.

Z názvu je možno trošku jasné, že bola zima (nie ideálne, ale tak, bol to január…) To ma privádza k bodu číslo dva – bol JANUÁR… nie december. Môj odlet sa už neodvratne blížil. Dokonca som si už hovorila, že teda asi sa žiadne zásnuby diať nebudú, ale to mi akosi nedávalo zmysel, keďže sme mali mnoho rozhovorov o tom, ako by som možno mala zostať a možno by sme proste už mali byť spolu (toto nebolo len tak z nezmaru, ale mali v tom zamotané prsty aj všetky imigračné zákony a plány do budúcnosti). No akokoľvek prišiel druhý januárový týždeň a nič. Dokonca 11. januára, v sobotu večer, som si sadla na posteľ vedľa Ryana a začala…: “No, takže
akože…hmmm… chceš sa so mnou zasnúbiť…alebo ešte nie? Alebo teda, že mám to vôbec očakávať? Alebo nie?“ 

Chudák, pozrel na mňa a asi ani nevedel, čo povedať (vtedy som ani netušila, že jeho plán bol kľaknúť na koleno a opýtať sa tú život meniacu otázku už v nasledujúci deň). Z tejto konverzácie nevzišlo veľa dobrého, ona totiž napokon skončila hádkou. Síce sme sa navzájom ospravedlnili a aj odpustili, ale zostalo medzi nami také zvláštne neporozumenie. Na ďalší deň sme mali cestovať 6 hodín smerom na západ – išli sme navštíviť Ryanových starých rodičov, ktorí bývajú na druhej strane Colorada. Predtým, ako sme odišli mi Ryan hovorí, že po ceste tam by sme sa mali zastaviť v takom mestečku zvanom Dillon, lebo že sa tam nachádzajú
také ľadové zámky a že on tam už roky chcel ísť, ale ešte sa mu to nikdy nepodarilo. Tak že teraz je ten správny čas. „Hm, ok“, nezaujalo ma to veľmi, tak som len bez rozmýšľania súhlasila…lebo, veď ak po tom
tak dlho túži, tak prečo nie. Mne to nedávalo zmysel. Neprišlo mi (a stále mi nepríde) atraktívne ísť dobrovoľne do akýchsi „ľadových zámkov“. Mojim ušiam rezonovalo len slovo „ľadové“ a to považujem za nepriateľa. Ale teda, v nedeľu na obed sme sa vybrali na cestu. Veru mi aj mihla hlavou myšlienka, že možno ma požiada o ruku, lebo Ryan bol v ten deň nejaký nesvoj, ale jednak som to nechcela vysloviť zo strachu, že to tak nemuselo byť, ale tiež som naozaj veľmi dúfala, že to neplánuje urobiť v tých ĽADOVÝCH zámkoch. A tak sme sedeli v aute, počúvali hudbu, rozprávali sa a viezli sa krásnym zasneženým Coloradom. V aute nám bolo teplo, ale keď sme o nejaký čas dorazili do mesta Dillon a teplota vonku ukazovala niekoľko stupňov pod nulou, nechcelo sa mi z pohodlia a tepla auta vôbec vyjsť. Hneď ako som tak urobila, veľmi som ľutovala, že som vôbec niekedy
súhlasila s nápadom ísť navštíviť túto atrakciu.

 

Bola zima. Fakt veľmi zima. Taká tá, ktorú cítite aj v kostiach (ale to pre mňa nie je také nezvyčajné). Dokonca bolo pod mrakom a myslím, že po pár minútach, ako sme dorazili začalo aj snežiť. No teda, vošli sme do týchto zámkov, ale ono to vlastne neboli nijaké zámky. Boli to skôr ľadové
steny a zopár ľadových oblúkov, ktoré vyzerali trochu ako jaskyne. Najhoršie však bolo, že tam bolo NAOZAJ VEĽA ľudí. Teda nebolo to nejaké napráskané, ale ľudí tam bolo celkom dosť. Hneď mi napadlo, že toto určite Ryan neurobí, že veď predsa vie, že nechcem nijaké verejné zásnuby a teda ma určite nepožiada o ruku tu. Vydýchla som si. Ale ako sme sa ďalej
prechádzali a už sme videli všetko a už mi bola ozaj (ale naozaj) zima a chcela som odísť, Ryan len prekrútil oči a snažil sa ma presvedčiť, že by sme mali ešte ostať. Vtedy mi to už začalo byť také nejaké podozrivé, a preto som o to viac chcela odísť. Prišlo až k tomu, že som rozhodila rukami, dupla si nohou a povedala, že už odchádzam a že už tam určite nechcem byť. Prosím
a ďakujem! Rázne a dramaticky som sa otočila, keď tu zrazu na mňa vypleštenými očami pozerá Ryanov brat TJ (čítaj „tí-džej“). Na hlave mal čiapku, v rukách foťák, oblečný outfit, aký som na ňom nikdy nevidela a nikdy by som na ňom ani vidieť nečakala. Bol fakticky dobre zamaskovaný.
Očami som zaostrila na foťák a v tom momente mi bolo jasné, čo sa dialo. Tak predsa len ma išiel Ryan požiadať o ruku! V tom momente som trochu spanikárila a snažila som sa skryť či utiecť či čo, lebo myšlienka ľudí naokolo a ten mrazivý pocit zamrznutých prstov na nohách aj na rukách, a v tom momente aj zamrznutý mozog, ma nenechal veľmi logicky uvažovať nad tým, že to je vlastne skvelé a že by som sa mala tešiť. V tom momente ma Ryan chytil za plecia a povedal: „Kaja prosím, zostaň chvíľu na mieste, ja sa tu o niečo snažím“. Bolo jasné, že bol trochu nervózny. Presunuli sme sa o pár krokov do ľadového zákutia, kde našťastie neboli žiadni ľudia (Vďaka Bohu! Naozaj!), Ryan povedal zopár pekných zamotaných slov, kľakol na koleno, z vnútorného vrecka svojej bundy vytiahol čiernu krabičku, otvoril ju, pozrel na mňa a spýtal sa: „Kaja, vezmeš si ma?“

Ja sľubujem, že sa mi na chvíľu zastavilo srdce alebo sa na chvíľu zastavil svet alebo som sa ocitla v paralelnom vesmíre, ale zrazu som zabudla, kde sme a aká mi bola strašná zima. Zrazu mi úplne vypadlo z hlavy, že naokolo v diaľke sú nejakí cudzí ľudia a dokonca som úplne zabudla na fakt, že som kedysi mala akékoľvek požiadavky o zásnubách. Všetko to bolo v tom momente úplne jedno, lebo predo mnou kľačal môj Ryan. Pozeral na mňa svojimi veľkými hnedými očami, vyzeral tak úprimne zaľúbený a spýtal sa tú očakávanú a nečakanú otázku. Samozrejme, že som povedala áno. Rýchlo som ho dvihla na nohy a objala ho, úplne som sa zabudla pozrieť na ten prsteň, jediné, čo som v tom momente chcela, bolo skryť sa v jeho objatí. A tak som aj urobila. Áno áno, potom mi nasadil ten prsteň (a teda, ten bol presne ako vysnívaný,…ako z tej mojej nástenky!)

Potom som sa otočila na Tj-a, ktorý prezradil, že sa skrýval a špehoval nás celý čas od kedy sme vôbec do ľadových zámkov vstúpili. Urobili sme zopár fotiek a potom konečne odišli z toho mrazu do malej kaviarne, kde sme si všetci dali horúcu čokoládu (ja s mandľovým mliekom) a snažili sa spracovať, čo všetko sa stalo. Bolo to milé. Bolo to zvláštne. Čakané aj nečakané, ale hlavne naše. Síce stále nerozumiem prečo môj drahý zvolil takúto lokalitu a taký čas, ale vlastne je to asi jedno, lebo ako som povedala…v tom momente na ničom inom nezáležalo. Len na tom, že sme tam boli my dvaja. Len ja a on (a samozrejme náš drahý pán fotograf a brat TJ, lebo fotky sa podarili krásne!) A tak sa stali moje (ne)vysnívané zásnuby. Je to láska, lebo máme lásku.

Text: Kaja Macinská

Foto: TJ Wessel

Veľkonočné vajíčka (prírodné farbenie)

Prírodné farbenie vajíčok som doteraz ešte neskúšala. Keď som si prechádzala pinterest, vždy tie vajíčka vyzerali síce veľmi šarmantne, no nejako ma to nelákalo a stále som si vravela, že tých postupov na ne je už mnoho. Tento rok sa vo mne niečo preplo a už od februára som vedela, že sa do toho chcem pustiť a vyskúšať to. Načítala som si teda zopár článkov a pracovala s tým, čo som mala práve doma. Princíp farbenia vajíčok je úplne jednoduchý, treba len vychytať správny čas, farbiace suroviny a výsledok nemôže dopadnúť inak ako parádne.

Na farbenie sa mi podarilo zohnať len hnedé vajíčka. Ale! Čosi sa dá vykúzliť aj s nimi, takže vôbec nezúfajte ak sa vám nepodarí zohnať biele. Farbiť vajíčka môžeme vyfúknuté aj nevyfúknuté, samozrejme ale tie nevyfúknuté treba potom spotrebovať čím skôr. Ale veď to vy viete ;). Ja v
postupe pracujem s vyfúknutými.

Farebnosti  zhrniem tu, ale v článku moje pokusy rozpíšem aj podrobnejšie:

  • Žlté vajíčko – kurkuma
  • Hnedé vajíčko – káva
  • Bordové vajíčko – šupky zo žltej cibule

Ďalšie možné varianty

  • Modré vajíčko – kapustné listy, čučoriedky
  • Zelené vajíčko – špenát, žihľava, petržlen
  • Hnedé vajíčko – silný čierny čaj

Na výrobu si pripravíme 
Materiál : 

  •  vyfúknuté vajíčka (biele, hnedé)

Pomôcky :

  •  hrnce
  • sporák
  • vareška
  • biela permanentná fixa
  • ocot
  • kurkumu, kávu, šupky z cibule, cviklu, špenát …

Postup :

  • Začiatok je rovnaký. Vezmeme si hrniec, vlejeme doň približne liter vody, pridáme dve polievkové lyžice octu a surovinu, ktorou budeme vajíčko farbiť. Takto pripravený kúpeľ necháme zovrieť a vložíme doň vyfúknuté a odmastené vajíčka (vyfúknuté vajíčka z vnútra
    nepreplachujeme, zbytky bielka vo vnútri ich po uvarení spevnia) a varíme 10-15min. Plameň vypneme a necháme takto postáť najlepšie cez noc.
  • Na žlté vajíčko som použila 2 polievkové lyžice kurkumy.
  • Hnedé vajíčko – 2 polievkové lyžice kávy (použila som obyčajnú instantnú)
  • Ružové vajíčko – 3 polievkové lyžice cvikly a šupnúť môžeme aj nejaké jej kúsky.
  • Ako ale môžete vidieť, ružové vajíčko mi teda vôbec nevyšlo a moje pôvodne hnedé vajíčko cvikla dokonca odfarbila na takmer biele. Netuším, kde sa stala chyba, no veľa z vás mi radilo vyskúšať šupky z červenej alebo aj obyčajnej žltej cibule. Tie by mali vajíčko zafarbiť do sýto bordová. A mne to nedalo, tak som tieto moje cviklové pokusy očistila pomocou octu, hodila do kúpeľa so šupkami zo žltej cibule a tadadáá výsledok je na fotkách nižšie. 🙂
  • Ráno vajíčka z kúpeľa opatrne vyberieme, necháme poriadne usušiť a sme hotoví. Môžeme ich naukladať do košíka, uložiť na stôl a je to. Sú prekrásne! Alebo sa s nimi môžeme ešte trochu vyhrať.

  • Pomocou fixy na porcelán (bielu som mala doma len takúto, ale kľudne postačí aj obyčajná biela permanentná fixka) som na vajíčka nakreslila malé bodky.
  • Obodkované vajíčka som ešte zľahka prešla kvapkou olivového oleja, aby sa lesklo a nechala opäť trochu usušiť.

A tu už sú všetky moje pokusy pokope.

Tie šupky zo žltej cibule ale určite vyskúšajte! 

Text a Foto: Soňa Višňovská (TvoriťaĽúbiť)

Deň pred svadbou bez stresu a starostí? Takto jednoducho si ho vyskladáte.

Svadobné prípravy sú niekoľkomesačnou záležitosťou. Hodiny telefonovania, stretnutí  a porovnávania rôznych ponúk od svadobných dodávateľov sa odrazu zlejú do jedného dátumu, a my máme v deň pred svadbou pocit, že nám z toho všetkého určite vybuchne hlava. Máme k dispozícii posledných 24 hodín, preto chceme všetko ešte raz poriadne skontrolovať. Náš svadobný deň predsa musí byť tip top!

Nechať si príliš veľa povinností na posledný deň pred svadbou sa však nevypláca. S takýmto prístupom sa totiž veľmi rýchlo stane stresujúcim nielen náš predsvadobný, ale aj samotný svadobný deň. A ak sa takémuto scenáru chcete vyhnúť, potom by ste v deň pred svadbou mali aj oddychovať. Ako si teda posledný deň na slobode správne vyskladať? 

  1. Kľudné ráno

Ráno robí deň. A verte, že aj ten predsvadobný. Prvá vec, na ktorú by ste preto mali zabudnúť, je skorý budík. Nasledujúcu noc toho s najväčšou pravdepodobnosťou veľa nenaspíte, preto je kvalitný oddych prvým predpokladom pokojného a bez stresu zvládnuteľného posledného dňa na slobode. Ste predsa nevesta, máte na to právo!

  1. Poslednýkrát preverte dodávateľov

Aby ste vaše pokojné ráno predsa len využili aj efektívne, a nemali tak zbytočné výčitky svedomia, môžete popri tom, ako si budete vychutnávať rannú kávu či čaj, ešte poslednýkrát obvolať a skontrolovať všetkých dodávateľov. Dajte však pozor, aby vás tieto telefonáty nevtiahli do nekonečného kolotoča otázok. Majte na pamäti, že všetky podrobnosti ste si s nimi predsa už stokrát prešli. Jediným účelom týchto telefonátov má byť definitívne pripomenutie toho, že vaša svadba sa koná už v nasledujúci deň, preto veríte, že všetky služby budú dodané presne tak, ako ste sa na nich v priebehu predchádzajúcich mesiacov dohodli.

  1. Obed s družičkou

Súčasťou vášho posledného dňa pred svadbou by mal byť aj obed s družičkou, a to minimálne z dvoch dôležitých dôvodov. Prvý je ten, že dopodrobna preberiete celý svadobný deň. Koniec koncov – je to družička, takže o ňom vie rovnako veľa (ak nie viac) ako vy sama. Ak by sa teda predsa len objavili nejaké nedoriešené záležitosti, určite je tým najvhodnejším človekom, ktorý vám pomôže tento problém promptne vyriešiť. Druhým dôvodom je, že s najväčšou pravdepodobnosťou je to vaša najlepšia kamarátka. To z nej robí zároveň človeka, vďaka ktorému sa budete zo svojho veľkého dňa naozaj úprimne tešiť aj napriek tomu, že momentálne dokážete vnímať len obrovský stres, ktorý sa usídlil vo vašom žalúdku.

  1. Svadobné šaty

Pokiaľ ste sa rozhodli požičať si svadobné šaty z niektorého zo svadobných salónov, potom môžete spojiť príjemné s užitočným a zájsť pre ne rovno po obede, spolu s vašou družičkou. V tomto čase už budú pre vás určite pripravené a aspoň ich nebudete musieť cez celé mesto niesť úplne sama.

  1. Rozhovor s partnerom

Počas posledného dňa pred svadbou by ste mali obmedziť čas, ktorý trávite s vašim budúcim manželom. Ak máte vo zvyku tráviť s ním celé dni, môže to byť pre vás trochu netradičný pocit. Verte však, že čas s ním si počas spoločného života ešte dosýta vychutnáte. Toto je však posledný deň, kedy ste slobodná žena. Môžete mu zavolať, zistiť, či je v poriadku a venovať si pár vrúcnych slov, určite by ste sa s ním však nemali stráviť celý deň! Pred večerom sa s ním pekne rozlúčte a poslednú slobodnú noc strávte doma u svojich rodičov. Nebojte sa, čochvíľa sa predsa opäť uvidíte.

  1. Relax

Záver dňa by mal patriť už len a len vám. Žiadne organizovanie, žiadne vybavovanie, žiadne telefonáty, žiadne povinnosti. Nič, len vy a relax. Kľudne si napustite horúcu vaňu, nalejte si pohár vína, použite CBD kvapky, prečítajte si obľúbenú knihu alebo si pozrite obľúbený film. Skrátka – robte to, pri čom si viete dokonale oddýchnuť. Neponocujte, ani nemyslite na veci, kvôli ktorým vám v hlave naskakujú nezodpovedané otázniky. Oddych je v tomto momente to, čo najviac potrebujete. Chcete byť predsa krásna nevesta, či nie?

Text: Alžbeta Jambrichová

Foto: Beba Photography

Miška a Roland - Svadba v čase Koronavírusu

Koronavírus ovládol celý svet a zasiahol aj svadobnú oblasť. Asi každá jedna nevesta sníva o svadobnom dni, ktorý by mal byť perfektný, no dnešná situácia to komplikuje. Predstavujeme Vám krásnu Mišku a jej manžela Rolanda, ktorí sa rozhodli potvrdiť si svoju lásku 25. marca 2020, no pôvodný dátum svadby, ktorý zatiaľ stále platí je 28. augusta 2020. Ich láska bola tak silná, že sa rozhodli spečatiť ju skôr, aby mohli dnešnú situáciu na Slovensku prežiť už ako manželia.

O príbehu nevesty Mišky a ženícha Rolanda nám porozprávala okrem nevesty aj jej kamarátka Simonka. Simonka sa s nami podelila o to, ako rozhodnutie svojej kamarátky brala ona: „S Miškou sa poznám od detstva, ona a jej sestra sú moje najlepšie kamarátky. Málo kamarátstiev z detstva vydrží aj v dospelosti, ale my sme mali to šťastie, za čo som nesmierne vďačná.“

Miška a Roland sa spoznali pred 8. rokmi na chate, kde boli so svojou partiou kamarátov. „Chýbal nám niekto do počtu, aby nás bolo 20, tak kamarát z partie zavolal svojich 2 spolužiakov zo školy a zhodou náhod jeden z nich bol môj už teraz manžel.“ Zasnúbili sa v septembri 2018, teda pred rokom a pol. Roland kúpil Miške na narodeniny zájazd k moru. „Jeden deň sme sa podvečer, keď už na pláži nikto nebol, išli prejsť k moru, rozprávali sme sa a Roland si zrazu kľakol a požiadal ma o ruku. Miesto odpovede som len plakala a po pár minútach plaču prišla odpoveď ÁNO“.

Plánovanie svadby bez komplikácií

Miška (nevesta): Svadbu sme začali plánovať asi pred pol rokom, dlho sme hľadali vhodné miesto, ktoré by sa nám páčilo a aj by spĺňalo všetky naše požiadavky. Nakoniec sme ho našli a zarezervovali si termín na 28.8.2020. Rovnako sme si zarezervovali aj tento dátum na matrike, obrad sme pôvodne mali naplánovaný priamo na mieste konania svadobnej hostiny. Na tento dátum máme dohodnutého aj fotografa, kameramana, DJ a čepčenie, ktorým sme poslali aj zálohy. Čo sa týka obrúčok, tie sme stihli kúpiť asi pred mesiacom.

Koronavírus ovplyvnil ich rozhodnutie, vziať sa skôr.

Miška (nevesta): Koronavírus, ktorý ovládol celý svet, ovplyvnil skôr naše rozhodnutie, že nechceme čakať na august, ale chceme sa vziať čo najskôr. Nikto z nás netuší, dokedy bude koronavírus trvať a termín svadby sme mali mať až koncom augusta. Vzhľadom na situáciu a veľmi dlhy časový úsek, nikto nevie čo bude za týždeň, nie to ešte za pol roka. V auguste už môže byt všetko v poriadku alebo naopak, môže byť situácia ešte horšia. Opatrenia súvisiace s koronavírusom sa menili zo dňa na deň, správy o úmrtiach a o kolapsoch v nemocniciach v okolitých štátoch prichádzali čoraz častejšie. Tak sme sa rozhodli, že v tejto mimoriadnej situácii, ktorá vo svete nastala, chceme byť manželmi čo najskôr. Keby sa nedajbože jednému z nás niečo stalo (manžel je silný astmatik) a jednak z toho dôvodu, že sme si uvedomili, že celý život sa môže obrátiť hore nohami za jeden jediný deň. Ľudia zo dňa na deň začali nosiť rúška, prestali vychádzať na ulicu alebo sa obchádzajú na metrovú vzdialenosť, jednoducho ľudia sa boja jeden druhého a to nás utvrdilo v tom, že chceme byť svoji čím skôr. Nerozmýšľali sme nad tým či nám svadbu v auguste zrušia alebo nezrušia, rozmýšľali sme len nad tým, že chceme toto celé, čo nás ešte len čaká v súvislosti s koronavírusom, prežiť spolu už ako manželia. Pre niekoho je to síce len papier, ale pre nás to znamená oveľa viac. Tak sme začali hľadať možnosť, ako to urobiť.

Simonka (kamarátka nevesty): Išlo o spontánny nápad vzhľadom na aktuálnu situáciu, ktorú Korona vírus spôsobil. Neviete, čo príde o týždeň alebo o mesiac a ako to ovplyvní vás alebo vašich najbližších. Cítili ešte viac, že sa chcú vziať hneď a na nič nečakať. Miške sa rýchlo podarilo vybaviť termín na úrade a ďalšie prípravy neboli nutné. Obrúčky mali už kúpené a svadobné šaty nahradil krásny biely kostým so svadobnými doplnkami.

Svadba za 6 dní

Miška (nevesta): Jediné čo sme museli vybaviť, bolo nájsť niekoho kto nás oddá, všetky svadby boli totiž zrušené kvôli aktuálnej situácii. Nakoniec sa nám to našťastie podarilo vybaviť, samozrejme so všetkými bezpečnostnými opatreniami. Štvrtok 19. marca 2020 nám oznámili, že nám sobáš povolia a bude sa konať nasledujúcu stredu 25.marca 2020. Sobáša sme sa zúčastnili len my, naši svedkovia a ešte moja sestra, ktorá to cele natáčala a fotila. Všetci sme mali na tvári rúška. Z pôvodného termínu sme nič nerušili ani neprekladali. Ak to situácia dovolí plánujeme si to cele zopakovať ešte raz aj s našou rodinou a priateľmi a všetkým čo k tomu patri. Ak nie, tak to len preložíme na iný termín, ale svadobnú hostinu aj s provizórnym obradom mať určite budeme a radi si to ešte raz zopakujeme.

Všetci nás podporovali

Miška (nevesta): Reakcie, keď sme oznámili našej rodine a blízkym, že sa ideme brať pravdepodobne už budúci týždeň boli rôzne (haha). Prvotný šok to bol asi pre väčšinu a najčastejšia bola asi otázka: “a to prečo?” Keď sme vysvetlili dôvod nášho rozhodnutia, všetci nás pochopili a podporili, takže všetci reagovali nakoniec dobre. Od úplne najbližších sme dostali našťastie ihneď dobré reakcie a okamžite pochopili, prečo sme sa takto rozhodli. Dokonca sme dostali aj reakcie, ako napríklad od mojej svokry: “Som rada, že ste sa takto rozhodli a neprekvapuje ma to” alebo od našich rodinných priateľov: “Urobili ste správne rozhodnutie, držíme palce nech vám to vyjde. Tešíme sa z vás.” Tieto slová nás neskutočne podporili, síce aj keby reakcie boli iné, vzali by sme sa tak či tak. Boli sme rozhodnutí, že to chceme spraviť aj za týchto okolností.

Simonka (kamarátka nevesty): Keď mi oznámila, že sa chcú vziať a prekonať túto ťažkú dobu spoločne ako manželia, tešila som sa. Vzhľadom na množstvo negatívnych správ, ktoré každý deň počúvam, bol toto krásny nápad, kde hlavnú úlohu zohráva láska. Nestihli sme jej ani pripraviť rozlúčku so slobodou, tak sme si to vynahradili aspoň video rozhovorom aj s ostatnými kamarátkami.

Rozprávkový deň plný lásky, aj s rúškami

Miška (nevesta): Tato situácia nám dala do života veľa, sme veľmi radi, že sme sa takto rozhodli. Naše nečakané rozhodnutie uzavrieť manželstvo v takejto situácii nám ukázalo veľa o ľuďoch v našom okolí, za ktorých naozaj ďakujeme. Svokra nám okamžite, ako sme jej to oznámili, začala šiť svadobné rúška. Najprv som si myslela, že šije obyčajné biele, no keď mi ich ukázala, neverila som vlastným očiam. Boli prekrásne. Moje bolo cele čipkované a ozdobene perličkami a manželove bolo biele a po bokoch malo našite čierne stuhy ozdobené gombíkmi zlatej farby. O tri dni nám naši kamaráti poslali domov darček. Keď sme otvorili krabicu, ktorú poslali bolo tam venovanie a ručne ušité ďalšie dve svadobne rúška, čierne pre ženícha a čipkované biele pre nevestu. Nevedeli, že svokra nám už ušila, ale bolo to od nich naozaj nádherné gesto. No a do tretice sme dostali ešte jedny svadobne rúška, ktoré šila mojej najlepšej kamarátky (môjho svedka) mamina. Ušila dokonca štyri, dve pre nás a dve pre svedkov. Na mojom bola vyšitá nevesta so závojom, na manželovom bol vyšitý ženích s kravatou a oči mal nasmerované na nevestu. Na tých pre svedkov boli výšite tváre, ktoré jedným okom žmurkajú. Všetci si dali s tým naozaj dosť námahy, a za to im nesmierne ďakujeme. Budeme mat pamiatku do konca života.

Simonka (kamarátka nevesty): Aj napriek odlúčeniu sme im so snúbencom chceli dať svadobný dar, niečo na pamiatku. V tom čase sme si začali doma vyrábať rúška, šili sme ich ručne. Potom však mamina oprášila starý šijací stroj, a vtedy som si povedala, že im vyrobíme svadobné rúška. Za pár hodín merania, šitia a upravovania vzniklo biele čipkované rúško pre nevestu a čierne rúško pre ženícha. Ostávali 3 dni do svadby, tak som Miške oznámila, že jej niečo priveziem domov. Bola ako vždy zvedavá, čo to je, ale voči tomu som už za tie roky imúnna a odpoveď bola: „Prekvapenie“. Lenže v tom momente mi poslala fotku krásnych rúšok pre nevestu a ženícha. Myslela som si, že prekukla môj dar alebo že je to len nápad, ktorý by sa jej páčil. Bohužiaľ, budúca svokra nás v tomto nápade predbehla a ušila im dokonalé rúška na obrad. Keďže naše prekvapenie už nemalo zmysel (to som si vtedy myslela), poslala som jej fotku nášho nápadu a našich vyrobených rúšok. V správe mi prišli iba srdiečka, ktoré neskôr vystriedal telefonát, kedy sme len obe plakali. Bola dojatá tým nápadom, že absolútne nečakala, že by to niekomu bolo napadlo. Nakoniec sme ich teda poňali ako novomanželské rúška. Pre mňa však bola podstatná jej reakcia, jej dojatie, v tej chvíli to bolo to najmenej, čo som pre ňu, ako kamarátka, mohla urobiť.

Miška (nevesta): Ďalším prekvapením pre nás bolo, že nám niektorí naši blízki prišli zagratulovať a čakali nás po obrade vonku. Nečakali sme, že tam vôbec niekto bude, keďže je situácia aká je. Bola som naozaj dojatá, keď som tam zbadala stáť našich blízkych, ktorí nám tlieskali. Každý mal v ruke bielu ružu.

Simonka (kamarátka nevesty): Svadba mala byť iba o nich dvoch a svedkoch. Nikto ďalší sa obradu nemohol zúčastniť, čo sme, samozrejme, všetci rešpektovali. Jej sestra však dostala nápad, ako by sme ich ešte viac prekvapili. Po obrade sme ich s pár priateľmi a ich rodinami čakali pred vchodom, každý držal v rukách jednu bielu ružu. Dodržali sme však vzájomný odstup, každý sme mali rúško a rukavice. V tomto prípade nešlo o žiadne materiálne dary, ale o prejav priateľstva, ktoré je silnejšie, a to vyhralo aj teraz nad týmto vírusom. Novomanželom sme zagratulovali a išli domov. Nevesta bola taká krásna, aká len mohla v tej chvíli byť. Keď som videla mojich kamarátov, ako vychádzajú z budovy ako manželia, bola som taká dojatá. Bolo to tak dokonalé, že mi nechýbalo nič iné, nič iné nebolo podstatné, iba dvaja ľudia, ktorí sa milujú a chcú byť spolu navždy. Som vďačná, že sme v týchto ťažkých časoch mohli zažiť niečo tak krásne.

Miška (nevesta): Po obrade sme išli k manželovým rodičom, kde nám pripravili “svadobný” obed a nádhernú výzdobu. Dokonca sme aj rozbíjali tanier, kŕmili sa navzájom polievkou a manžel ma aj preniesol cez prah dverí. Urobili naozaj maximum, aby sme na náš svadobný deň nikdy nezabudli a bol pre nás výnimočným aj napriek situácii, v ktorej sme sa rozhodli vziať.

Keď som si myslela, že už ma nič nemôže prekvapiť, tak prišlo ďalšie prekvapenie. Moji rodičia spolu so susedmi, s ktorými zdieľame spoločnú karanténu (smiech) nám pripravili neskutočne prekvapenie, o ktorom sme vôbec netušili. V deň obradu nám susedia prišli zagratulovať a len tak letmo spomenuli, že v sobotu večer sa môžeme stretnúť u nich a oslávime to. Bolo to také neisté, ešte o štvrtej poobede v ten deň som nerátala s tým, že naozaj k nim večer pôjdeme, a že to mysleli vážne. Zrazu sa začali všetci u nás doma obliekať a pripravovať s tým, že spravíme si so susedov srandu a vyobliekame sa k nim ako na “ples”, keďže sa v tejto dobe nie je kam pekne vychystať, tak že spravíme si z nich taký fór. Zdalo sa mi to ako super nápad, tak som hodila na seba prvé šaty čo som v skrini našla, namaľovala sa a nahodila lodičky, manžela som tiež vychystala a išli sme. Pred vchodom do ich domu nám moja sestra začala zaväzovať oči, vtedy som prvýkrát nadobudla pocit, že sa asi niečo deje. Keď nás doviedli na miesto a rozviazali oči, bola som v šoku. Bol pripravený svadobný stôl s bielymi obrusmi a s prestieraním, zapálené sviečky, živé ružovo-biele kvety vo vázach na stoloch, biela stena s kvetinami za manželským stolom, ružové mašle okolo manželských stoličiek, svadobné poháre a množstvo ďalších detailov. Mali sme trojchodové menu a aj poschodovú svadobnú tortu. Celé to pôsobilo ako naozajstná svadobná hostina a bolo to prenádherné. Našu svadbu sme si aj napriek okolnostiam dokonale užili spolu v kruhu našich najbližších a za to ďakujeme hlavne im.

Nikdy nezabudneme v akej situácii sme sa brali, a že to bolo z čistej lásky. Už teraz sa tešíme, keď si to celé ešte raz budeme môcť zopakovať aj s celou našou rodinou a všetkými priateľmi.

Simonka (kamarátka nevesty): Mišku a Rolanda celá svadba ešte viac zblížila, o čom svedčí aj ich spontánne rozhodnutie. Už všetko zlé, čo najbližšie obdobie prinesie, budú prekonávať spolu ako manželia. Láska vždy pomáha prekonať ťažké časy. Verím, že sa nám upevnia aj priateľské vzťahy, predsa nie nadarmo sa vraví, že v núdzi poznáš priateľa. Aj napriek obmedzeniam sme ich my, ako priatelia a rovnako ich rodiny, podporili najviac, ako sme vedeli. Na záver im želám hlavne zdravie, ako aj všetkým, aby sme v zdraví prežili toto náročné obdobie, a aby sme sa čím skôr stretli a oslávili to spolu. Chcela by som aby nevesty nezabúdali na to, že naozaj nejde o dokonalé miesto, dokonalú výzdobu alebo šaty. Nech už vás táto situácia akokoľvek ovplyvní a prinesie akékoľvek komplikácie, podstatné ste vy a vaši partneri, láska, ktorú máte a hlavne zdravie.

Text: Veronika Grožajová, Michaela Müller

Foto: Michaela Müller

Ako zostaviť svadobné menu tak, aby si každý našiel to svoje?

Svadobné menu je jednou z dôležitých častí na prípravu skvelej svadby. Určite to poznáte, „sto ľudí, sto chutí“, niekto neľúbi toto, inému nechutí zase toto. Preto musíte rozmýšľať, ako správne zostaviť svadobné menu, aby bol každý spokojný.

Alkoholické a nealkoholické nápoje

Najprv sa budeme venovať nápojom. Správna Slovenská svadba a svadobné menu sa nezaobíde bez alkoholu. Alkohol je však jednou z najdrahších položiek, preto si naň pripravte značnú časť rozpočtu. Dnes skoro každá dobrá reštaurácia súhlasí s tým, aby ste si priniesli vlastný alkohol (či už domáce pálené alebo kupované), čo na jednu stranu zníži vaše náklady, avšak na druhú stranu musíte platiť takzvané „štupľovné“. To znamená, že za jednu fľašu vášho alkoholu zaplatíte reštaurácii poplatok, ktorý sa pohybuje v rozhraní 5 až 10 eur (záleží od reštaurácie). Môžete si alkohol kúpiť aj priamo v reštaurácii, ale určite bude za vyššiu cenu ako v obchode. Preto je celkom fajn prepočítať si, čo sa vám viac oplatí. Na svadbe by nemalo chýbať biele a červené víno (čo sa týka pomeru, väčšinou si páry na svadbu vyberajú 50% biele, 25% červené a 25% ružové), tvrdý číry alkohol (odporúča sa max 3 druhy), tvrdý hnedý alkohol (rum či whisky) a niečo pre ženy (fernet, becherovka, vaječný likér). Veľmi moderná je možnosť mať vlastného barmana, ktorý bude pripravovať rôzne alkoholické a nealkoholické miešané drinky. Ak máte svadobných hostí, ktorí ľúbia pivo, je tiež skvelý nápad zaobstarať čapované pivo či cider. Na princípe čapovania dnes fungujú aj nealkoholické nápoje. Veľakrát sa stretnete s praktickými sklenenými niekoľko litrovými nádobami, z ktorých si môžete nadávkovať citronádu. Práve citronáda či sóda je veľmi dôležitá. Nezhltne vám to veľa peňazí z rozpočtu ako rôzne džúse, cola a iné sladké sýtené nápoje a lepšie uhasí smäd. Pre deti je však fajn zaobstarať buď domáce limonády alebo spomínaný džús. Nesmieme zabudnúť na kávu či čaj. Kvalitná káva, nakopne energiou každého jedného hosťa na celý večer.

Tradičné 3-chodové menu

Tradičné svadobné menu pozostáva z troch častí – večera alebo obed, občerstvenie zvyčajne formou švédskych stolov a popolnočné jedlo. Ak máte obrad v skorších hodinách, môžete zaobstarať pre svadobčanov chlebíčky, malé bagetky, koláčiky či iný mini snack. Neodporúčame objednávať veľa jedla, pretože každý hosť sa teší na svadobné menu po svadbe. Myslite však na prípitok. Ten pozostáva väčšinou zo šampanského či cinzana, no ak chcete niečo inovatívne, môžete zvoliť aj levanduľové vínko či šampanské s kúskami zlata.

SVADOBNÁ VEČERA (OBED)

Je hlavným a zároveň najväčším jedlom, ktoré sa podáva na začiatku slávnosti hneď po obrade. Pozostáva zvyčajne z predjedla, polievky, hlavného jedla a dezertu. Ako predjedlo môžete servírovať niečo ľahké. Zvyčajne sú to chlebíky s nátierkou, mozzarela s rajčinami a bazalkou, šalátik alebo rôzne syrové či šunkové rolky. Ak máte hostí s bezlepkovou diétou, zaobstarajte pre nich zvlášť pečivo.

Polievka, ktorú majú určite všetci radi, je jednoznačne vývar. Takou tou klasikou, ktorá nikdy neomrzí je slepačí vývar, no skvelý je aj hovädzí. Ak chcete experimentovať, môžete siahnuť aj po vývare z bažanta. Záleží to aj od vášho rozpočtu, no slepačí vývar nikdy nesklame.

Hlavné jedlo, na to sa tešia asi všetci svadobní hostia, preto ho treba zostaviť tak, aby ho každý zjedol a našiel si v ňom to svoje. Najlepšie riešenie je asi zvoliť si dva druhy mäsa. Bravčové a k nemu buď kuracie či morčacie. Buď bude všetko mäso na tanieri na prírodno alebo urobíte klasiku, jedno vyprážané a druhé na prírodno. Nezabudnite na to, že ak si zvolíte mäso na prírodno, treba k nemu zvoliť aj omáčku. Tú si zvolíte klasickú pre všetkých alebo ak viete, že napríklad niekto z vašich hostí neľúbi hríby a vy chcete hríbovú omáčku objednajte dve. Buď sa obsluha spýta, kto pri stole chce akú omáčku, alebo to popredu nahlásite personálu. Čo sa týka prílohy, určite zvoľte zemiaky v akejkoľvek forme alebo dajte na pol ryžu a zemiaky. Ak sa rozhodnete pre hlavný chod s knedľou ako sviečková a podobné jedlá, myslite na to, že nie všetkým hosťom môžete ulahodiť, no je to vaša svadba a podávať si môžete čo chcete :).

Dezert. Verte mi, na svadbe budete mať určite toľko zákuskov a svadobnú tortu, že dezert riešiť nemusíte. Tak isto sa na tom dá krásne ušetriť. Po večeri, prvom tanci a tanečnom kole môžete rozkrájať svadobnú tortu, ktorá môže slúžiť ako dezert. Sladké veci by sme odporúčali zakomponovať do Candy baru, kde si môže hocikto vziať čo chce a kedy chce. Veľmi obľúbená je čokoládová fontána s ovocím či rôzne nezvyčajné koláčiky a v letných dňoch aj zmrzlina.

OBČERSTVENIE (ŠVÉDSKE STOLY)

Podáva sa zvyčajne niekedy počas programu. Presný čas závisí samozrejme od toho, na kedy máte naplánovanú večeru. Ak ste mali napríklad večeru o 18-tej, občerstvenie môžete začať servírovať o 21-tej.

Švédske stoly bývajú vyložené až do konca svadby, prípadne sa na ne niečo dokladá, ak je to potrebné a vaši svadobčania si môžu vybrať z rôznych jedál na čo len majú chuť. Je fajn hosťom ponúknuť klasiku ako rezne a niečo na prírodno. Potom je super do švédskych stolov zakomponovať cestoviny s omáčkou, niečo na šťave (napríklad divinové ragú), prílohy ako zemiaky, ryža, knedľa a niečo tradičné či nezvyčajné. Bryndzové halušky, pirohy, lokše s kačkou, či obľúbený majonézový šalát, no ak máte so svojim pánom manželom obľúbené jedlo, pokojne si ho do svadby zakomponujte. Možno ste práve vy milovníkom pizze, suši či burgrov. Všetko záleží však aj od vášho rozpočtu a od toho, čo vám daná reštaurácia alebo catering ponúka. Súčasťou tohto občerstvenia bývajú zvyčajne syry, salámy, nátierky, zeleninové šaláty a ovocie. Tak, aby si každý niečo našiel. Ak chcete do svadby zakomponovať slovenské tradície, môžete namiesto bryndzových halušiek podávať ovčí syr a bryndzu v studenom bufete.

POPOLNOČNÉ JEDLO

Posledným teplým jedlom, ktoré je podávané po polnoci. Môže to byť napríklad guláš alebo kapustnica. My odporúčame kapustnicu, ktorej kyslá chuť padne vhod hlavne hosťom, ktorí vypili veľa alkoholu ;).

Deti, vegetariáni a hostia s intoleranciou lepku či mlieka

Určite poznáte svojich svadobných hostí, a tak viete, koľko máte v zozname detí, vegetariánov či bezlepkáčov. Na jednotlivé stravovacie obmedzenia treba myslieť dopredu a zakomponovať ich do svadobného menu. Je milé myslieť na jednotlivé stravovacie obmedzenia a svadobní hostia to určite ocenia. Stačí sa spýtať na varianty pre týchto hostí a určite vám kuchári vyjdú v ústrety.  Budú variť bezlepkovo, bezlaktózovo alebo pre vegetariánov pripravia jedlo zvlášť. To môže byť napríklad grilovaný kozí syr s listovým šalátom alebo tekvicové rizoto so špenátom. Určite je veľa variant. K jedlám na švédskych stoloch stačí doplniť malé menovky, či je dané jedlo bez lepku či mliekam aby hostia vedeli.

Detské menu býva odlišné v množstve gramáže, prípadne môže byť aj úplne rozdielne od svadobného menu pre dospelých hostí. Tu je asi najlepšie zvoliť kuracie rezne so zemiakovou kašou alebo opekanými zemiakmi a zeleninku alebo nejaké cestoviny s rajčinovou omáčkou a bazalkov.

Ročné obdobie, tradičná kuchyňa či gurmánske špeciality, treba to brať do úvahy?

Výber svadobného menu sa môže líšiť aj podľa toho, v ktorom ročnom období budete mať svadbu. Pre letné obdobie je vhodnejší výber ľahkých jedál, je dobré zakomponovať do menu čerstvú zeleninu, chudé mäso alebo ryby. Pri rybách však pozor. Niektorí hostia sa môžu rybám brániť pretože majú kosti alebo je po nich nepríjemný zápach z úst. V zime môžete napríklad zvoliť k svadobnému jedlu rôzne druhy punču. Výber národných jedál do svadobného menu by mohol byť zaujímavý najmä ak sa spájajú dve rodiny rozdielnej národnosti. V takomto prípade by mohlo mať svadobné menu aj funkciu, ktorá by predstavila časť danej národnej kultúry. Na jedlo ako také sa dnes už pozerá aj ako na niečo, čo by malo spĺňať estetickú a kvalitatívnu stránku. Pri takej veľkej udalosti akou svadba je, je určite na mieste, aby bolo svadobné menu jedinečné a aby zaujalo nielen chuťou, ale aj na prvý pohľad. Na druhej strane treba zvážiť či gurmánske špeciality budú chutiť každému a či vás pustí rozpočet. Asi najlepšie je podávať osvedčené klasiky, ale možno zakomponovať do svadobného menu nejakú jednu nezvyčajnú, tradičnú alebo netradičnú mňamku.

Text: Veronika Grožajová

Foto: fotobanka freepik.com

Sponky z fima

V hlave som mala rozhodne prepracovanejšiu verziu sponiek ako budeme dnes tvoriť. Vysoko som však precenila svoje schopnosti. 😀 Tuším, že až teraz som skutočne ocenila prácu všetkých, ktorí pracujú s fimom bežne, pretože som nad tým vysedela pár dní, posilnila svoju trpezlivosť, vyrezávala fakt minipidi kúsočky, vaľkala a búchala si dlaň o čelo, že toto teda ozaj nedám. Na rad prišla teda jednoduchšia verzia a verte mi, že toto je skutočne jednoduché. Výsledok síce nie je taký epický ale myslím, že stále celkom príjemne pohľadný.

Na výrobu si pripravíme 

Materiál :

  • fimo
  • sponky 

Pomôcky :

  • valček
  • papier na pečenie
  • vykrajovačky
  • textúru na fimo  (namiesto textúry možno použiť napr. háčkovaný obrus ale trebárs aj list či rôzne vetvičky…)
  • jemný brúsny papier

Postup :

  • Na začiatok si vezmeme kúsok fima, v rukách ho rozpracujeme, vygúľame na guličku a medzi papierom na pečenie vyvaľkáme na plát hrubý 5-6mm 

  • V tomto kroku si vezmeme textúru na fimo, položíme na rozvaľkaný plát a valčekom zľahka párkrát “povaľkáme” :).

  • Šablónu s textúrou pomaly odstránime. A takto pripravené fimo vložíme do mrazničky.

  • Medzitým si pripravíme vykrajovačky. Ja som obetovala jednu starú vianočnú. Pomocou klieští som ju najprv narovnala a potom som z nej postupne vytvarovala tvar sponky. Rovnakým spôsobom som vytvorila aj vnútornú mini vykrajovačku. Spoje som chcela pôvodne zlepiť pomocou taviacej pištole no vôbec to nechcelo držať pokope. Nakoniec som použila starú dobrú lepiacu pásku. Ak sa ale nechceme hrať s vykrajovačkou, môžeme použiť aj tvrdší papier, na ktorý si nakreslíme tvar sponky, ten vystrihneme, zľahka priložíme na fimo a pomocou
    skalpelu alebo rezáka tvar vyrežeme.

  • Zabehneme do mrazničky pre fimo, ktoré medzičasom pekne stuhlo a práca s ním bude teraz jednoduchšia. Vykrajovačkami vykrojíme tvary.

  • Ja som niektoré sponky ponechala aj bez vnútorného vyrezávania, pretože som sa samozrejme nevedela rozhodnúť, čo vyzerá lepšie. 😀
    Teraz už len odstránime prebytočnú hmotu, pokiaľ možno so sponkami hýbeme čo najmenej aby ostal tvar neporušený a zbytočne sa nezačal všeliako naťahovať a krútiť. Šupneme ich do rúry na 110°C na približne 30 min. Ale priebežne kontrolujeme.
  • Sponky necháme vychladnúť a jemným brúsnym papierom vyhladíme hrany. Sekundovým lepidlom prilepíme fimo na kovovú sponku a je to. Šup s nimi do vlasov.

Text a Foto: Soňa Višňovská (TvoriťaĽúbiť)

Posvadobné obdobie

Asi všetky nevesty sa zhodnú v tom, že deň po svadobnom dni je mimoriadne náročný. Nie organizačne, skôr emočne. Všetok stres odrazu opadne a vy si uvedomíte, že ste skutočne odštartovali novú, doteraz celkom nepoznanú etapu svojho života. Spoločného života. A hoci sú všetky tie emócie, ktoré cítite a prežívate, nádherné, predsa len vo vás akosi netradične rezonujú tým, že sú mimoriadne silné a výnimočné.

Práve preto je ideálne, ak si po svadobnom dni doprajete skutočný oddych. Pravdaže, niektoré záležitosti nepočkajú a je treba ich neodkladne vyriešiť, určite by ste to však nemali preháňať. Mnohé veci predsa počkajú a môžete ich vybaviť aj pár dní po svadbe. Od organizačných vecí by ste si preto mali dať aspoň na okamih pauzu a namiesto toho by ste sa mali, teraz už s vašim manželom, zastaviť a len tak sa zo seba vzájomne tešiť. Dnes na to majú mladomanželia našťastie plné právo. Ak by sa však váš svadobný deň odohrával v prvej polovici 20. storočia, určite by ste to také jednoduché nemali. Všetko toto by totiž bolo súčasťou vášho posvadobného dňa.

1. Posvadobné hostiny
Áno, správne vidíte – množné číslo. Kedysi totiž nestačila hostina na svadbe, no museli ste ju zorganizovať ešte aj po nej. A často nie jednu. Zámerom posvadobnej hostiny bolo pritom hneď niekoľko. Najčastejšie to bolo pohostenie kuchárok a žien, ktoré varili a piekli počas svadby. Takáto „dodatočná“ hostina bola preto akýmsi vyjadrením vďaky pre tých, ktorí sa
starali o to, že svadobčanom počas svadobného dňa nič nechýbalo. Jedným z cieľov posvadobnej hostiny však bolo aj zblíženie rodín ženícha a nevesty, a tým aj upevnenie novonadobudnutých zväzkov. V súčasnosti sa posvadobná hostina rieši úplne iným spôsobom. Hostia totiž pri odchode zo
svadby dostanú tzv. výslužku, ktorej súčasťou sú koláče a zabalené jedlo či pitie, ktorým sa na druhý deň pohostia v pohodlí svojho domova. A ak sa svadba organizuje napr. v hoteli, kde hostia zároveň prespia, často túto pomyselnú posvadobnú hostinu vyriešia spoločnými raňajkami. Predsa len – po pretancovanej noci dobre padne, keď ráno máte do čoho zahryznúť.



2. Zábava
Je priam neuveriteľné, koľko aktivít sa na svadbách kedysi konalo. Vedeli ste napríklad, že súčasťou posvadobného dňa bola aj zábava? Tá nepozostávala len z tanca a toho, že sa svadobníci opäť niekde stretli. Súčasťou nej bolo aj viacero hier, scénok, dokonca jednoduché divadelné predstavenia. Tento zvyk sa však viazal s fašiangovým obdobím, keďže naň boli kedysi orientované takmer všetky svadby. Dalo by sa povedať, že po svadbe,
tým pádom, nasledovala taká svadobno-fašiangová veselica. Dnes si môžeme svoj svadobný deň zvoliť aj v inom, než len fašiangovom období. V tomto smere sa nekladú žiadne medze, preto zábava ako táto, nie je vôbec potrebná. Otázne je, či by dnes svadobníci vôbec zvládli ďalšiu, opäť celodennú zábavu, kde by okrem jedla, rozhodne nechýbal ani alkohol.

 

3. Obradná očista
Okrem svadobného obradu sa v minulosti kládol dôraz aj na viacero ďalších obradov, napríklad na očistný. Ten však platil nielen pre nevestu a ženícha, ale aj pre samotných svadobčanov. Obradná očista však neprebiehala len umývaním sa vo vode. Celkom bežným bolo aj očistenie sa bitkou na dereši, ktorej údery mali symbolizovať tresty za svadobné hriechy. Tými bolo najmä obžerstvo, opilstvo, ale aj smilstvo. Pri tak dlhej svadbe, aká bola
kedysi, sa totiž stalo kadečo :). V súčasnosti sa už s touto časťou posvadobného obdobia našťastie nestretneme. Niektoré svadobné praktiky sa našťastie výrazne zmiernili.

4. Prevoz výbavy
Po skončení zdanlivo nekonečnej svadby nasledoval prevoz výbavy. A keďže sa vo väčšine prípadov sťahovala nevesta k ženíchovi, nie naopak, tak sa prevážala práve nevestina výbava. Jej súčasťou bolo viacero vecí, určite však nesmeli chýbať periny, bielizeň, šaty, riad, no a aby mala nevesta z čoho žiť do nasledujúcej žatvy, tak aj obilie. A ak si myslíte, že celý prevoz prebehol potichu, mýlite sa. Opäť o ňom vedela celá dedina! Prevoz výbavy bola doslova verejná udalosť, pretože každý bol zvedavý, ako dobre vybavili rodičia svoju dcéru do nového života. Ani táto časť sa preto nezaobišla bez piesní a spevu po celej dedine. Dnes si k svojmu manželovi našťastie zbalíme to, čo chceme, a hlavne nás za to nikto nehodnotí či dokonca odsudzuje. Často sa však stáva, že nie je potrebné prenášať vôbec
nič. Mnoho párov už spolu žije aj pred svadbou a o veci, ktoré sú pre bežný život potrebné, sa už nevesta a ženích dávno postarali.


5. Svadobné dary
Svadobnými darmi sa obdarúvalo nielen po, ale aj počas svadby. Dôležité boli pritom nielen dary pre nevestu a ženícha od svadobčanov, ale aj dary medzi ženíchom a nevestou navzájom. Ženích a nevesta sa obdarúvali ešte v čase zásnub. Ženích neveste najčastejšie daroval šatku, pierko, jablko, peniaze a prsteň. Tesne pred svadbou bolo zvykom, že nevesta poslala ženíchovi košeľu, kým on jej daroval topánky. Po svadbe bol rad na
obdarúvaní svadobných rodičov. Nevesta svojim svokrovcom zvyčajne priniesla nejaké časti odevu, kým ženích tým svojim opäť platil peniazmi za to, že si vzal ich dcéru za ženu. Pred začiatkom svadby prinášali dary nielen svadobní hostia, ale aj ľudia z celej dediny. Väčšinou boli týmito darmi rôzne jedlo či naturálie, ktoré sa zužitkovali počas svadobných príprav.
Každý pritom prispel aj malou peňažnou čiastkou, ktorá slúžila ako finančný základ hospodárenia pre novú rodinu. Dary boli pritom postavené na princípe reciprocity. Ľudia teda malou čiastkou prispievali na každú svadbu, ktorá sa konala, aby sa im následne počas tej svojej, tieto prostriedky vrátili. Jednoducho povedané – malý príspevok nikomu až tak
neublížil, no pre mladomanželov ich sumár znamenal veľkú pomoc a ľahší štart do života.

Svadobné dary sú súčasťou svadby až dodnes. Najmä na dedinách sa ešte stále stretávame s tým, že krstná mama nevesty daruje nielen svadobný dar ako taký, ale prinesie aj tortu, koláče či dokonca sliepku do polievky. Okrem tohto príkladu je však časť svadobných darov relatívne slobodnou voľbou každého z pozvaných hostí. Nemali by sme však zabúdať na to, že svadobný dar by mal byť primerane hodnotný. Treba si uvedomiť, že nevesta a ženích
majú s našim miestom na svadbe často naozaj vysoké náklady. Naše pohostenie a ubytovanie rozhodne nie je lacné, preto by sme aj tieto výdavky mali pri výbere svadobného daru zohľadniť.

Text: Alžbeta Jambrichová

Foto: Beba Photography