Otília a Štefan

Očarujúce priestory svadobného stanu plné krásnych pivónií. Letná svadba Otílie a Štefana.

„S manželom sa poznáme viac ako polovicu našich životov. 🙂 Stretli sme sa na na prijímacích pohovoroch už na strednej škole. Celých 15 rokov sme v podstate jeden vedľa druhého. Povestná iskra prebehla až na konci 4. ročníka na strednej škole. Chodili sme na rovnaké gymnázium, do jednej triedy, na jednu vysokú školu, po čase aj do spoločnej skupiny.  Po skončení vysokej školy sme nastúpili aj do rovnakej spoločnosti a pracovali dokonca na jednom oddelení, delila nás len jedna stolička. :)“

„Sobáš sa odohrával v rímskokatolíckom kostole Premenenia Pána v mojej rodnej dedinke na východe Slovenska  – v obci Sliepkovce. Čo sa týka miesta, kde sa uskutočnila svadobná hostina, to miesto sme hľadali dlho. Obaja sme chceli niečo iné, miesto, ktoré spája dobré jedlo, krásne prostredie a kde by sa svadobní hostia cítili naozaj príjemne. Zároveň sme v tom čase pracovali obaja v zahraničí, čiže sme zároveň hľadali tím profesionálov, ktorí pretvoria naše predstavy v e-mailoch do reality. 🙂 Nakoniec teda voľba padla na svadobný stan Hotela Dam v Košickej Belej. O tomto mieste som vedela už dlhšie, ale nikdy by ma nenapadlo, že sa tam uskutoční aj tá naša svadobná hostina, nakoľko sme cestovali 80 km od miesta sobáša. Ich príprava svadieb vyzerala na sociálnych sieťach vždy krásne a profesionálne a teda sme mali istotu, že v ich rukách dopadne všetko skvele.  A tak to aj bolo.“

„V mojom prípade bol výber svadobných šiat náročný, nakoľko som veľmi nerozhodná osoba. Priznám sa, že som vyskúšala možno aj stovku šiat a prvotne výber padol na úplne iné šaty, než tie, ktoré som mala.  Tu som cítila, že to nie je ono a teda hľadanie tých pravých šiat pokračovalo. (samozrejme prišla som o zálohu z pôvodných šiat :)).  Tu sa chcem poďakovať mojím kolegyniam a kamarátkam a v neposlednom rade pani zo salónu , ktoré mi veľmi pomohli vo výbere a doviedli ma k tomu, že šaty, ktoré som si nakoniec vybrala boli naozaj tie pravé. :)“ 

Naše naj zážitky

„Navtipnejším zážitkom bolo, keď som v kostole pri zložení manželského sľubu vyslovila namiesto svojho mena meno manžela, čiže znelo to: Ja, Štefan, beriem si teba…, samozrejme celý kostol sa rozosmial. Ešteže ma pán farár opravil. :D.

Emotívnym zážitkom pre nás oboch bol príhovor manželovej mamky pri odobierke nevesty. Myslím, že v tej chvíli sme si obaja premietli tých 10 spoločných rokov a uvedomili si, že začína nová etapa nášho života.“

„Na svojom manželovi si vážim úplne všetko. Snaží sa pomôcť každému, občas na úkor seba samého. Neznáša nespravodlivosť rovnako ako ja. Kde je potreba, vie povedať nie, s čím mám ja značný problém, no snažím sa ho v tomto nasledovať a učiť sa od neho.“

Text:  Otília Tkáč Cipošová / Foto:  Jozefína Ciganová  Juríková / Svadobné šaty:  Ida Torez, Jooana – Salon Sukien Ślubnych, Bachowice – Kraków, Poľsko / Oblek ženícha:  Taimar, Prešov / Make-up a vlasy: Ján Zolota – Hairdresser & Make-up Artist / Kvety: Renáta Šoteková, Michalovce / Výzdoba: Saška – AMS Svadbičky / Miesto svadobného obradu: Rímskokatolícky kostol Premenenia Pána, Sliepkovce / Miesto svadobnej hostiny: svadobný stan, Hotel DAM, Košická Belá / Cukrovinky: Hana cakes / Tlačoviny:  Tlačiareň u Babeja / Hudba: hudobná skupina Dudášovci/ DJ: DJ Doberman 

Svadobná fotografia, ako ju ešte nepoznáte

Kto by si vedel predstaviť svadobný deň bez svadobného fotografa, ktorý zachytí všetky tie krásne a neopakovateľné momenty, vaše emócie a radosť vašich najbližších? Fotografie z vašej svadby sú jednou z najcennejších vecí, ktoré si z vášho veľkého dňa okrem jeden druhého odnesiete. Preto venujte výberu vášho svadobného fotografa náležitú pozornosť. Jeho práca by vás mala osloviť na prvý pohľad. Sledujte, aké majú jeho fotografie farby, emóciu, či sú skôr dokumentárne alebo štylizované a podľa toho sa rozhodnite, či mu zveríte zvečniť váš veľký deň. Ak hľadáte svieži pohľad na svadobnú fotografiu, nazrite do tvorby nového ženského foto dua Wedding Sisters, za ktorými stoja dve slovenské fashion a lifestyle fotografky Jana Liška a Petra Bošanská.

1. Kde vznikla myšlienka založiť svadobný fotoprojekt Wedding Sisters?

Petra: S Jankou sa poznáme už od strednej školy, hoci sme nikdy spolu nefotili, hovorili sme si, že musíme spolu niečo vymyslieť. To sa nám podarilo vd’aka svadbe spoločnej kamarátky. Janka mi dala do ruky foťák a zrazu sme zistili, že nás to spolu veľmi baví a skvele sa dopĺňame.

Janka: Baví ma pracovať s priateľmi. A zároveň je úžasné vedieť, že ma ten človek plne zastúpi. Spoločne sa tiež jedna od druhej učíme nové veci.

 2. Čo nové chcete priniesť do svadobnej fotografie?

Petra: Obidve vychádzame z lifestylovej fotografie, ktorej sa venujeme dlhodobo. Jankina silná stránka je portrétna lifestyle a food fotografia. Ja sa venujem okrem lifestyle najmä fashion fotografii. Naša sila spočíva v kombinácii našich skúseností z vlastnej praxe. Janka bola niekoľko rokov obrazovou redaktorkou a art directorkou časopisu EVA, Break a obidve sme spolupracovali na foto editoriáloch pre magazín Sme Ženy. Vieme sa prispôsobiť nepredvídateľným situáciám aj rozmarom počasia a rôznym potrebám ľudí. V rámci fotení sme zažili už asi všetko, fotenie plaviek v 5 stupňoch, alebo naopak kožuchy v lete, fotenie v Tatrách spojené s výstupom po skalách. Máloktorá situácia nás už dokáže zaskočiť. Vieme sa prispôsobiť aj naozaj náročným podmienkam.

3. Na aký typ fotografie sa môžu tešiť snúbenci, ak si vás vyberú na zachytenie ich svadobného dňa?

Janka: Snúbenci sa môžu tešiť, že fotenie bude zábava a nový zážitok. Ich fotografie budeme vytvárať spolu s nimi tak, aby hovorili o ich originálnej osobnosti. Petra má zároveň obdivuhodné videnie svetla, farebnosti a kompozície. Prináša svoje know-how z fashion fotení do sveta svadieb. Čo podľa mňa veľmi ocenia najmä štýlové nevesty.

4. Ako vznikol názov Wedding Sisters?

Petra: Mali sme viacero variant, ale Wedding Sisters nás úplne vystihuje. Vymyslela ho Janka.

5. Prezraďte niečo jedna na druhú a prečo sa vám tak dobre spolupracuje?

Petra: Sme predovšetkým dlhoročné kamarátky, môžeme si absolútne dôverovať. Tým, že obidve máme rozbehnuté aj svoje vlastné projekty, si vieme o to viac vážiť spojenie v rámci Wedding Sisters. Spájame svoje dva svety dokopy, pracovný aj súkromný. Na každé fotenie sa tešíme, lebo okrem fotenia, ktoré obidve milujeme, sme aj spolu. Janka si zachováva optimizmus v každej situácii, neexistuje pre ňu prekážka, ktorú by sme nezvládli. Je skvelá v komunikácii s budúcimi nevestami a agentúrami. Ja som naopak introvert, cítim sa dobre za počítačom, pri vymýšľaní našich vizuálov a prezentácie.Takže sme si to prirodzene podelili k vzájomnej spokojnosti a spokojnosti našich klientov.

Kto je Petra Bošanská:

Petra je absolventka fotografie na VŠVU. Ako freelance fotograf sa zameriava na life style, fashion a beauty fotografiu. Spolupracuje s magazínom Sme Ženy a so slovenskými značkami na ich vizuálnej komunikácii.

Kto je Jana Liška:

Janka je absolventka Ateliéru reklamní fotografie UTB Zlín. Pracovala ako obrazová redaktorka a art directorka lifestylového magazínu Eva, aj ako obrazová redaktorka Break magazínu pod vedením Šarkana. Teraz je freelance fotografka venujúca sa portrétnej a food fotografii.

Autor článku: Adela Strimbeanu, Svadobná agentúra Holubica

Kredity:
Svadobné fotky: Wedding Sisters
Slavobrána, koncept a styling: Svadobná agentúra Holubica
Výzdoba stola a kvety: Osobné Záhrady, LK minilab, Soupa Rentals, Elami Dizajn
Svadobné šaty: Yoora Studio
Vizáž a vlasy: Ľubica Krajniaková a Kaya HairArt
Miesto: Neco Winery, Modra

Pani jeseň

„Jeseň pani bohatá,
farbí stromy do zlata,
premaľúva celý sad.
Zletel vietor šiky-miky,
hojdá všetky konáriky,
vraj by stromy zobliecť rád…“

Túto krásnu básničku od Márii Rázusovej-Martákovej určite poznáte. Včera sme mali prvú adventnú nedeľu, a to znamená jediné. Vianoce sú už za dverami! Chystáme sa na tie najkrajšie sviatky v roku a pomaly sa lúčime s pani Jeseň aby sme privítali pani Zimu. 

Viete ako asi taká pani Jeseň vyzerá? Šikovní LKáči ju zachytili vo svadobných šatách aj zo závojom. Krásne fotky, ktoré pohladia na duši. Jeseň je čarovná. 

Foto: LKstudio 

Svadobné šaty minulosti

 Rozprávkovo krásne šaty sú svadobným odevom, s akým sa stretávame dnes. Kedysi sa však nevesta obliekala celkom inak. Jednou z alternatív bol svadobný kroj, i keď ani ten nebol na svadbách v minulosti jednoznačným pravidlom. V čom bolo teda svadobné odievanie v minulosti odlišné od toho dnešného?

V minulosti existovali pri výbere svadobného odevu zväčša dve možnosti. Buď ste sa vydávali vo svadobnom kroji alebo ste šli pred oltár v svadobných šatách. Tie však nemali podobu tých dnešných a ich výber mal presné pravidlá. Čo všetko teda muselo v minulosti spĺňať svadobné odievanie?

Variant bez svadobného kroja

Šaty

Slovenské svadby sú síce silne prepletené s ľudovými tradíciami, no napriek tomu sa z času na čas konali aj také, na ktorých svadobný kroj nefiguroval. Išlo najmä o svadby mešťanov, ktorým svadobný kroj nebol až taký blízky. Aj takáto svadba však mala v oblasti obliekania svoje pravidlá. Jedným z nich bolo, že nevesta mala namiesto kroja oblečené šaty dlhé až po zem, bez výstrihu a s dlhými rukávmi, aby bola jej postava čo najviac zahalená. Tradovalo sa totiž, že čím viac šaty zahaľujú, tým viac nevestu chránia pred zlými silami a pred urieknutím. Šaty pritom nemuseli byť vôbec biele. Tie sa totiž do Európy, a aj na Slovensko dostali až po roku 1840, keď si ich po prvýkrát v histórii obliekla anglická kráľovná Viktória.

Závoj

Neodmysliteľnou súčasťou nevestinho odevu bol závoj. Ten bol však v minulosti nepriehľadný a k oltáru preto museli museli viesť. A hoci sa tento zvyk zachoval dodnes, jeho význam je iný. Dnes je totiž odprevádzanie nevesty najmä emočným okamihom, v minulosti to bolo však jediné riešenie, ako odviesť nevestu k oltáru.

Priehľadné závoje sa k slovenským nevestám dostali až neskôr, s rozvojom tkáčstva. Vtedy remeselníci začali privážať aj luxusnejšie látky, s ktorých príchodom závoje postupne spriehľadneli. Ich farba pritom nebola len biela, ako dnes. Okrem bielej, ktorá bola napríklad v susedných Čechách považovaná za farbu smútku až do 16. storočia, sa používala aj žltá či červená. Jej cieľom bolo odohnať zlé sily a odvrátiť kliatby od mladého manželského páru.

Svadobný závoj však môžeme považovať za vcelku novodobý svadobný prvok, a to najmä preto, že bol v minulosti až priveľmi drahý. Jeho cena zodpovedala 4 kravám, preto si ho mohli dovoliť len majetnejšie nevesty.

Variant so svadobným krokom

Svadobný kroj

Kroj bol kedysi povinnou výbavou každého dedinčana. Jeho typickým znakom bolo, že sa líšil v závislosti od regiónu, a to nielen strihom a farbou, ale najmä výšivkami, ozdobami či inými doplnkami, ktoré sa stali jeho neodmysliteľnou súčasťou. Svadobný kroj sa však od toho pracovného viditeľne odlišoval. Zdobenejší a oveľa honosnejší bol najmä kroj v úrodných nížinatých oblastiach, kým v podhorských a horských bol skôr jednoduchší – strihovo, aj zdobene.

Parta

Neodmysliteľnou súčasťou svadobného kroja bola parta. Pôvodne sa plietla z čerstvých kvetov, až neskôr sa začali na jej zhotovenie používať umelé kvety. Partu mala nevesta pripevnenú k hlave farebnými stuhami, medzi ktorými prevládala červená, zelená, žltá či modrá. V kombinácii s krojom parta slúžila ako náhrada závoja, kým stuhám sa pripisovala ochranná moc.

Úvodnica

Súčasťou ženského svadobného kroja bola aj tzv. úvodnica – plachta, ktorú si nevesta prevesila cez ramená a jej konce voľne padavo splývali cez ruky. Slúžila na zahalenie holých paží počas svadobného obradu v kostole, no zároveň mala aj ochranný charakter. V každom z regiónov mala, rovnako ako kroj, svoju špecifickú podobu a zdobenie, rovnako ako aj svoj ľudový názov.

Nech už sa nevesta a ženích rozhodli využiť ktorýkoľvek variant svadobných šiat, vždy platilo, že sa líšili od bežného oblečenia. Svadba bola výnimočným dňom, preto aj šaty museli byť výnimočné. Ženích a nevesta si preto obliekli to najlepšie, čo mali, a na tom, či to bol kroj alebo šaty na bežný spôsob, až tak nezáležalo.

Text: Alžbeta (Betka) Jambrichová

Foto: David Kamenský Photography

Jeseň v podaní FlorDeluxe

Je nám cťou podeliť sa s vami s fotkami z jesenného fotoeditoriálu od Gabiky z FlorDelux. Kombinácia dizajnu, kvetov, sladkých koláčov a torty spolu s éterickou krásnou modelkou Naomi, dáva fotkám nesmierny šmrnc. Krásne zachytená jeseň čo poviete?
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Dizajn a styling: Flor Deluxe
Foodbloger: Tina Lopez- lopez.sk
Torta: Lucia Cvik- kvalitnetorty.sk
Modelka: Naomi
Fotografka: Vanda Smreková @vandasportfolio

Svadobné topánky: Tipy a triky ako si vybrať tie správne

Svadobným topánkam sa možno nevesty venujú až ako poslednej veci zo svojho outfitu, no práve tie, dokážu dokonale doladiť celkový vzhľad veľkého dňa. Práve preto by ste si na ich výber mali vyhradiť dostatok času, aby nie len vyzerali skvele, ale aby vyhovovali všetkým vašim požiadavkám a nárokom.

Pri výbere tých správnych svadobných topánok, je potrebné riadiť sa pár zásadami:

 Ak budú topánky viditeľné

 Ak sú vaše svadobné šaty v štýla lady či midi a topánky budú viditeľné, je potrebné dokonale ich zladiť so šatami. Musíte brať do úvahy štýl a náladu šiat, proporcie, no rovnako tak aj obdobie. Ak máte napríklad svadobné šaty v štýle lady, jemný podpätok so zatvorenou špičkou sa k nim hodí dokonale. Ak máte tento štýl šiat a svadbu v letných mesiacoch, nebojte sa otvorenej špičky.

 Tie netradičné nevesty, ktoré chcú topánkami zaujať môžu siahnuť po špeciálne ozdobených svadobných teniskách, či dokonca môžu zvoliť dámske mokasíny. Okrem netradičného vzhľadu získajú takéto nevesty aj pohodlie, vďaka ktorému môžu pretancovať celú noc.

TIP: Pri výbere svadobných topánok si do obchodov vezmite aj svadobné šaty. Práve tak zistíte či sa k sebe topánky a šaty hodia a na aké topánky sa zameriavať.

Ak topánky nevidno

Dlhé šaty až po zem, vlečka a topánky takmer nevidno? V tomto prípade nebude nikoho zaujímať či máte dokonale zladené topánky so šatami. V tomto prípade si môžete zvoliť topánky, ktoré vám poskytnú pohodlie a budú možno o niečo viac praktické. Aj tu však myslite na to, že počas tancovania či prenášania cez prah budú topánky odhalené, preto úplne od štýlu čiat neodskakujte. Zvážte či vydržíte v topánkach s vyšším podpätkom alebo sa cítite lepšie v tých s popdätkom.

TIP: Nákup svadobných topánok si nenechávajte na poslednú chvíľu. Nie len že sa tak vyhnete stresu, ale budete mať pár dní na “rozchodenie”. Vďaka tomu sa vyhnete nepríjemným otlakom či bolestivým opuchom.

 Ak chcete zladiť farbu

 Svadobné topánky môžu poslúžiť ako skvelý, štýlový doplnok. Ak milujete farby, neváhajte vymeniť biele či ivory topánky za žlté, červené či zelené… Dolaďte sa farebne topánkami a kyticou k farbám svadobnej výzdoby a vneste do svojej svadby štipku hravosti. Veľa neviest dokonca používa svoje topánky ako “niečo modré”, záleží iba na vás.

 S podpäkami alebo bez

 Tu neexistuje správna odpoveď. Ak ste zvyknutá na topánky s podpätkami a nerobí vám problém vydržať v nich pár hodín, nemeňte to ani počas svadby. Ak ste ale vyslovene tenisková kráľovná, ktorá sa podätkom vyhýba, neriskuste na svadbe svoju preméru. Je naozaj potrebné si uvedomiť, koľko sa v deň vašej svadby budete presúvať, koľko budete chodiť a ako budete stále na očiach. Vyberte si preto topánky a podpätok, na ktorom to zvládnete.

 TIP: Na svadbe neuškodí mať jeden pár topánok navyše. Záchranný, ktorý uľaví nohám od námahy. Poprípade, veľmi vďačné sú v poslednej dobe papučky, v ktorých získate pocit pohodlia. Ocenia ich aj hositia.

 TIP2: Ak máte možnosť vezmite si pred svadbou svadobné topánky do sály, kde sa budete pohybovať a tancovať. Ak zistíte, že sa vám v topánkach šmýka, vyzbrojte sa lepkami na topánky, ktoré vás zachránia. Ak sa do sály skôr nedostanete, majte lepky v kabelke. Pre istotu. 

Text: Michaela Hlipalová

Foto: Adam Hušek

Spomíname a hodnotíme

Tak sa pomaly dostávame ku koncu roka a je čas hodnotiť, spomínať a brať si ponaučenie. Sú pred nami dlhé decembrové večery, keď pri pohári vína či horúceho punču môžeme rozmýšľať, aké to vlastne tento rok bolo.

Zvláštne to bolo a aj stále je. Neistota, obavy, sociálna izolácia, pocit zodpovednosti za život iných, množstvo otázok bez odpovedí, poloprávd a klamstiev, urážok a ohováračiek. Toto vo mne žije. Ide to z ľudí okolo aj z médií. Quo vadis?

Nepochybne, mali sme sa čo učiť. Aj bol priestor si mnohé uvedomiť. Špeciálny čas priniesol hlbšie zamyslenia sa.

Sedeli sme v obľúbenej kaviarni v našom malom meste. Mala som narodeniny, veľký veterník a latte. Naše deti pobehovali od koláčikov do detského kútika a v pozadí sme z televízie počúvali o striktnom zatváraní reštaurácií, obchodných centier, škôl a škôlok. Pandémia je tu a musíme s ňou bojovať. Tak sme si šli ešte nakúpiť, nech sme teda dobre pripravení.

Dva týždne. Aj napriek tak krátkemu času som sama v sebe uvažovala, ako to dáme. Naše tri deti, ja s manželom. Iba doma, maximálne v lese za dedinou. Žiadne návštevy, stretnutia priateľov, ihriská, rodina, nič. Mala som pred tým rešpekt. Kúpili sme deťom prvé Lego a prežili ozaj krásne spoločné dva týždne. A potom sa lock down neohraničene predĺžil. Cítila som ešte vyššiu dávku rešpektu a aj neistoty. Čo vlastne od tohto času
očakávať? A ako ho správe prežiť?

Zistenie prvé: nám je spolu dobre. Milujeme naše deti, milujeme seba navzájom a spoločný čas je pre nás odmena. Bola to krásna jar. V mnohom obmedzená. Ale taká osobná, intímna, iba pre našu mladú rodinku.

Keď k nám v máji prišli naši priatelia na návštevu, pre istotu sme ich u nás „držali“ päť dní. Veď konečne! Večery vo štvorici, kým našich šesť detí spalo, to bolo niečo! Spoločné varenie, stolovanie, prechádzky po lese a zhováranie sa o všetkom. A potom aj počas celého leta, mala som pocit, že všetky stretnutia s priateľmi prežívam o to intenzívnejšie. Viac sa na ne teším a viac z nich čerpám.

Zistenie druhé: priateľstvo nad zlato. Ozaj máme radi ľudí. Máme radi, keď nestíham prať posteľné obliečky medzi dvoma návštevami. Máme radi, keď varím v našom najväčšom hrnci, lebo je nás na obed desať. Máme radi, keď sa naše deti delia o svoju posteľ, hračky, oblečenie, lebo majú na návšteve kamarátov. Veď čo je viac, než ozajstné vzťahy?

Môžeme sa zamerať na to všetko zlé, čo sa tento rok udialo, čo nám tento rok vzal. Môžeme sa zamýšľať nad všetkými tými klamstvami, urážkami, ponižovaním. Nad bolesťou, stratou. Aj to je dôležité. Ale vezmime si ponaučenie.


1. Nesúď. Brata, manžela, kamaráta, suseda. Nikdy nevieš o úplne všetkých intenciách, v ktorých sa ako rozhodoval.
2. Buď blízko. Bratovi, manželovi, kamarátovi, susedovi. Nikdy nevieš, ako veľmi Ťa môže potrebovať.
3. Choď hlbšie. Stále máš v sebe kam ísť a obohatiť tak seba a ľudí okolo.
4. Láska zachráni svet. Bodka.

Text: Mimka Mackovjaková 

Ako sme namiesto Havaja skončili v Arizone

A je to znovu tu. Zmenené plány v roku 2020. Už sa mi to trochu zdá, ako pokazená platňa. V marci to bolo ešte aspoň trochu zaujímavé a nové, v lete už to bolo trochu otravné…no teraz v Novembri je to už ako zlý vtip. Tak, ako sa tento rok menili hádam všetky svadobné plány asi všetkých párov na svete, tak sa menili aj plány na medové týždne. Akonáhle nám bolo jasné, že sa budeme brať  a aj spolu žiť tu v USA, rozhodli sme sa, že naše medové týždne strávime na Havaji. Zo Slovenska by to bola príliš dlhá cesta, no odtiaľto je to predsa o niečo viac znesiteľné. A tak bolo rozhodnuté. Začali sme si prezerať hotely, dokonca sme si jeden aj vybrali. Už už sme si išli všetko objednať, keď tu zrazu…Všetci vieme čo sa zrazu stalo. A tak sme náš havajský sen položili niekam na poličku a rozhodli sa, že raz, keď sa všetko ustáli naozaj pôjdeme.

A to ma privádza k dnešnému príspevku do denníka nevesty. Tak veľmi som chcela napísať krásny príbeh o našej dovolenke na Havaji, o krásnych plážach, oceáne, možno o nejakých vtipných príhodách, ale dnes by som vám mohla napísať len tak o svojich snoch vo forme nejakého vymysleného príbehu. Viete, takého toho “kde bolo, tam bolo…”. No napíšem vám o inej dovolenke… teda skôr “dovolenke”. Poďme ju nazvať prvý výlet mladomanželov.

Tak teda, poďme na to. Bol pondelok, 24. augusta. Dva dni po našej záhradnej svadobnej oslave. V tento deň Ryanovi začínal nový semester jeho posledného roka školy. Z šialených rýchlych priprav svadby sme sa veľmi rýchlo presunuli do každodenného rutinného života plného práce a školy. Bolo nám jasné, že celý náš svadobný zážitok je úplne iný, ako to bežne býva. Bolo nám ľúto, že sme nemali šancu ísť na svoju vysnívanú dovolenku, ale bolo nám tiež nad slnko jasné, že potrebujeme aspoň na chvíľu niekam vypadnúť. Letieť sme nikam nechceli, a popri práci a škole online sa nám nezdalo, že ísť niekam ku moru by bolo ideálne. Stále by sme boli vyrušovaní nejakými e-mailami, zadaniami, online hodinami a podobne. Takže nám z toho jasne vyplynul road trip do susedných štátov. Najprv sme chceli odísť až na pobrežie Oregonu, lebo ja milujem oceán, ale akurát v ten týždeň sa veľmi rozšírili požiare na celom západnom pobreží a kvalita vzduchu bola viac než príšerná. Nuž tak sme sa trochu presmerovali a rozhodli sa prejsť celým Colorádom na juh, odtiaľ zase na západ do Utahu a odtiaľ znovu na juh cez Lake Powell až do Grand Canyonu do Arizony. A keby nestačilo toľko času v aute, k tomu sme sa rozhodli aj stanovať.

Bol pondelok, veľa sme v ten deň pracovali, všetko prichystali, išli na nákup a na ďalší deň sme sa vybrali na cestu. Už len odísť nám trvalo celú večnosť. Veď viete ako to je…Plán bol odísť o 10 ráno, no my sme vyrazili až hádam o tretej poobede. Verte mi, ani sa mi už nikam nechcelo ísť. Hovorila som si, že však by bolo lepšie odísť až na nasledujúci deň. Ale Ryan nesúhlasil, že predsa by sme mali ísť podľa “plánu” (len o 5 hodín neskôr…), a tak sme sa naozaj vydali na cestu!!

Prvý večer sme sa dostali len do Colorado Springs a keďže sme na tento výlet vyrazili takmer úplne bez plánov, neplánovane sme si bookli jednu noc v hoteli. Bolo to zvláštne miesto, také nejaké eko, green, vegan friendly, ak si to viete predstaviť. Nemali žiaden plast a vo vestibule čapovali kombucha (teda fermentovaný čaj-pre tých, ktorí náhodou nevedia). Celkom zvláštne. Dobre sme sa vyspali, ráno si vyzdvihli kávu z lokálnej kaviarne a vydali sa ďalej na cestu.

Navštívili sme The Grand Sand Dunes na juhu Coloráda, čo bolo naozaj veľmi fascinujúce. Obrovské pieskové duny len tak medzi horami. Chvíľu sme tam pobudli, prešli sme sa, odfotili zopár fotiek, piesok sa nám dostal úplne všade, zjedli sme sendviče a potom znovu sadli do auta a dobrých 6 hodín sme išli až na miesto v Utahu, kde sme si konečne prvýkrát postavili stan.

Toto miesto sa volalo The Devil’s Canyon Campground a dorazili sme naň až za tmy. Tu v Amerike to funguje tak, že si nájdete svoje miestečko na stanovanie, vyplníte obálku s údajmi a dátumom, ako dlho tam stanovať budete, všetko to vložíte do obálky aj s poplatkom a vhodíte to do schránky pri vstupe do parku. Musím povedať, že to bolo naozaj krásne miesto. Hviezdy tam uprostred ničoho jasne svietili a všade naokolo bolo ticho…až šuchot v lese. Chcem veriť, že to neboli žiadne medvede či hady, ale len nejaké zajačiky a čipmankovia! Ráno sme znovu zložili stan, zjedli raňajky, zbalili auto a vydali sa opäť na cestu. Bol štvrtok a náš plán bol dôjsť až ku Lake Powell, ktoré sa nachádza na hranici medzi Utahom a Arizonou. No predtým, ako sme vyrazili sme takmer hodinu sedeli v aute na kraji cesty uprostred ničoho kým Ryan odpísal na všetky pracovné emaily…

Keď sme sa konečne dostali do národného parku Lake Powell, bolo len popoludnie, a tak sme sa rozhodli v kaňone okúpať. Bolo naozaj príjemne teplo a jazero medzi obrovskými skalami letovali červené pieskové pláže. Tak predsa sa nám dostalo aspoň trochu pláže!!! V ten večer sme si rozložili stan na vyhradenom mieste v národnom parku. Avšak kým sme sa konečne dostali k rozkladaniu stanu, znovu bola tma. Na rozdiel od predošlej noci, nás neobklopovalo krásne ticho. Neďaleko od nás mali rozložené stany asi tri rodiny, ktoré spolu prišli na výlet. Medzi sebou mali asi 10 detí, všetky tak okolo 5-10 rokov. No a tieto deti sa rozhodli, že namiesto toho, aby išli spať a namiesto toho, aby dodržiavali ticho po desiatej večer, že budú ziapať a vykrikovať a upišťane vrieskať popri hraní nejakej ich vymyslenej naháňačko-hre ako to deti zvyknú (a to myslím plne vážne, že to bol vreskot). Toto trvalo až do JEDNEJ RÁNO! Až kým sa Ryan rozhodol, že pôjde ich rodičov (ktorí sa tiež veľmi nahlas smiali a rozprávali popri hudbe) poprosiť, aby utíšil ich deti.

Neberte ma zle, ja mám deti naozaj rada, ale keď chce človek spať niekde uprostred národného parku v stane…naozaj sa mu nechce počúvať uvrieskané deti do jednej ráno…chápeme sa, že?

A tak na další deň ráno po raňajkách sme znovu všetko zbalili do auta a vydali sa na cestu až do známeho vysnívaného Grand Canyonu. Keď sme tam popoludní dorazili, až do západu slnka sme sa prechádzali popri útesoch, kochali sa krásou a veľkosťou toho, čo sme videli pred sebou. Bol to krásny zážitok. Vidieť Grand Canyon sa naozaj oplatí! V jeden moment sa na nás popri našej prechádzke z ničoho nič zo zákruty vyvalil veľký los a tak nás vydesil, že až do konca večera sme mali od vtedy oči na stopkách a čakali sme ďalšiu takúto skúsenosť.  

Keď sa zotmelo, uvedomili sme si, že nemáme žiaden plán na tú noc. Povodne sme opäť chceli stanovať, ale nevedeli sme kde a nedarilo sa nám nájsť žiadne miesto. Tak sme si na poslednú chvíľu bookli izbu v moteli uprostred ničoho. Ten motel bol presne ako z tých amerických filmov. Celý čas som mala pocit, že som v nejakom akčnom filme, v ktorom sa každú chvíľu začne nejaká dramatická scéna. Tento motel sa nachádzal na známej ceste Route 66, ktorú ak z ničoho iného asi poznáte z Pixar filmu Cars!

Nič šialené či dramatické sa nestalo. Akurát sme sa dobre vyspali bez hluku kričiacich detí a dali sme si príjemnú sprchu.

Na další deň som toho už mala fakt dosť. Nechcelo sa mi už sedieť v aute, no boli sme tak ďaleko od domova, že nemalo zmysel ísť rovno späť domov. To by boli hodiny a hodiny na ceste! A tak sme zašli len do pol cesty: na západnú stranu Colorada, kde bývajú Ryanovi starí rodičia. U nich sme pobudli 2 dni a potom sa konečne vrátili do svojho. Bol to veľmi príjemný a relaxačný koniec nášho výletu. Ryanoví starí rodičia totiž bývajú na krásnom pozemku na kopci nad malým mestom. Ich pozemok vôbec nie je malý. Pestujú na ňom všeličo od jabĺk, hrozna až po kadejaké nepoznané bobule, z ktorých Ryanova babka zavára famózne džemy a lekváre. Cez deň sme boli vonku na slnku a po večeroch sme s nimi hrali karty, čistý relax a oddych!

A to bol koniec nášho výletu. Mal veľmi ďaleko od luxusnej dovolenky na Havaji (smiech!), ale mal svoje čaro. Videli sme krásne časti Ameriky a strávili sme spolu veľa času aj napriek pracovným emailom a online prednáškach, ktoré Ryan počúval v aute. Ale nakoniec viete čo? Medové týždne sme mali aj tak. Už po tom, ako sme sa oficiálne zosobášili v marci. A aj po tom, ako sme mali svadobnú oslavu v auguste. Medové týždne sú predsa o tom byť spolu a naplno si užiť fakt, že sme svoji. Z tohto pohľadu to bol úspech! Na Havaj chceme ísť stále, to sa nezmenilo. A určite pôjdeme, keď sa nám bude dať. Na teraz máme pekné spoločné spomienky z nášho road tripu po Colorade, Utahu a Arizone.

Text a foto: Kaja Macinská

 

Hľadáte svoje vysnívané šaty? Možno na vás čakajú v svadobnom salóne DIVA

Predstavy o tom, ako by mali vyzerať naše svadobné šaty majú mnohé z nás do detailu upresnené už od útleho detstva. Keď však prichádza na rad deň D, a my si máme vybrať spomedzi nespočetného množstva modelov ten náš, odrazu váhame. Ak sa nás zmocnia obavy, prípadne nám model, ktorý sme si vybrali, nesadne, netreba strácať nádej, práve naopak. Mnohé nevesty totiž nájdu tie najvhodnejšie šaty práve vtedy, keď upustia od svojej vysnívanej predstavy. Stačí, ak si necháte poradiť od odborníkov, ktorí vám pomôžu nájsť šaty ešte lepšie, než tie, ktoré ste si vysnívali. Výbornou voľbou je zájsť do svadobného salónu DIVA, kde vám pri výbere šiat veľmi ochotne poradia.

Ako dlho už pôsobíte na trhu svadobných dodávateľov?

Divu sme otvárali na jar roku 2011, takže táto ťažká “korona” sezóna bola naša desiata. Napriek tomu, že to bol zložitý rok, som rada, že sme stihli naplno pracovať a plniť sny našim nevestám aspoň niekoľko mesiacov. Teraz sa už sústredíme na sezónu 2021, ktorá bude, pevne veríme, veľmi silná. Len nedávno sme opäť objednali dve desiatky nových modelov, a to aj napriek tomu, že veľa šiat z tejto sezóny zostalo úplne nových, nevyužitých. Okrem toho sme si pre nevesty na nasledujúcu sezónu pripravili aj veľké prekvapenie – úplne novú značku svadobných a spoločenských šiat Naviblue Fashion Group, z ktorej je prvých 10 modelov už v salóne.

 Nájdu sa okrem svadobných šiat vo vašom salóne aj iné, pre nevestu potrebné doplnky? Prípadne, dokážete okrem nevesty obliecť aj družičky?

V našej ponuke nájdu zákazníčky nielen svadobné, ale aj spoločenské šaty vhodné ako popolnočné, družičkovské či plesové šaty. Samozrejme, čo sa týka doplnkov, ponúkame komplet servis od závojov, spodničiek, kabátikov až po rôzne ozdoby do vlasov a bižutériu. Výhodou je, že nevesta si vie všetko vyskúšať spolu so šatami, pretože bez šiat sa doplnky veľmi ťažko vyberajú.

Je možné si u vás šaty aj zakúpiť alebo ich nevestám len zapožičiavate? Ako často jednotlivé kolekcie obmieňate a čo sa stane s kolekciami, ktoré už nie sú aktuálne?

Svadobné šaty je u nás možné nielen zapožičať, ale aj kúpiť, pričom si u nás nevesta môže na kúpu objednať akýkoľvek model z aktuálnej ponuky našich značiek. Túto službu využívajú hlavne nevesty, ktoré u nás nenájdu svoj vysnívaný model, no ich predstavy spĺňajú niektoré zo šiat z ponuky našich dodávateľov.

Druhou možnosťou ako vlastniť svadobné šaty, no za prijateľnejšiu cenu, je kúpiť si ich vo výpredaji. Na novú sezónu totiž vždy objednávame niekoľko desiatok šiat, a tak je potrebné pre ne uvoľniť miesto. Každoročne preto organizujeme minimálne dva výpredaje svadobných šiat, kde si nevesta môže svoje vysnívané šaty kúpiť za cenu požičovného, niekedy dokonca ešte nižšiu. Výpredaj je vždy veľmi úspešný a v dnešnej neistej dobe, kedy nevesty nevedia, či budú svadbu nakoniec prekladať, je kúpa šiat aj racionálnym riešením. Odpadá tak stres z toho, či budú vybrané šaty na nový dátum svadby voľné. Samozrejme, nikdy sa nepredajú všetky šaty zo starších kolekcií, ale zo skúseností vieme, že každý model si svoju nevestu skôr či neskôr nájde 🙂

Každá nevesta sníva o rozprávkovo dokonalých svadobných šatách, no jednotlivé predstavy sa podstatne líšia. Dokáže si z vašej ponuky vybrať ktorákoľvek nevesta alebo je pre váš salón typická skôr špecifická klientela?

Nemyslím si, že máme vyslovene špecifickú klientelu, a ani úzko zameranú ponuku, práve naopak. Pri výbere svadobných šiat sa sústreďujeme predovšetkým na to, aby boli rôznorodé. Nevesty tak u nás nájdu šaty rôznych materiálov, strihov a štýlov, vrátane luxusnejších aj jednoduchších modelov. Vo všeobecnosti sa dá však povedať, že v porovnaní s inými salónmi máme väčšiu ponuku „princeznovských“ až „kráľovských“ šiat s veľkou sukňou, čipkami, trblietkami a dlhou vlečkou. Okrem týchto modelov však máme v ponuke aj padavé či obtiahnuté šaty a aj veľký výber elegantných saténových šiat.

Podľa čoho vyberáte nové kolekcie do vašej ponuky svadobných šiat? Orientujete sa skôr na svetové trendy alebo radšej uprednostňujete predstavy a priania neviest?

Úplne zjednodušene povedané – sú dva typy svadobných šiat, ktoré nesmú chýbať v každej našej novej kolekcii – také, ktoré pritiahnu nevesty do salónu, a také, ktoré sa budú dobre požičiavať. O niektorých šatách totiž už vopred vieme, že kvôli ich špecifikám nebude ľahké ich požičať. Práve kvôli nim však nevesty do nášho salónu prídu, i keď si nakoniec možno vyberú úplne iný model. Sledujeme však aj trendy, hoci tie sa v prípade svadobných šiat až tak rýchlo nemenia. Každopádne, v Dive sme za to, aby salón aspoň do istej miery určoval trendy a nielen reagoval na požiadavky neviest. Náš salón bol napríklad jeden z prvých, ktorý pred niekoľkými rokmi priniesol pudrové šaty aj napriek tomu, že v dobe bielych šiat vôbec neboli istou investíciou. Napokon sa však vyplatila. V neposlednom rade sa pri výbere šiat riadime ženskou intuíciou a vlastným módnym vkusom, a práve takto vybrané šaty sú väčšinou tie najobľúbenejšie.

Luxusné kolekcie svadobných šiat iste dopĺňate aj o také, ktoré sú finančne menej náročné. V akom rozmedzí sa u vás pohybujú ceny svadobných šiat?  

Najluxusnejšie šaty v našom salóne sú z kolekcií značiek Royaldi a Naviblue Fashion Group. Samozrejme, máme záujem osloviť širšiu klientelu, a tak máme k dispozícii aj šaty od dostupnejších značiek ako Gabbiano, Tesoro a Allure Bridals. Požičovné svadobných šiat sa pohybuje od 500 do 890 EUR. V prípade kúpy nových svadobných šiat začínajú ceny od 1200 EUR. Všetky značky, ktoré máme aktuálne v salóne, sme však starostlivo vyberali a kládli dôraz na kvalitu vypracovania a materiálov, ale aj na samotný dizajn a prezentáciu danej značky.

S akými predstavami a požiadavkami neviest sa najčastejšie stretávate? Spomínate si aj na nejakú špecifickú, ktorá vám utkvela v pamäti?

Spomínam si na nevestu, ktorá už mala kúpené extravagantné a ťažko kombinovateľné náušnice a k nim hľadala svadobné šaty. Bolo to síce náročné, ale nakoniec sme pre ňu našli tie pravé 🙂

Nevesty k nám často chodia s veľmi konkrétnou predstavou o tom, ako by mali ich svadobné šaty vyzerať. Niekedy je preto veľmi ťažké presvedčiť ich, aby vyskúšali aj iný model, aj keď samé cítia, že v šatách, ktoré si vysnívali, sa necítia dobre a nevyzerajú tak, ako si predstavovali. Drvivá väčšina si však nakoniec nechá poradiť buď od nás alebo od svojich poradcov. Samozrejme, sú tu aj nevesty, ktoré prídu kvôli konkrétnym šatám, ktoré dokonale zapadajú do koncepcie ich vysnívanej svadby, vyskúšajú si ich a tie im perfektne sadnú. A potom zo zvedavosti vyskúšajú iný model a ten im vyrazí dych. Aj preto nevesta, ktorá príde s predstavou o jednoduchých úzkych šatách na ramienka nakoniec odíde s trblietavými šatami a obrovskou sukňou 🙂

Okrem toho sa často stáva, že si nevesta nevie vybrať medzi dvomi modelmi. Ak ide o dva veľmi podobné modely, vtedy väčšinou vyhrajú tie pohodlnejšie. Ak však ide o úplne rozdielne šaty, treba si položiť otázku: „Aká chcem byť nevesta?“ Chcem na svadbe šokovať a obliecť si šaty, ktoré by odo mňa nik nečakal alebo si chcem  vybrať model, ktorý ma vystihuje a v ktorom som to ja? Tieto otázky potom dilemu veľmi rýchlo vyriešia.

Úplne najdôležitejšie je však to, abyneveste šaty perfektne sedeli. To je základná požiadavka a aj preto sme vďačné, že máme šikovnú pani krajčírku, ktorá dokáže šaty upraviť do najmenších detailov. Keď sa totiž bude nevesta v šatách dobre cítiť, bude zaručene aj dobre vyzerať!

Text: Alžbeta Betka Jambrichová a majiteľka salónu DIVA Ľudmila Grešková

Jar alebo jeseň? Ktoré obdobie je lepšie na fotenie

Dnes Vám ukážeme dve prekrásne kompozície od šikovnej Vandy Smrekovej. 

Prvý fotoeditoriál bude v znamení jarnej rozkvitnutej čerešne a druhý, jesenný v znamení farebnosti listov. Ktorý sa Vám páči viac? My si nevieme vybrať, pretože každý je iný a originálny.

Jarný fotoeditoriál „rozkvitnutá čerešňa“  

Jesenný fotoeditoriál „farby jesene“ 

kvietky & aranžmány:
Veternice
dekor stolovania:
Designed by flowers Studio
sladké dezerty:
mischy_sweetbakery
modelka: @alexandramislavceva
lokácia:Veternice
/ @conceptualgardenhodkovce

Foto: Vanda Smreková