Zuzka & Lukáš

Presne rok a jeden deň od zásnub si Zuzka a Lukáš povedali svoje „áno“ v jeden nádherný, letný, augustový deň s ideálnym počasím. A prečo zdôrazňujem ideálne počasie? Zuzka priznala, že vždy snívala o svadbe v lete, ale keďže si uvedomovala aj mnohé riziká, ktoré sa s letom spájajú, veľmi intenzívne myslela na to, že v ich svadobný deň bude príjemných 24 stupňov, žiadne horúčavy ani dážď. Slovo dážď sa rok pred svadbou stalo v celej rodine tabu. A vyšlo to. 12. augusta 2017 bolo presne 24 stupňov, bez dažďa a horúčav.

Bezdomovec im predpovedal večnú lásku

Aj keď sme boli na gymnáziu v dennodennom  kontakte, nedá sa povedať, že by medzi nami došlo k láske na prvý pohľad. Dokonca ani na druhý. Prvé tri roky sme sa úspešne ignorovali, maximálne sme sa pozdravili. Cestu k sebe sme si našli až v závere tretieho ročníka, začali sme spolu tráviť viac času. Zrazu som si na Lukášovi všimla hneď niekoľko pekných vlastností, ktoré ma očarili a vážim si ich dodnes. Obdivovala som na ňom ochotu vždy pomôcť, pokoj, ktorý z neho vyžaruje aj trpezlivosť, ktorú v sebe mal keď mi napríklad vysvetľoval matiku. Po skončení tretieho ročníka sme spolu strávili celé leto. Chodili sme na diskotéky, rôzne akcie, festivaly, ale stále sme si akosi neuvedomovali, že sme „do seba“. Spomínam si na jeden vtipný moment, kedy sa nám prihovoril jeden bezdomovec a predpovedal nám večnú lásku. Smiali sme sa na tom a ani sme netušili, že z nás raz naozaj budú manželia.

Keď sa svadba odohráva na rozprávkovo krásnom mieste

Lukáš a jeho rodina pochádzajú z obce Báb a kostol priamo tu sa stal aj miestom nášho svadobného obradu. Kostol je naozaj prekrásny, dostatočne priestranný, vypínajúci sa na čarovnej lúke, kde bol priestor na gratulácie, spoločnú fotografiu aj vypúšťanie balónov.

Keď sme sa začali obzerať po mieste na svadobnú hostinu, moja predstava bola jasná – priestor prepojený s exteriérom, komfortný a zároveň rozprávkovo pekný. Hotel Zlatý Kľúčik, kde sa to napokon celé konalo sa v čase nášho plánovania kompletne rekonštruoval a mal byť k nemu pristavený aj svadobný stan. Keď sme si priestor predbežne objednávali, náš svadobný stan ešte ani nestál. Videli sme ho len na vizualizácii a aj napriek tomu, že sme nevedeli do čoho presne ideme, výsledok bol presne podľa predstáv. Romantický, elegantný a vzdušný priestor bol krásne presvetlený, doplnený o biely rustikálny nábytok a vysoké okná. Navyše je umiestnený na kopci s terasou, z ktorej je nádherný výhľad na celú Nitru.

Odtieň mauve ako alfa a omega svadobnej výzdoby

Základ výzdoby tvorila fialová farba v odtieni mauve, doplnená ružovou a klasickou fialovou. Práve odtieň mauve dotvoril romantický vzhľad celého priestoru a zároveň ho zjemnil a zútulnil. Stoly zdobili vysoké vázy s aranžmánom živých kvetov – ruží, hortenzií aj frézií a tiež luxusné deväťramenné vysoké kryštálové svietniky. Celkovú atmosféru dotváralo aj množstvo malých svietnikov a vázičiek s trsovými ružami. Nechýbal ani candy bar doladený do odtieňov mauve, staroružová, biela a ivory a tiež svadobná torta s ombre efektom v rovnakých farbách dozdobená ružami a gypsomilkou. Originálnu súčasť výzdoby tvorila kniha hostí a prianí približne so 120 srdiečkami vo forme svadobného rámu, vyrobeného na mieru. Teraz je doplnkom v našom byte a krásnou spomienkou. V exteriéri sa nachádzali drevené tabuľky z masívu, do ktorých boli vypálené citáty z Biblie, ale aj rôzne vtipné texty. Terasa bola osvetlená množstvom malých lampášikov a páni si prišli na svoje v špeciálne pripravenom Whiskey & Cigar bare.

Nevesta, ktorá kvôli šatám navštívila niekoľko štátov

S Lukášom sme počas príprav navštívili niekoľko svadobných výstav. Výber svadobných šiat bol pre mňa veľmi náročný. Nevedela som sa rozhodnúť, či ísť do úzkych alebo princeznovských šiat. Navštívila som dokonca niekoľko štátov, až som si tie svoje napokon našla v Budapešti. Keďže som sa pre ne nerozhodla hneď, vyfúkla mi ich nevesta, ktorá šla na skúšku po mne. Napokon som svoje „Pronoviasky“ našla v salóne Nicol. Šaty mali obrovskú sukňu do ktorej som sa hneď zamilovala a jednoduchý korzet doplnený Swarovski opaskom. K šatám som zvolila výrazné náušnice a niekoľkometrový závoj.

Aj výber svadobného obleku bol v mojich rukách, nakoľko mi je móda veľmi blízka. Od začiatku bolo jasné, že na takú výnimočnú udalosť to bude oblek šitý na mieru. S chalanmi z TaiMar som dohodla strih, farbu a každý detail. Lukáš chodil už len skúšať.

Top momenty

Špecifikum Zuzkinej a Lukášovej svadby okrem toho, že to bol pre oboch ten najkrajší deň v živote, spočívalo aj v množstve malých i väčších detailov.

Keď Lukáš prvýkrát uvidel Zuzku v svadobných šatách…

Keď Zuzka kráčala uličkou v kostole za tónov piesne Ave Maria…

Keď Lukáš vo svojom príhovore za oboch poďakoval rodičom…

Keď družičky hosťom rozdali vejáriky, aby sa mohli v horúčavách ovievať a zároveň využiť pripravenú vreckovku pre slzy šťastia a tiež svadobný program…

Keď po obrade novomanželia Zuzka a Lukáš so všetkými hosťami a gratulantmi spoločne vypustili balóny…

Keď zazneli dojemné príhovory priateľov…

Keď sa hostia fotili vo fotokútiku a tieto spomienkové fotky nalepili do pripraveného albumu…

Keď v pozadí jemne znela talianska hudba…

Keď nastalo tradičné čepčenie pod vedením bezkonkurenčnej Márie Strakovej, pôsobiacej v Lúčnici a SĽUKU…

Keď fotili posvadobné fotky počas svadobnej cesty na ostrove Lombok a takmer si „zopakovali“ svoj svadobný deň…

Text: Anežka, nevesta Zuzka / Foto: Katarína Žitňanská – PANAMERA MOTION PICTURES / Svadobné šaty: Salón Nicole / Oblek ženícha: TaiMar-obleky na mieru / Make-up a vlasy: Erika Grünwaldová (nevesta a družičky), Boris Bordács (svadobné mamky, družičky) / Kvety: Kvetinárstvo Strieška / Výzdoba: Lux Wedding / Miesto svadobného obradu: Báb / Miesto svadobnej hostiny: Hotel Zlatý Kľúčik / Cukrovinky: Pure Sweet / Tlačoviny: Design by Zuz / Hudba: Fero Kabát

Lenka & Patrik

Lenka pochádza z okolia Terchovej, Patrik z Topoľčian. Osudnou sa im však stala Trnava, kde obaja študovali, a prechod pre chodcov, na ktorom sa do seba zahľadeli. Patrik prechádzal jeho sviežim krokom s hokejkou v ruke a športovou taškou na pleci. Lenka s kamarátkou zas utekali na prednášku. No na prechode sa akoby zastavil čas, keď sa jeden druhému zahľadeli do očí. A odrazu sa akosi častejšie začali „náhodne“ stretávať. Vo výťahu, v reštaurácii, na rôznych študentských akciách…

Keď vám pohľad na šaty vyrazí dych

Výber obleku pre ženícha prebiehal neočakávane jednoducho a rýchlo. Patrik presne vedel, čo chce. Elegantnú klasiku, čierny jemne lesklý oblek, bielu košeľu a jednoduché chic čierne topánky. V jedno piatkové popoludnie sme to kúpili úplne všetko. A bonusom bolo, že ten jediný oblek, ktorý si vyskúšal, sa stal tým „pravým“.

Ja som kvôli šatám cestovala niekoľkokrát na Slovensko, keďže sme už v tom čase žili v zahraničí a celú svadbu sme plánovali na diaľku. Pre mňa bol jasnou voľbou svadobný salón WEM. Moje tri staršie sestry, ktoré ma dokonale poznajú, majú dostatok trpezlivosti a vo všetkom mi pomáhali, sa stali mojimi najbližšími poradkyňami. Musím sa priznať, že do salónu som nešla so žiadnou konkrétnou predstavou. Túžila som byť princeznou, divou aj éterickou bytosťou. Všetky sme sa však zhodli na tom, že keď sa nám zastaví dych pri pohľade na ne, budú to tie pravé. A tak sa aj stalo.

Pravá slovenská

My sme tak akosi od začiatku vedeli a plánovali, že si spoločne chceme založiť rodinu. Naše hodnoty, sny a ciele boli a sú na rovnakej hladine. O svadbe sme vždy hovorili, no plánovať sme ju začali až potom, ako ma Patrik požiadal o ruku uprostred krásnej švajčiarskej prírody.

Svadbu sme začali plánovať asi rok vopred. Nešli sme vyslovene po nejakom symbolickom dátume. Vedeli sme, že chceme svadbu na konci leta, na mieste, kde to Slovenskom priam dýcha, s celou našou rodinou a priateľmi. Možno aj preto, že žijeme v zahraničí a domov nám veľmi chýba. Rozhodli sme sa teda pre Village Resort Hanuliak v Belej pri Terchovej. Sobáš sa konal v krásnom kostolíku v mojej rodnej dedinke. V rámci programu nechýbalo ani tradičné čepčenie, ktoré bolo o to emotívnejšie, že mi ho pripravili moje bývalé spolužiačky, sprevádzané Terchovskou bukovou muzikou.

Aká bola výzdoba?

Kvety, úprava stolov, ale aj tie najmenšie drobnosti dokážu vyčarovať jedinečnú atmosféru. My sme sa rozhodli túto dôležitú úlohu zveriť do rúk odborníčky Petry Chovancovej. Po niekoľkých stretnutiach Petra presne vedela, akú máme predstavu, a tak nám pripravila všetko od pozvánok, menu kariet, pierok, kytíc až po tie najmenšie detaily.

Menovky pre hostí vo forme makroniek, ako aj svadobnú tortu nám pripravila Lulus bakery. Chutila vynikajúco, nezostal z nej ani kúsok.

Mimoriadne záležať sme si dali aj pri výbere fotografa a kameramana. Manželia Žitňanskí sa stali súčasťou nášho dňa. Jedinečne zachytili všetky emócie a dôležité momenty.

Keď je nutné použiť plán „B“

Mohlo by sa zdať, že upršaný, chladný a zamračený deň je na konanie svadby totálna pohroma. Pravdou však je, že práve takáto sobota patrila nám a všetkým našim hosťom, ktorí prišli, aby sa stali svedkami niečoho neopakovateľného. Daždivé počasie síce nebolo našim vysnívaným, no keď vám práve v tento Deň padá z neba toľko šťastia, je všetko v poriadku. Keď kvôli tomu nevyjde fotenie v krásnej záhrade rezortu, spoločné vypúšťanie balónov či svadobná jazda kabrioletom, je čas na plán B. Jednoducho stráviť čas s ľuďmi, ktorí vás majú radi, sledovať hostí, ako sa bavia a spoločne si užívať svadbu. To je ono.

Text: Anežka, nevesta Lenka / Foto: Katarína Žitňanská – Panamera Motion Pictures / Svadobné šaty: WEM, Bratislava / Vlasy: Erika Špirková / Oblek ženícha: Alan Delon / Miesto svadobného obradu: Dolná Tižina / Miesto svadobnej hostiny: Village Resort Hanuliak / Kvety a výzdoba: Petra Chovanec / Cukrovinky: Lulu´s bakery / Hudba: DJ Mirec, Terchovská muzika

Klaudia & Juraj

Aj keď boli spolužiakmi už na strednej škole a k tomu najlepší kamaráti, chodiť spolu začali až keď sa im cesty rozdelili a každý z nich si vybral štúdium na inej vysokej škole. Od začiatku to však bolo nesmelé a váhavé, keďže si nechceli pokaziť vzájomné priateľstvo, ak by im to náhodou nevyšlo. Podľa slov samotnej Klaudie to však celé „vypálilo“ omnoho lepšie, než čakali a to, že si za manžela vzala práve svojho najlepšieho kamaráta jej pripadá ako z rozprávky.

„Vždy som snívala o tom, ako budem počas príprav behať, vybavovať a vidieť všetko na vlastné oči…“

…no a to úplne nevyšlo, pretože žijeme v Londýne. Všetky prípravy napokon prebiehali na diaľku, cez e-maily, intenzívne  počas asi troch predĺžených víkendov strávených doma a posledné detaily sme doklepli na poslednú chvíľu, týždeň pred svadbou. Na druhej strane, výber svadobných šiat bol veľmi jednoduchý a trval asi 20 minút. Šaty som mala už vopred napozerané z obrázkov a keď som si tie vyhliadnuté v salóne Wedding Avenue v Bratislave aj naozaj vyskúšala, zažila som presne „ten“ filmový moment a bolo rozhodnuté. Popolnočné šaty ku mne dokonca prišli samé vďaka jednej z mojich úžasných družičiek. So ženíchom to však bolo trošku náročnejšie. Predstava o svetlo sivom obleku, ktorý sme márne hľadali po celom Londýne sa rozplynula. No nakoniec nám do oka padol oblek svetlo modrej farby, ktorý v konečnom dôsledku vyzeral oveľa lepšie.

…lebo Vináreň u Ludvika

Sobáš aj svadobnú hostinu sme mali v Modre. Jednoduchý evanjelický kostolík sa stal pre nás miestom, kde sme si navždy vyslovili svoje „áno“. A prečo sme sa rozhodli pre Modru aj v prípade výberu miesta na hostinu? Jednoznačná odpoveď je: lebo Vináreň u Ludvika. Keď tento priestor človek vidí prvýkrát na obrázku, povie si, že je pekne vyzdobený a uzná, že vyzerá úžasne. Ale keď sme to videli naživo, od nadšenia nám padla sánka a v tej chvíli sme prestali uvažovať o niečom „vhodnejšom“. Jednoducho rozprávkové. Prekrásna miestnosť, ktorú aj keby žiadna výzdoba nedopĺňala, stále by vyzerala okúzľujúco. A terasa s famóznou brečtanom porastenou stenou bola už len čerešničkou na torte.

 

Nedbalá elegancia vo výzdobe

Keďže som ex-svadobná koordinátorka, vo všetkom som mala viac menej jasno už roky. Výzdoba bola pastelová tzv. shabby schic. Kvetinová časť musela splniť tú podmienku, aby boli všade skalničky a v kútiku duše som dúfala, že sa v tom čase nájde aj pár pivónií. Celkový efekt doplnili všadeprítomné malé svetielka, drevo, háčkované obrúsky a prírodný papier. Vychytávkou vo výzdobe sa stali pastelové stuhy na stoličkách namiesto návlekov, za čo vďačím Pinterestu. Tie maximálne dotvorili celý priestor. Výzdobu realizovali dievčatá z Wedday, kde som aj ja pár rokov pracovala. Bola som si istá, že tú predstavu, ktorú nosím v hlave zrealizujú na 100% a tak sa aj stalo.

 

„LIVE“ obrad na Facebooku

Mimoriadne výnimočným a najemotívnejším zážitkom bol pre nás jednoznačne príchod k oltáru. Juraj trval na tom, aby sme sa prvýkrát videli až tam a naozaj to stálo za to. Ten príval šťastia a dojatia sa slovami ani nedá opísať. Obrad bol dojímavý aj vďaka oddávajúcemu kňazovi, ktorý ho spravil veľmi osobným a skutočne o nás. Pikoškou je, že obrad bol vysielaný „naživo“ prostredníctvom Facebooku, keďže máme množstvo kamarátov po celom svete, ktorí na svadbu síce nemohli prísť, no chceli byť jej súčasťou aspoň takto.

Výkyvy počasia, roztancovaná sála aj handmade torta

Jedným zo špecifík nášho svadobného dňa bolo určite počasie. Práve vtedy dosiahla teplota iba 16 stupňov. A to bol jún. Aj napriek tomu, že takmer celý deň pršalo, počas fotenia predsa len vyšlo slniečko. Zdôrazniť treba aj fakt, že bez manželov Žitňanských by sa svadba zrejme ani nekonala. Nikto iný by nám nezvečnil tento výnimočný deň krajšie, než oni. Skvelú atmosféru určite dotvorila aj kapela Colors of Sound, ktorá roztancovala komplet celú sálu. Pred polnocou sa konalo čepčenie, ktoré bolo Jurajovým prianím. A hoci ja nie som veľký folklórny nadšenec, musím uznať, že to bol veľmi pekný zážitok. Nečakané a veľmi milé prekvapenie nám pripravil Jurajov bratranec vlastnoručne upečenou, nádhernou a veľmi chutnou makovou tortou.

Text: Anežka, nevesta Klaudia / Foto: Katarína Žitňanská – Panamera Motion Pictures / Svadobné šaty: Wedding Avenue / Oblek ženícha: French Connection / Make-up: Monika Schmidtmayer / Vlasy: Jakub z Pierot Eurovea / Kvety a výzdoba: Wedday / Miesto svadobného obradu: Evanjelický kostol Modra / Miesto svadobnej hostiny: Vináreň u Ludvika / Cukrovinky: Wera cakes (torta), Floril (candy bar) / Tlačoviny: Vanilkový kaktus / Hudba: DJ Vinco, Colors of sound

 

 

Andrea & Peter

Každý z príbehov o láske dvoch ľudí je svojím spôsobom výnimočný. A vôbec sa nemusí začínať vetou: „Bola to láska na prvý pohľad.“ Živým dôkazom toho sú aj manželia Rafajovci – praví športovci, ktorí sa takmer rok ako kamaráti spoznávali pri volejbale, tenise i jazde na bicykli. Až napokon zistili, že im to „klape“ nielen pri športe, ale majú k sebe blízko vo všetkom.

Nečakané a krásne zásnuby

Zásnuby prebehli v prírode, konkrétne na zrúcanine hradu Hričov. Obaja máme k hradom veľmi blízko, preto som bola aj rada, že to bolo práve na takejto zrúcanine uprostred prírody a mimo civilizácie bez prítomnosti očitých svedkov. Moja otázka bola, prečo práve Hričov. A odpoveď? Naša prvá spoločná zrúcanina. Zásnuby boli nečakané a krásne, rovnako ako zásnubný drevený prsteň, ktorý som si zhruba polroka obzerala na internete, a pritom som nevedela, že sa pozerám na svoj „snubák“. Takisto ani môj manžel nevedel, že ho mám vyhliadnutý. Proste sa trafil do čierneho.

Obrad na lúke? Prečo nie?

Sme ľudia, ktorí majú k prírode veľmi blízko, a preto keď nám napadla myšlienka, aby sa svadobný obrad konal na lúke pod lesom, začali sme robiť všetko preto, aby sa to stalo skutočnosťou. Aj lúka pri kaplnke v Podskalí, v blízkosti rekreačného zariadenia, kde sa konala svadobná hostina bola dôvodom, prečo sme sa rozhodli práve pre Podskalie. Chceli sme byť mimo civilizácie, v prírode.

Aj keď reakcie nášho okolia sa niesli v duchu: „V októbri svadba na lúke? Nebude zima? Nebude pršať?“ – Nebola a nepršalo. Všetko bolo vymodlené. Hostí, predovšetkým dámy sme vopred upozornili na to, že terén nebude vhodný na lodičky a väčšina z nich sa podľa toho aj zariadila.


Hlavne spontánne

Pri svadbe sme sa riadili heslom: „Čo najmenej plánovať.“ Obaja máme radi spontánne veci a máme skúsenosti s tým, že práve tie sú najvydarenejšie. Pre mňa osobne bol najťažší výber svadobných šiat. Zabrať dala aj príprava výzdoby ladená do prírodna, keďže  som sa rozhodla chystať si ju sama spolu s družičkami a kvetinárkou Zuzkou. Bez nich by to nešlo. Boli pre mňa obrovskou pomocou aj psychickou podporou.

Základ tvorila čipka, drevo, vrecovina a špagát. Pri výzdobe sme použili pníky a ako menovky sme použili kamienky nazbierané pri Váhu, na ktoré sme podopisovali mená.

Atypické svadobné topánky a kytica presne podľa predstáv

Výber topánok pre mňa vôbec nebola náročná záležitosť. Mala som bezopätkové gumáky so srdiečkom a po polnoci cvičky jarmilky. Kytica musela vyzerať akoby som si ju ráno sama natrhala na lúke. Keby to v októbri išlo, tak to aj ozaj spravím. Ale nešlo, tak sme so Zuzkou sedeli nad atlasom kvetín a hľadali kvety do svadobnej kytice. Podarilo sa a kytička bola presne podľa mojich predstáv.

Text: Mária Pachová/ Foto: Juraj Čičo

Marunka & Michal

Love story Marunky a Michala sa začala písať v januári, v zime na horách. A presne na rovnakom mieste, kde sa zoznámili, sa rozhodli začať písať jej ďalšiu, úplne novú kapitolu. Sympatický, usmievavý, nádherný pár dvoch mladých ľudí si povedal svoje „áno“ v januári minulého roka na vrcholkoch pohoria Krkonoše. A atmosféra vyžarujúca z ich Dňa je jedným slovom rozprávková. Marunka nám ju opísala pekne od začiatku – od ich zoznámenia.

Bol to osud

Bývali sme od seba asi päť minút, mali sme spoločných kamarátov, na pivo sme chodievali na rovnaké miesta – s tými istými ľuďmi, no v úplne inom čase. Nikdy sme o sebe nepočuli, nikdy sme sa nevideli. Až raz, na lyžovačke v meste Harrachov sa to stalo. Láska na prvý pohľad. Doslova. Obaja sme mali na hlavách kukly a prilby, videli sme si vlastne len oči. Celý deň sme si vymieňali dlhé pohľady z očí do očí. Nič okrem toho sme zo seba nevideli. Lyžovali sme spolu celý deň. Ja som potom odišla do Prahy, Michal v Harrachove ešte nejaký čas ostal. Ešte počas cesty som kamarátke napísala SMS, že som sa asi zamilovala na prvý pohľad. O pár mesiacov neskôr, už  po našom zoznámení mi Michal so smiechom ukázal SMS-ku, ktorú v ten istý deň napísal svojej kamarátke – „Dnes som stretol dievča a asi je to ONA. Asi to je láska na prvý pohľad“.

Svadba ako zo zimnej rozprávky

Zima, sneh, slnko, modrá obloha, všetci naši kamaráti, hory na ktorých sme sa zoznámili. Ideálne spojenie pre náš veľký Deň. Svadobný obrad sa konal vonku v Resorte sv. Františka – pred hotelom stojí krásna kaplnka a tam, na snehu, sa konala naša svadba. Aj keď sme do samotného svadobného rána vôbec netušili, či to vôbec bude možné. Zakaždým, keď sme sa boli s Michalom na Erlebachovej búde pozrieť, bola hmla, zima a nebolo vidieť ani na krok. Takže keď sme sa ráno zobudili a svietilo slnko, bolo to naozaj ako z rozprávky. Po obrade sme sa spolu s hosťami presunuli na svadobnú hostinu do Špindlerovho Mlyna. Romantika!

(Ne)čakané zážitky

Veľmi radi spomíname na náš obrad plný smiechu, aj na situácie, ktoré síce neboli plánované, ale zato nezabudnuteľné. Tak napríklad, Michalovi sa tesne pred obradom stratil strojček na holenie, zubná kefka aj parfum. Takže na mňa čakal pred oltárom neoholený a so zubami vyčistenými mojou zubnou kefkou.

Špeciálny svadobný dar

Ak by som mala vybrať tri veci, ktoré robili našu svadbu špecifickou, jednou z nich je práve to, že sa konala v zime. Svadieb v lete je mnoho, na svadbu v zime idete párkrát za život, ak vôbec. Tú našu si doteraz každý pamätá a myslím, že na ňu len tak rýchlo nezabudne. Ďalším krásnym zážitkom bolo, že nás fotila Katka Žitňanská a video točil jej manžel. Bez nich by som sa hádam ani nevydala. Nezabudnuteľným bol pre nás aj jeden zo svadobných darov – jazda na rolbe. Len si to predstavte – večer leziem do rolby s opitým novomanželom a spoločnými silami sa do nej snažíme vtisnúť moju dlhú vlečku.

 

Text: Anežka Salokyová, Marie Mizerová (Marunka) / Foto: Katarína Žitňanská – Panamera Motion Pictures

 

 

 

 

Katka & Greeno

Svadba je výnimočná udalosť. Ak však ide o človeka, ktorý sprevádza mnohé známe aj neznáme budúce nevesty a ženíchov pri plánovaní ich svadobného dňa rôznymi tipmi, radami, inšpiráciami, je o to zaujímavejšie sledovať, ako rieši svoje vlastné svadobné predstavy. Redaktorka časopisu SVADBA – Katka sa o tie svoje (ne)predstavy s nami podelila. 

Svoju svadbu som si naozaj nikdy nepredstavovala!

„Každé dievča sníva o tom, že raz bude nevesta,“ hovorievala mi kamarátka, keď sme už boli dosť staré na to, aby bola svadba našou top témou. Ja som však vždy záporne krútila hlavou, a preto ma Barbora nezabudla rozumne poučiť: „Ak je problém v ženíchovi, stačí si ho zatiaľ predstaviť bez hlavy, ale seba ako nevestu jednoducho už musíš vidieť!“ Nevidela som. Teraz  už obe máme svojich ženíchov a obaja „svoju hlavu majú“. Našťastie.

Keď píšete pre Časopis Svadba a chystáte tú vlastnú, svadba začne byť chtiac-nechtiac vašou diagnózou. Niekto by povedal, že je to výhoda, môj muž by určite nesúhlasil. Ako správna žena som totiž pri každom novom článku menila motív našej výzdoby a musím uznať, že za rok som ich vystriedala naozaj dosť. Aj moji kolegovia boli týždeň pred svadbou znechutení témou svadba natoľko, až som sa začala báť, že tých mladších to môže nadobro poznačiť. Nakoniec však našťastie ostal každý bez ujmy.

Spočiatku som plánovala romantickú vintage svadbu. V jednom momente som však nadobudla pocit, že tam, kde už bolo všetko vymyslené, nie je priestor pre nič nové a to ma nudilo. Nemám rada veľakrát opakované veci, a tak som sa rozhodla, že si to celé vymyslím po svojom! V inom prostredí, s inou témou, s niečím kreatívnym, no úplne jednoducho. Či sa mi to nakoniec podarilo, posúďte sami.

 

Dominantná bordová

Dnes sa už nenosia klasické farby. Tak ako biele svadobné šaty postupne nahrádzajú ivory šaty aj bordovú, ružovú, či zelenú striedajú farby burgundy, korálové, či mätové, teda ich špecifické odtiene. Pri písaní jedného článku o burgundy svadbe som sa do tejto farby zamilovala. A keďže u nás to vonkoncom nebolo len o neveste a aj ženích mal 45%-tné hlasovacie právo, nakoniec sa táto farba stala na našej svadbe dominantnou. Ak si pomocou Pinterestu vyhľadáte fotky k burgundy svadbe, ostanete v úžase. Má to nádych bohémskeho štýlu a najväčšie čaro má hlavne v zime. Ja som to ale rozhodne riskla aj v septembri. A myslím, že výlsedný efekt sa podaril.

Nie je miesto ako miesto

Naozajstnou skúškou počas celého obdobia príprav bol pre nás výber miesta. Tam sme si odskúšali všetky naše limity. Bola to pre nás vysoká škola tolerantnosti a kompromisov. Obaja sme prešli, manželstvo dňa 10. septembra úspešne uzavreté. Na miesto sme mali vysoké nároky a hoci sme obaja vedeli, že chceme to isté – veľkú grilovačku s celou rodinou a priateľmi, urpostred prírody a lesa s možnosťou prístrešku v prípade dažďa, naše predstavy o konkrétnom mieste sa rozchádzali. Zatiaľ čo môj budúci muž vyberal ťažko prístupné miesta bez elektriny a kanalizácie, miesta kde by sa ľudia nielen neskryli pred dažďom, ale by najbližšiu hodinu k streche ani nedobehli, ja som sa snažila vybrať čosi praktickejšie. V originalite určite vynikal on. Spomeniem náš plán svadby na Šarišskom hrade, ktorý sa mi zdal naozaj čarovný a originálny. Ak si však priznáte možnosť, že 10. septembra už môže byť počasie naozaj všelijaké a možnosť, že si ľudia zo svadby zapamätajú najmä to, že ako WC museli použiť Toi-toi búdku, zatúžite mať tú najmenej originálnu svadbu na svete. V čase, keď sme naše sny už takmer zavesili na klinec a rezervovali sme si kaštieľ, vďaka dobým priateľom sme našli miesto ako vystrihnuté z našich snov. A bolo rozhodnuté. Bude grilovačka, bude pečené prasiatko, veľa dreva, krásna príroda a les. Našli sme ranč blízko Prešova a začali sme sa tešiť na našu vysnívanú svadbu!

 

Dary, dary, dary…

Nemám na mysli tie, ktoré nám dávali naši hostia. Naopak. Myslím na dary,  ktoré sme dávali my im. Najväčšiu radosť mi robila práve predstava, ako sa budú tešiť, keď uvidia, čo sme si pre nich prichystali. Ešte teraz cítim ten úžasný pocit z obdarovania. Každého už po príchode čakal na stole koláčik šťastia zabalený v jute, na ktorom mal každý pripnutú svoju menovku. Menovkou bol drevený burgundy štipec, ktorý si každý z hostí mohol vziať domov a ponechať na chladničke na pamiatku. Na výslužke po redovom sme si tiež dali kreatívne záležať. Chceli sme aby to bolo originálne a hlavne naše. Pamiatka, ktorú človek len tak nezje. A keďže Greeno je Greeno (ang. Zelený) a ja som Kača, rozhodli sme sa, že ideálne bude zelené káča. Na Slovensku však 120 zelených kačiek nepredávajú, museli sme ich preto objednať až z Rakúska. U nás jednoducho poznáme len žlté kačky, aj keď dospelá kačka má podľa mňa bližšie k zelenej. Naše výslužky boli teda nakoniec zelené kačky s bielymi mašličkami a našou fotkou k tomu. Myslím si, že účel môžeme považovať za splnený. Máme už dva mesiace po svadbe a ľudia nám dodnes posielajú fotky, aké všelijaké má naše zelené káča využitie.

Originálna družička

Družičku som mala len jednu. Originálnu. Z princípu. Rok pred našou svadbou som totiž bola družičkou štyrikrát. Už som sa začínala cítiť ako z filmu 27 šiat. Moja družička mala štyri nohy a pohľad, ktorý nasvedčoval tomu, že absolútne nechápe, prečo má na krku kvet a čo sa to okolo nej deje.  HAV.

Najskôr smiech a potom plač

Ak sa ťa spýtame „Katko a spac s mužom znaš?“ odpovieš: „Dajak sce še rozľabdali.“ Keď ma toto učili dievčatá zo súboru Rozmarija z Prešova, strašne som sa smiala. Kým ma prezliekli do kroja, zopakovala som si to v hlave ešte mnohokrát, no keď sa ma to spýtali v sále, jazyk som si pokrútila na tejto šarišštine. Počas čepčenia nás všetkých boleli bruchá od smiechu, a keď sa pustili prvé tóny pesničky pre mamku, ani jedno oko neostalo suché.

Nenosievam šaty, nie som rada stredobodom pozornosti, nemám rada strojené veci a donedávna som o sebe tvrdila, že nemám rada svadby. Aj tak som rada, že som bola nevestou a teraz si to naozaj už viem predstaviť. Náš svadobný víkend, ktorý sme od piatku do nedele strávili s najbližšou rodinou na chate v hlbokom lese a popri tom sme sa vzali, bol pre nás všetkých neuveriteľným zážitkom.

Text: Mária Borová / Foto: ZumZum photodesign, Pavol Delej / Priestory: Ranč Dubina