Ak sa so svojím partnerom rozhodnete spojiť svoje cesty a stráviť s ním celý zvyšok života, svedčí to o tom, že ho už veľmi dobre poznáte. Viete o jeho silných, ale aj slabých stránkach, a nepochybne už máte za sebou nespočetné množstvo najrôznejších zážitkov a životných situácií. Moment, keď sa po celom dni objavil vo dverách ste iste zažili už minimálne tisíckrát, napriek tomu vás ten istý človek môže dojať k slzám, keď ho po jedinom dni opäť uvidíte – vo svadobnom obleku, s kyticou v rukách a so slzami šťastia na krajíčku.
Áno, moment, keď sa nevesta a ženích prvýkrát uvidia vo svadobnom prestrojení, ten je naozaj emotívny. My sme preto vyspovedali Pavla Deleja, jedného zo skúsených svadobných fotografov, a opýtali sme sa, ako celý tento moment vníma on. Čo je z jeho pohľadu – ako z pohľadu fotografa – dôležité pre jeho nezabudnuteľné zvečnenie na svadobných fotografiách?
- Veľa dnešných párov chce mať navždy zvečnený okamih, keď ženích po prvýkrát uvidí nevestu vo svadobných šatách. Rád fotíte takéto momenty prekvapenia?
Áno, veľmi rád fotím tento tzv. first look, milujem totiž emócie na fotkách 🙂 Vždy je to pekné a veľakrát aj emotívne, keď sa novomanželia prvýkrát uvidia. Niektoré páry prežívajú svoje prvé stretnutie vo svadobnom oblečení veľmi intenzívne a je vidieť, že ten deň pre nich naozaj veľa znamená. Špeciálnou kategóriou sú páry, ktoré sa chcú prvýkrát vidieť až pri oltári, resp. na mieste sobáša. Tu sú okrem mladomanželov prítomní úplne všetci hostia, preto sú tieto okamihy ešte emotívnejšie. Potom sú tu však aj páry, ktoré prvé stretnutie neprežívajú takmer vôbec, resp. to aspoň nedávajú najavo. Jednoducho sa „len“ stretnú 🙂 Tak či tak – vždy je krásne, ak môžete takéto okamihy sledovať a byť ich súčasťou, aj keď len z roly fotografa.
- Čím je pre vás, ako pre fotografa, takýto okamih iný? V čom je jeho zachytenie povedzme náročnejšie v porovnaní s fotením bežných záberov?
Iný je hlavne v tom, že budúci novomanželia sú sami, nikto pri nich nie je, sú tam len jeden pre druhého a to sa počas svadobného dňa veľmi často nestáva. Povedal by som, že je to asi jediná chvíľa, ktorá je len a len ICH 🙂 Tým, že ich nikto neruší a nerozptyľuje, vnímajú len jeden druhého a nič viac. A zrejme prvýkrát si uvedomujú, že ich veľký životný krok sa naozaj deje. Je to síce krátky okamih, no o to intenzívnejší, čo je na nich aj naozaj vidieť. Nepovedal by som však, že takéto fotenie je pre mňa náročnejšie, než fotenie iných okamihov. Skôr je to o tom, aby som stlačil spúšť fotoaparátu v tom správnom okamihu 🙂
- Zohráva v prípade takéhoto fotenia dôležitú úlohu aj počasie? Aké prostredie napríklad považujete pre zachytenie takéhoto okamihu za najvhodnejšie – interiér alebo exteriér?
Počasie či prostredie v tomto prípade pre mňa osobne nehrá žiadnu úlohu, keďže moment, ktorý fotím, je dôležitejší a silnejší ako prostredie, v ktorom je fotený. Samozrejme, som rád, ak nám k tomu všetkému praje aj počasie, s čím súvisí aj fakt, že osobne preferujem fotiť takéto momenty v exteriéri. Ten ponúka ďaleko viac možností a krajšie, mäkšie svetlo. Ale zas – ani interiér nie je zlý a vo výsledku často prinesie krajšie zábery, než exteriér. Dnešné fotoaparáty sú totiž tak dokonalé, že je úplne jedno, kde fotím, krásne to zvládnu úplne kdekoľvek. Takže v praxi sa kľudne prispôsobím aktuálnemu počasiu a podmienkam 🙂
- Viacerí ľudia pociťujú pred objektívom stres. Môže im fotenie v takomto prípade pokaziť zážitok z prvotného okamihu prekvapenia?
Áno, to je veľká pravda. Preto sa s mladomanželmi stále rozprávam, čím sa snažím ich stres odbúrať. A väčšinou sa mi to aj darí. Poviem im, kde chcem, aby stáli, čo chcem, aby robili, pripravím ich na to a dávam si záležať, aby tam nik okrem nás nebol – teda pokiaľ je fotenie osamote aj pre nich príjemnejšie. Nepovedal by som však, že im to stres môže celé pokaziť, práve naopak. Celý tento zážitok je vďaka stresu ešte viac umocnený a tým aj intenzívnejší.
- Zvyknete pred takýmto fotením ženícha a nevestu nejako špeciálne „zaškoliť“ alebo sa skôr preklápate do roly psychológa a terapeuta? Čo zvykne v takejto chvíli snúbencom najviac pomôcť?
Musím povedať, že osobne nemám veľmi rád tie klasické odobierky, kde sa ženíchovi podstrkujú falošné nevesty, až kým prvýkrát uvidí nevestu. Poväčšine sa to celé deje na chodbe paneláku – niekde pri výťahu, alebo vo dverách domu, kde je skrinka na topánky a kabáty, všade okolo je milión ľudí, všetci sa tlačia dopredu a takmer nikdy si neuvedomujú, že je tam aj niekto, kto chce pre nich ten okamih aj zachytiť 🙂 Veľakrát je to boj a takéto fotografie nie sú v konečnom dôsledku ničím výnimočné. Takto sa podľa mňa celý okamih zbytočne pokazí. Preto mám vo zvyku sa s novomanželmi stretnúť ešte pred svadbou. O všetkom sa porozprávame, všetko si prejdeme a veľakrát ich aj usmerňujem a radím v tom, ako bude všetko v deň svadby prebiehať. Často absolvujem aj svadby, kde som nielen fotograf, ale aj psychológ, terapeut, koordinátor a až popri tom všetkom sa snažím aj fotiť 🙂 Ale sú aj také, kde nemusím vôbec nič hovoriť a ani riešiť. Jednoducho fotím a ten deň plynie krásne a spontánne úplne sám 🙂
Text: Alžbeta Jambrichová, Pavolej Delej PHOTOGRAPHY
Foto: Pavol Delej PHOTOGRAPHY
20.výročie – porcelánová svadba – porcelán, to nie je obyčajný „riad“ na hocijaký obed. Dvadsať rokov prežitých spolu teda predstavuje vzácnosť a cennosť ako voľakedy porcelán. Slávnostné stolovanie spolu s rodinou určite k takémuto výročiu patrí. Navyše, po 20 rokoch sa určite zíde aj nový porcelánový servis. Navyše môžete začať tradíciu a tento porcelánový servis odovzdávať v rodine ako dedičstvo. Alebo možno už máte nejaký vlastný po babičke.
