Kategória: Reálna svadba

Keď som sa Viktórie a Martina pýtala na to, kde a ako sa zoznámili, ich odpovede boli veľmi milé. Obaja navštevovali rovnakú strednú školu v meste, z ktorého obaja pochádzajú, no na úplne prvý kontakt kedy sa im „stretli pohľady“ si ani jeden z nich nepamätá. Podľa Viktóriiných slov si však Martina nebolo možné nevšimnúť v akomkoľvek dave, lebo odvšadiaľ „vytŕčal“. Najbližšie však k sebe vraj mali vo Viktóriinom poslednom ročníku. „Viktória chodila o triedu vyššie a aj keď v tom čase už zmaturovala, pozval  som ju na svoju stužkovú slávnosť. Vtedy sme však spolu ešte nechodili, no teraz sa smejeme, že som už vtedy vedel, čo robím,“ dodal k ich začiatkom Martin.

Prípravy prebehli bez stresu

Na svadobné šaty som sa išla pozrieť so svojou sestrou a kamarátkou. Sama som sa skôr obzerala po jednoduchších a padavých šatách, no tie, ktoré som si napokon vybrala ma zaujali na prvý pohľad. Najmä dlhý rukáv a čipka, ktorá ich zdobila na mňa pôsobili veľmi jemne a žensky. Vyskúšala som si ich ako prvé, a nech už som si potom vyskúšala čokoľvek, výber bol jasný. Obe moje poradkyne, ktoré boli zároveň čerstvými mamičkami, vyronili slzy (asi hormóny) a ja som ešte v ten deň zaplatila zálohu. U Martina po dlhom rozhodovaní zvíťazil oblek na mieru, ušitý veľmi milým a šikovným pánom s dlhoročnou praxou, ktorého nadšenie, prístup a skvelý vkus nadchol aj jeho. Klasické a jednoduché obrúčky na mieru nám vyrobili v jednom malom, milom rodinnom klenotníctve. Veľmi sme si dali záležať na dobrej hudbe, ktorú tvorila kapela, DJ aj cimbalovka, ktorú sme dostali ako svadobný dar a oslovili sme aj veľmi šikovného fotografa a kameramana, ktorí pre nás dokonale zvečnili tento dôležitý deň.

Prvé rande, zásnuby a svadba na jednom mieste

Odkedy sme sa zasnúbili, vždy sme sa rozprávali o letnej svadbe. A hoci počasie sa „objednať“ nedá, nám asi niekto fandí, lebo počasie práve počas nášho svadobného dňa nemohlo byť lepšie.

Sobáš sa odohrával v kostolíku v Novej Dubnici. Bol krásny a dojímavý v nemalej miere aj vďaka veľmi osobnému príhovoru kňaza. Na hostinu sme sa presunuli do Kursalonu v Trenčianskych Tepliciach. Teplice sú pre nás od začiatku veľmi špecifické mesto – mesto nášho prvého rande, mesto našich zásnub, a tak sme ho nemohli vynechať ani pri najdôležitejšej udalosti, našej svadbe. Kursalon, kde sa konala svadobná hostina okrem toho, že spĺňal kapacitu, disponuje aj nádhernou terasou a krásnym okolím. Park sme využili na spoločné fotenie a naši hostia mu v priebehu večera našli aj ďalšie využitie, keď spontánne zinscenovali futbalové derby.

Prekvapenie v podobe špeciálnych gratulácií

Aj naša svadba bola plná vtipných, ale aj emotívnych zážitkov. Úsmevné bolo pre nás napríklad práve navliekanie obrúčok. Presne tých obrúčok, ktoré nám boli na mieru vyrobené a pri skúške sme s ich nasádzaním nemali problém, no v tej najnevhodnejšej chvíli išli akosi ťažšie. Aj kňaz sa pritom zabával na tom, že si ich už asi naozaj nikdy nedáme dole.

Obrovským prekvapením od našej rodiny a priateľov bola prezentácia, kde nám každý v krátkej dokrútke niečo poprial. Objavili sa tam dokonca aj priatelia z Ameriky, ktorí sa našej svadby nemohli zúčastniť. Niektorí to poňali dojímavo, iní nás veľmi rozosmiali. Spievali, skladali básne, spomínali na spoločné zážitky… Bratranec nás dokonca prekvapil vlastný rappovým textom. Vtedy sme si uvedomili, koľko lásky je nie len v nás, ale aj okolo nás.

Zaspievala im aj Celeste Buckingham

Bolo to úplne neplánované a spontánne vystúpenie. Naši dvaja kamaráti si všimli, že počas svadby sedela na terase Celeste Buckingham a v tom momente im napadlo, že ju skúsia osloviť, aby nám venovala jednu pesničku. Keď sa zrazu objavila na pódiu, nikto to nechápal, no o pár sekúnd sa rozšírila neuveriteľná energia. Všetci sa zabávali a svadba nadobudla úplne nový rozmer. Pripadali sme si tak trochu ako z klipu Maroon5.

Text: Anežka, nevesta Viktória / Foto: Lukáš Pastorek Photography / Svadobné šaty: La Pavona / Oblek ženícha: SAKOVAC (krajčírstvo Trenčín) / Make-up: Natália Šedíková, Ivona Kopuncová / Vlasy: Natália Šedíková, Ivona Kopuncová / Kvety a výzdoba: Beáta Beňová, Vladena Nosková / Miesto svadobného obradu: Kostol sv. Jozefa Robotníka, Nová Dubnica / Miesto svadobnej hostiny: Kursalon Trenčianske Teplice / Cukrovinky: Katarína Tomanová, Repo-Gastro, Little Cakes-Trenčín / Tlačoviny: Lubeno reklamná agentúra (tlač a úprava) / Hudba: Colorful people, Cimbalovka (trio), DJ Andrej Molnár

Myslím, že neexistuje nikto, kto by si neprešiel tou povestnou študentskou láskou. Niekto by ju definoval ako chvíľkové pobláznenie, iný ako to najkrajšie obdobie, ktoré mu celkom zmenilo život. Svoje o tom vedia aj Peter a Lucia, ktorí sa zoznámili ešte počas svojho štúdia na gymnáziu. A po deviatich rokoch chodenia…

Termín svadby nám „vybral“ fotograf

Pestrofarebnosť jesennej prírody ma vždy lákala, aby sa naša svadba konala práve v tomto ročnom období. Dátum našej svadby nám však „vybral“ fotograf Pavol Delej, ktorý mal v jeseni 7.10.2017 jeden jediný voľný termín. Aj s odstupom času sa obaja s manželom zhodneme na tom, že práve výber fotografa bolo jedno z najlepších rozhodnutí. Vďaka jeho milému a priateľskému prístupu sme úplne zabudli na stres a nervozitu a celé fotenie sme si naplno užili. Veľa smiechu sme zažili aj počas fotenia s mojimi sestrami a družičkami. Mali sme mierny časový sklz a chceli sme nafotiť množstvo záberov len za niekoľko minút. Výsledkom bol kopec smiechu a nádherné fotografie.

Keď sa kvôli svadobným šatám budíte zo sna

Asi ako väčšina neviest, aj ja môžem povedať, že moje svadobné šaty boli láskou na prvý pohľad. Vzhľadom na to, že meriam 180 cm, po návšteve dvoch svadobných salónov som sa rozlúčila s tým, že zoženiem dostatočne dlhé svadobné šaty aj na moju výšku. Pár dní predtým, ako som sa mala prvýkrát stretnúť s módnym návrhárom, u ktorého som si chcela dať ušiť šaty na mieru, som navštívila salón WEM s kamarátkou, ktorá si tam išla skúšať svadobné šaty pre seba. Po prezretí všetkých nádherných modelov som sa na skúšku objednala aj ja. Už pri prvej návšteve som kamarátke ukázala vešiak so šatami presne podľa mojich predstáv. Na samotnej skúške som okrem týchto vysnívaných skúsila ešte ďalších desať avšak cítila som, že tie prvé boli tie moje. Šaty som si hneď nekúpila, ale nechala som si pár dní na rozmyslenie. No keď som sa dve noci po sebe budila s myšlienkou na šaty, ktoré som tam zbadala ako prvé, hneď som zavolala do salónu a šla som si ich kúpiť.

Veľkolepý obrad

Sobáš sa odohrával v gréckokatolíckom chráme Bazilika Minor v Michalovciach. Tento chrám som navštevovala so svojou rodinou od útleho detstva a veľmi mi prirástol k srdcu. Atmosféru nádherného a veľkolepého obradu dotváral svojím spevom aj spevácky zbor Pro Musica – Magnólia, ktorého členkou som bola od svojich šiestich rokov až do času, kým som nešla študovať na vysokú školu.

Hotel Glamour, ktorý disponuje krásnou sálou s vysokými stropmi a priestrannosťou, vhodnou aj pre väčší počet hostí nám dokonale vyhovoval. Výhodou bolo aj zabezpečenie ubytovania pre našich hostí, ktorí pricestovali z rôznych kútov Slovenska.

Svadobná výzdoba bola pre mňa veľmi dôležitá a túžila som po tom, aby bola výnimočná. Z tohto dôvodu som sa rozhodla pre agentúru, ktorá pripravovala výzdobu aj pre moju sestru, a tak som mala istotu, že presne splní moje očakávania. Vo výzdobe dominovali biele a svetloružové kvety, najmä hortenzie, anglické ruže či orchidey v kombinácii so strieborným inventárom, transparentnými Napoleon stoličkami a kryštálovými klubovými taniermi.

Naša svadba bola plná emotívnych zážitkov a výnimočných chvíľ. Jednou z nich bola aj prezentácia fotiek nás dvoch od útleho detstva až po spoločne strávené výlety a dovolenky, na ktorých nechýbali ani členovia našej rodiny, kamaráti a známi. Nechýbali ani tradície ako odobierka, rozbitie taniera či čepčenie. Kamaráti pre nás tiež pripravili kvíz, počas ktorého sme odpovedali zdvíhaním topánok a poriadne sme sa pri tom nasmiali.

Mimoriadne výnimočné svadobné auto

Keďže môj otec je vášnivým milovníkom veteránov, bolo samozrejmosťou, že svadobné auto bude jedným z nich. Chceli sme si vybrať naozaj exkluzívny kúsok, až sa nám podarilo požičať si od rodinného známeho auto zn. HORCH 951A cabriolet, ktorý je ozajstnou raritou. Z tohto modelu boli vyrobené na celom svete iba 3 kusy! Ide o vozidlo, na ktorom sa vozili aj nemeckí panovníci vtedajšej doby a dokáže ísť maximálnou rýchlosťou 120 km/h, čo je vzhľadom na jeho „vek“ niečo nevídané. Keď sme mali prvýkrát nasadnúť do toho auta, tak sme sa báli, aby sme ho nepoškodili, no fotenie s ním sme si potom veľmi užili a pri jazde sme v aute našli rôzne „vymoženosti“ vtedajšej doby, ako napr. historický varič, popolníky, či sklo, ktoré oddeľuje vodičovu časť od zadnej posádky.

Text: Anežka, nevesta Lucia / Foto: Pavol Delej Photography / Svadobné šaty: WEM / Topánky: Manolo Blahnik / Šperky: Swarovski / Make-up: Versánse studio / Vlasy: Lukáš Očenáš Vlasový salón / Oblek ženícha: ZEKON / Miesto obradu: Bazilika Minor Michalovce / Miesto svadobnej hostiny: Hotel Glamour Zemplínska Šírava / Kvety a výzdoba: FLOVER / Tlačoviny: Kanovits Print Atelier / Cukrovinky: kvalitnetorty.sk (svadobná torta), Makronkovo, Cukráreň Katka, Macarons by Lucia

Hoci Jakub a Majka pochádzajú z Levoče a bývali len pár domov od seba, prvýkrát sa stretli v Prahe, kde Majka študovala a Jakub pracoval. Osudným sa im stalo nákupné centrum, kde bola Majka na nákupy so svojou kamarátkou a Jakubovou susedou.

Ako vyzeral ich Deň?                                                              

Bazilika sv. Jakuba v Levoči je prekrásnym miestom, v ktorom sme sa zosobášili. Hostina sa následne konala v Kongresovej sále. Keďže sa nachádza v centre, pár metrov od kostola a väčšina „cezpoľných“ hostí bola ubytovaná v centre, tento priestor nám dokonale vyhovoval.

Pri svadobnej výzdobe sme si dali mimoriadne záležať na svadobnom oznámení. Chceli sme niečo jednoduché a pekné. Vytvorili sme logo s našimi menami, ktoré sme používali aj pri ďalších dekoráciách. Samotná výzdoba sa niesla v prírodnom duchu s jemnými farbami. Drevené podpníky, sviečky, mach, kytice na stole v zeleno-bielo-ružovej kombinácii, servítky s vetvičkou ruscusu. Jednoducho množstvo detailov, ktoré vytvorili dokonalú atmosféru. Chýbať nesmela ani kniha hostí a polaroid. Krásne, spontánne vytvorené fotky spolu s venovaním v knihe sú krásnou spomienkou na našu svadbu.

Po domácky upečené koláče

Svadobné prípravy prebehli, ako vraví môj manžel, „v pohode“. Po zásnubách sme si rezervovali priestory, kostol, fotografa a muzikantov. Svadobné šaty som si dala ušiť na mieru. V salóne som si vybrala jeden model, ktorý sme upravili podľa mojich predstáv a po troch skúškach boli svadobné šaty hotové. Čipka s kvetinovým vzorom, jemný dekolt a odhalený chrbát spolu vytvorili nádherný výsledok.

K prípravám na ktoré veľmi rada spomínam patria aj koláče, ktoré sme piekli samy doma. Mamka, krstná, sesternice a ja sme sa do pečenia pustili v utorok a v piatok sme rozvážali. (Pred rokom sme takto piekli koláče aj pre sestru, takže skúsenosti už boli). Boli to veselé tri dni, ktoré mi prípravy na svadbu spríjemnili.

Nezabudnuteľná zábava vďaka skvelým ľuďom

Ak by sme mali vypichnúť nejakú vec, vďaka ktorej bola naša svadba v istom zmysle špecifická, povedali by sme, že zábavou. Ľudia sa bavili od prvého tanečného kola. Na svadbe bolo veľmi veľa mladých ľudí, spolužiaci z výšky, zo strednej –Slováci, Česi aj vietnamský Čech–Vuček, ktorý bol najväčším showmanom. Mali sme skvelého DJ, ktorý to rozprúdil, cimbalová hudba, ktorá hrala pri stoloch úžasne roztancovala ľudí a jeden z folklóristov, ktorý prišiel na čepčenie sa ostal s nami zabávať až do rána. Verní sme ostali aj folklórnym tradíciám, keďže zopár folklóristov máme aj v rodine.Môj brat, tanečník vo folklórnom súbore Levočan, si pre nás pripravil tanečné vystúpenie, čepčenie v podaní tohto súboru bolo krásne a „hádka“ o partu v kombinácii východniarov, Čechov a Vučka mala svoje čaro.

Dodnes, keď sa stretneme s rodinou alebo kamarátmi spomíname na našu svadbu, ktorá  podľa ich slov bola tá najlepšia, na ktorej boli, a to nás veľmi teší.

Text: Anežka, nevesta Majka / Foto: Pavol Delej Photography / Svadobné šaty: Salón Joanne / Oblek ženícha: Ermenegildo Zegna / Make-up a vlasy: Mária Holečková / Kvety a výzdoba: Aranžérsky salón – Renáta Škarupová / Miesto svadobného obradu: Bazilika sv. Jakuba v Levoči / Miesto svadobnej hostiny: Kongresová sála v Levoči / Hudba: DJ Little, Ľudová hudba Štefana Cínu

Predstavte si, že s priateľmi oslavujete svoje osemnáste narodeniny a jeden z vašich kamarátov je taký vtipkár, že vám zabezpečí živý narodeninový darček. Pre Ivonku bol tým živým darčekom Ján.Nikdy predtým sa nevideli a takmer nič o sebe nevedeli. Ivonka sa dodnes nedozvedela, prečo sa jej už terajší manžel vzhľadom na svoju introvertnú povahu rozhodol na takú ponuku pristúpiť a tráviť večer v skupine cudzích ľudí. Žeby osud?

Svadba v máji = svadba s pivóniami

Musím sa priznať, že som si svoju svadbu nikdy nepredstavovala. Nepredstavovala som si svoje svadobné šaty, nevysnívala som si svadobný obrad ani svadobnú výzdobu a rovnako ročné obdobie, v ktorom by som sa chcela vydávať. Výber termínu našej svadby bol teda vecou náhody. Keď sme sa skontaktovali s manažérkou hotela, ktorý sa nám obom páčil a informovali sa ohľadom možností konania našej svadby v letných mesiacoch tohto roku, oznámila nám, že najbližšie voľné termíny sú až v roku 2019.  Avšak, opäť zaúradovala náhoda a po pár dňoch nám zavolala, že sa uvoľnil jediný sobotňajší termín v tomto roku. V sezóne mojich milovaných pivónii.

Drevený altánok ako stvorený na svadobný obrad

Sobáš aj svadobná hostina sa konali v Hoteli Slamený dom v Malej Ide pri Košiciach. Je to prekrásny priestor ako v exteriéri, tak aj v interiéri. Nádherná záhrada plná zelene, rozprávkový drevený altánok a vo vnútri elegantný priestor, prvotriedne hotelové služby a ústretový personál. Svadobný obrad sa konal v drevenom altánku v záhrade hotela a na svadobnú hostinu sme sa už presunuli dovnútra. Obaja sme totiž už od začiatku túžili po tom, aby sa všetko odohrávalo na jednom mieste, aby naši hostia nemuseli podstupovať únavné presuny a aby sme si aj my dvaja vychutnali svadobný deň bez stresov. Hostia mali možnosť ubytovať sa priamo v luxusných izbách hotela, dopriať si výborné raňajky či spoznať prekrásne okolie.

Odkedy sme prvýkrát uvideli tieto priestory, nad iným miestom sme ani nerozmýšľali. Jednoducho sa nám zdalo čarovné a pre nás dokonalé.

Očarujúca výzdoba aj chutný candybar

Mojou predstavou bola elegancia, jemnosť a trošku romantiky. Vo výzdobe dominovala bielo-ružovo-zelená farebná kombinácia a z kvetoch pivónie, ranunculus a eucalyptus v nízkych vázach. Sivé obrusy, strieborné zdobené klubové taniere a množstvo sviečok. Všetko bolo očarujúce a zladené do posledného detailu. Od prekrásnych svadobných oznámení zapečatených našou vlastnou bielou pečaťou, cez drevené uvítacie tabuľky, menu kartičky, zasadací poriadok, rozprávkový altánok až po veniec zo živých kvetov s našimi inicálmi. Naša svadobná výzdoba skutočne prekonala moje očakávania. A to sa naozaj považujem za mimoriadne náročného človeka.Špecialitou našej svadby bol aj bohatý candybar. Ten hral v rovnakých farbách ako výzdoba, s ktorou dokonale splynul a bol nielen pohladením pre oko, ale aj naozaj chutný.

Keď jedny svadobné šaty nestačia…

Pri výbere svadobných šiat som mala vážne pochybnosti. Nikdy som si ich nepredstavovala, tému vysnívaných svadobných šiat som aj medzi priateľkami vždy zahovorila a mala som zlé tušenie, že si ich tak ľahko nevyberiem. Keď na to prišlo, nepáčili sa mi takmer žiadne. Všetky boli príliš veľké, nemotorné, všade samá čipka a veľká sukňa.  Až kým som si v svadobnom salóne nevyskúšala “tie moje”. Chvíľu mi trvalo presvedčiť samú seba, že svadobné šaty nemusia byť len jedna veľká torta stiahnutá v korzete alebo šaty ála lesná víla. No pomohla mi moja milovaná mamka, na ktorú jedinú dám a ktorá so mnou jednotlivé skúšky absolvovala. Keď na mne uvidela model Agua z kolekcie Pronovias 2017, usmiala sa. Boli to tie pravé, vystihovali ma. Na prvý pohľad možno jednoduché, no zároveň veľmi rafinované, z príjemného priliehavého materiálu, ktorý sa dokonale prispôsobil mojej postave, s jemnými aplikáciami kvietkov na ramenách, veľmi ženské a nadčasové. Presne také, za aké sa snáď nebudem hanbiť ani pred svojimi vnúčatami. K nim som mala jednoduchý, hladký závoj, ktorý mal viac ako tri metre, rozpustené vlnité vlasy a obula som si jemné strieborné sandálky na vysokom podpätku. Avšak, priznám sa, že na chvíľku som predsa len chcela byť princeznou, a tak som sa krátko po obrade prezliekla ešte do jedných svadobných šiat s väčšou sukňou, do modelu Ofelia, rovnako z kolekcie Pronovias.

Ženích to mal o čosi jednoduchšie. Už na začiatku sme sa tak nejako obaja zhodli, že by sa mal ako ženích od ostatných svadobných hostí trošku líšiť. Rozhodol sa preto pre na mieru šitý smoking v čiernej farbe so zamatovou fazónou, ktorá ladila s motýlikom.

Nechýbalo ani čepčenie nevesty…tentokrát na rusínsku nôtu

Obaja sme mali jasno v tom, že počas svadobného dňa nechceme nič siliť. Keďže sme praví východniari, vedeli sme, že namiesto zdĺhavého programu pre hostí, darčekov či prekvapení a nikdy nekončiacich hier sme túžili potom, aby sa svadobní hostia hlavne cítili príjemne, uvoľnili sa a poriadne sa zabávali až do rána. Na spestrenie sme si pre nich pred samotným obradom v záhrade hotela pripravili recepciu, kde im čakanie spríjemňovalo sláčikové kvarteto a podávalo sa prossecco a slané pochutiny.

Čo sa týka ľudových tradícií, nijak zvlášť sme sa im nepodriaďovali, ale predsa len som pred polnocou využila možnosť nahradiť svadobné šaty tradičným národným rusínskym krojom. Myslím si, že slovenské kroje rovnako, ako ľudové zvyky a tradície sú nádherné, môže nám ich závidieť celý svet a my by sme ich nemali obchádzať. Keďže ja sama som po mamke polovičná Rusínka (a ženích s tým súhlasil), mala som rusínske čepčenie, ktoré plynule prešlo do redového tanca. Ten na východniarskej svadbe rovnako, ako fľaškový tanec jednoducho nemohol chýbať. Spestrením boli aj dvaja harmonikári, ktorí vniesli na svadbu ešte viac ľudových tónov.

Aká by to bola svadba, ak by všetko prebiehalo tak, ako si to naplánujete? Ale aj keď som sa pred obradom spolu s družičkami zasekla vo výťahu, keď sa mi pri kráčaní uličkou zavadil závoj o drevenú podlahu v altánku alebo keď sme sa so ženíchom zabudli najesť zo spoločnej polievky, všetko sme zvládli s úsmevom na tvári a s nadhľadom.

Nie nadarmo sa ale hovorí, že nezáleží na tom, kde si ale s kým si. A my sme si svojich svadobných hostí vybrali naozaj dobre. Boli úžasní, bavili sa do rána, vytvorili čarovnú atmosféru a keď sa aj objavil nejaký nedostatok, snáď nám to hneď prepáčili. Práve vďaka naším rodičom, súrodencom, rodine a priateľom bola naša svadba nezabudnuteľná aj pre nás a naozaj sme aj zásluhou úžasných ľudí na správnom mieste ani na sekundu nepocítili žiaden stres, či nervozitu.

Text: Anežka, nevesta Ivonka / Foto: Jana Kuššová / Svadobné šaty: Svadobný salón Nicole / Oblek ženícha: TaiMar / Make-up: Cinna Face Art / Vlasy: FN hair / Kvety, výzdoba a tlačoviny: FlorDeLuxe / Miesto svadobného obradu: Záhrada hotela Slamený dom, Malá Ida / Miesto svadobnej hostiny: Hotel Slamený dom, Malá Ida / Cukrovinky: Kvalitnetorty.sk / Hudba: DJ Snowman, Léthe quartet

Každý jeden z príbehov reálnych svadieb sa spája s dvoma ľuďmi, nevestou a ženíchom. A tak ako je jedinečná každá nevesta a je jedinečný aj každý ženích, rovnako osobitá je tiež atmosféra a pocity pri sledovaní jedného z ich najvýnimočnejších Dní.

Fotografie Eriky a Marcela vypovedajú samy o sebe. Sú originálne, inšpiratívne a tak tradične netradičné. Presne ako to milujeme.

Ako si na Deň svojej svadby spomína nevesta Erika?

Náš sobáš sa odohrával v krásnom kostolíku v Turzovke. Mne osobne sa páčia tie tradičné staré kostoly. Dýcha z nich neopakovateľná atmosféra. Na svadobnú hostinu sme sa presúvali asi päť kilometrov do obce Korňa, kde sa nachádza penzión Kriváň. Krásne priestory, dobré jedlo, ochotný personál a kúzelné prostredie boli jasnou voľbou.

V samotnej výzdobe som túžila skôr po jemných, nežných a čistých prvkoch. Z kvetov najviac zbožňujem pivonky, ktoré sa stali súčasťou svadobnej kytice aj kvetinovej výzdoby. V kombinácii s čipkou to bolo dokonalé. Z farieb bola v prevahe biela a jemná pudrovo ružová. Svetelná reťaz nad tanečným parketom dotvorila krásne, jemné a elegantné prostredie. V tanieri si každý hosť našiel drobné poďakovanie, ktoré som sama navrhla, doladené k menovkám, ktoré som tiež sama vyrobila.

Svadobné šaty som si išla vybrať v dostatočnom časovom predstihu, asi trištvrte roka pred svadbou. Predstava o jednoduchých a úzkych šatách, s ktorou som salón navštívila sa zmenila vo chvíli, keď mi do kabínky priniesli princeznovské šaty, v ktorých som sa napokon aj vydávala. Pri pohľade na ne mi zažiarili oči a ja som vedela, že sú to tie pravé.

Oblek pre Marcela sme síce kupovali dosť neskoro, no keďže sme sa hneď zhodli na modrej farbe a všetko sa nám podarilo kúpiť v jednom obchode, dá sa povedať, že obliekanie ženícha v našom prípade prebiehalo úplne hladko. Výnimočným kúskom bol ručne vyrábaný drevený motýlik a drevené  hodinky, ktoré dostal odo mňa v deň svadby ako darček.

Pred samotným obradom prišiel Marcel aj so svojimi rodičmi a krstnými rodičmi do môjho rodičovského domu, vymenili sme si svadobné koláče a rodičia nám udelili požehnanie. Neodmysliteľnou súčasťou zachovania tradícií na našej svadbe bolo aj čepčenie o polnoci, umocnené aj tým, že sme si obaja obliekli kroje, v ktorých sme sa aj deň pred svadbou fotili v skanzene Vychylovka.

Text: Anežka, nevesta Erika / Foto: Pavol Delej Photography / Svadobné šaty: Jadei svadobný salón / Oblek ženícha: OZETA / Make-up: Monika Steinbergerová / Vlasy: Katarína Beleščáková / Kvety a výzdoba: Jadei svadobný salón / Miesto svadobného obradu: Rímskokatolícky kostol v Turzovke / Miesto svadobnej hostiny: Penzión Kriváň – Korňa / Hudba: Skupina SystemTwo

Príbeh Aničky a Lukáša od momentu, keď sa prvýkrát uvideli až do chvíle, keď sa začali spoznávať a randiť, pripomína úvod romantického filmu.

Anička mala „rande na slepo“ s chlapcom, s ktorým sa zoznámila cez internet. Keď sa rande blížilo ku koncu a Anička sa vybrala na autobus, tento nápadník jej ponúkol, že zavolá svojmu dobrému kamarátovi a ten ju odvezie domov. O pár minút prišiel autom Lukáš. Podľa Aničkiných slov, hneď sa „buchla“ do jeho krásnych modrých očí a neodolateľného úsmevu. No keď z auta vystúpila Lukášova priateľka, bolo po nálade.

Prešlo niekoľko rokov a Anička s Lukášom sa náhodne stretli na diskotéke. Pozdravili sa, no každý si šiel po svojom. Prešlo ďalších pár rokov. Anička počas leta brigádovala v jednej reštaurácii, ktorej súčasťou bola aj vonkajšia terasa. Jedného dňa okolo nej prešli dvaja chalani, no s jedným z nich sa Aničke stretol pohľad. Bol to Lukáš…

Svadba Aničky a Lukáša sa konala minulý rok v jeden pekný, letný, júnový deň. Aj keď obaja pochádzajú zo Slovenska, jedna z najvýnimočnejších udalostí ich života sa odohrala v Chorvátsku. O tom, aké je vziať sa v inej krajine porozprávala viac Anička.

Vždy som snívala o niečom netradičnom

Nikdy som si nevedela predstaviť svoju svadbu klasickú, so všetkými tradíciami, ktoré väčšina mladých absolvuje. Vždy som snívala o niečom netradičnom a hlavne bez stresu, aby sme si svadbu naplno užili obaja. Väčšina snúbencov rieši fotografa, kameramana, rezerváciu priestorov na svadobnú hostinu aj rok alebo dva roky pred termínom, no my sme všetko zvládli za päť mesiacov. Takisto aj oblečenie sme prispôsobili prostrediu. Mojou predstavou boli jednoduché, voľné a pohodlné šaty, ktoré sa dokonale hodia na pláž.

Obrad na pláži

Neďaleko historického mestečka Trogir sa nachádza pláž s prostredím ako z rozprávky. Teplé počasie s jemným vánkom, šum mora, jachtársky prístav s najluxusnejšími jachtami a reštaurácia len pár metrov od miesta obradu. Na pláži sa konal civilný obrad za prítomnosti chorvátskej matrikárky, po ktorom sme sa presunuli do kostola, kde nám svoje požehnanie udelil evanjelický farár.

Celú svadbu nám pomáhala vybaviť agentúra, ktorá sa špecializuje na svadby pri mori v Chorvátsku. Kolektív svadobnej agentúry nám zabezpečil miesto obradu, reštauráciu, kostol, kompletnú výzdobu, preklad všetkých potrebných dokladov, dokonca aj ubytovanie pre všetkých našich hostí. A čo farebnosť samotnej výzdoby? Ako mnohým ženám, aj mne sa páči ružová farba, no ako väčšine mužov, tak ani môjmu Lukášovi sa ružová farba nepáči. Napokon sme ju doladili k prostrediu a to do modrobiela. V jednoduchosti je krása a samotné prostredie, kde sa konala svadba malo svoje veľké čaro, preto sme to s výzdobou nechceli prehnať.

Keď nečakaná situácia zanechá úsmevné spomienky…

Deň pred svadbou sa na našom aute zasekla brzda na zadnom kolese. Samozrejme, auto sme potrebovali, a tak sme to museli hneď riešiť. V obchode s autosúčiastkami sme objednali brzdový strmeň, ktorý sme vyzdvihli ráno v deň svadby. Našťastie jeden z našich kamarátov, ktorý prišiel aj so svojou rodinkou na svadbu je milovníkom áut a mal so sebou potrebné  náradie. Väčšina našich priateľov a rodiny vrátane mňa sme už boli poobliekaní a nachystaní, zatiaľ čo Lukáš s kamarátom spokojne opravovali auto. Nakoniec obaja stihli všetko včas opraviť, umyť sa a nachystať na náš veľký Deň.

Text: Anežka, nevesta Anička / Svadobné šaty: Moda Ślubna Afrodyta Krosno / Make-up: Miroslava Kaňuchová / Vlasy: Ľudmila Jusková / Foto: Pavol Delej PHOTOGRAPHY / Kvety a výzdoba: svadobná agentúra  (Katarína Nincevic) / Miesto svadobného obradu: na pláži Seget Donji, Trogir / Miesto svadobnej hostiny: jachtársky klub Marina Baotić / Tlačoviny: Miroslava Kaňuchová / Hudba: Dj Bangy

Lenka a Anton sa zoznámili vo firme, kde začali približne v rovnakom čase pracovať. Stretávali sa, pomáhali si a boli jeden druhému na blízku. Aj napriek obojstranným sympatiám sa však ani jeden z nich neodvážil osloviť toho druhého… Do času…

Podľa Lenky existuje v ich živote veľa náhod, ale za to príjemných. Jej návrat z Milána, kde pracovala a žila 5 rokov, následné zoznámenie sa s Antonom, to ako často na seba obaja spontánne mysleli aj keď sa v tom čase stretávali len vďaka práci a všetko, čo nasledovalo potom vytvorilo z jednej, dvoch, troch náhod jeden kúzelný svadobný deň.

„Moje svadobné šaty boli láskou na prvý pohľad“

Asi ako každá žena, aj ja som mala o svadobných šatách svoju vysnívanú predstavu. Nechcela som nič „príliš“. Príliš prečačkané, príliš čipkované, príliš objemné…

V štádiu hľadania mojich vysnívaných svadobných šiat som navštívila len jeden jediný salón, o ktorom som bola presvedčená, že práve tam nájdem tie moje. A našla som. Svadobný salón WEM plní sny a to doslova. Moje svadobné šaty, to bola jednoducho láska na prvý pohľad. Videla som ich len na fotke, ani som ich nevyskúšala, no vedela som že ich chcem a riskla som to.

A tak som sa vydávala v modeli Raciela z kolekcie Atelier Pronovias 2018, ktorý vystihoval presne to, čo majú podľa mňa šaty stelesňovať. Na prvý pohľad jednoduché, no zároveň prepracované do tých najmenších detailov, z exkluzívneho materiálu, vyžarujúce rafinovanosť a sexi nedbalú eleganciu. K nim som zvolila jednoduchý závoj, krásny trblietavý diadém do vlasov a obula som si jednoduché črievičky šťastnej a zamilovanej „takmer“ manželky.

A čo výber svadobného obleku? S mužmi je to malina. Počas výletu v Miláne sme navštívili asi dva obchody, Anton si vyskúšal dva obleky, pri druhom v poradí povedal, že sa v ňom cíti výborne a už aj platil pri pokladni.

…miesto s nádychom histórie, elegancie a zároveň modernosti

Sobáš aj svadobná hostina sa konali v Chateau Gbeľany pri Žiline. Chceli sme aby sa všetko odohrávalo pod jednou strechou, aby naši hostia nemuseli absolvovať žiadne únavné presuny a aby naša svadba ostala peknou spomienkou aj pre nich. Mali možnosť ubytovať sa priamo v krásnych izbách kaštieľa, dopriať si relax vo wellnesse, vyskúšať lokálnu gastronómiu či spoznať blízke okolie, ktoré ponúka mnohé skvosty ako Jánošíkové diery či Terchovú. Aj pre zahraničných hostí to bola riadna „exotika“ a veľmi si pochvaľovali krásne prostredie a prírodu, ktorá je v tejto časti Slovenska čarovná.

A ako sme sa vlastne dostali ku Kaštieľu v Gbeľanoch? Opäť náhoda. Priestor presne v štýle, aký sme napokon našli v Gbeľanoch (tip sme dostali od nášho známeho) sme spočiatku hľadali v okolí Bratislavy alebo Trenčína. Pohľadali sme si Gbeľany na mape a keďže radi cestujeme, spoznávame nové miesta a prepukla v nás zvedavosť, rezervovali sme si tu víkendový romantický pobyt a šli „otestovať terén“. Následne sme sa skontaktovali s manažérkou kaštieľa aby sme sa informovali ohľadom možnosti konania našej svadby práve tu a bolo to.

Vôňa Talianska

Pri prieskume svadobných agentúr sa pre mňa tou, ktorá vytŕčala z davu stala práve agentúra Ambientes. Doslova som „žrala“ každú ich výzdobu a nevedela som sa dočkať tej našej. Mojou predstavou bola jednoduchosť a zároveň pompézna elegancia. V kvetoch a vo výzdobe dominovala biela a krémová farba – biele a krémové ruže, hortenzie, pivonky vo vysokých kryštálových vázach aj menších vázičkách v kombinácii s kryštálovými osemramennými svietnikmi. Výzdoba a každý jej detail bol dokonalý a jedinečný. Od netradičných svadobných oznámení, cez menu kartičky až po hviezdne nebo nad tanečným parketom. Vychytávkou našej svadby bol candy bar a Italian corner. Keďže nás priamo-nepriamo spojilo Taliansko, chceli sme si ho a najmä svadobných hostí uctiť nejakou špecialitkou priamo z tejto úžasnej krajiny. Nechýbalo Prosciutto crudo di Parma, tradičné sušené paradajky, nakladané artičoky či parmezán. Prosecco sa lialo prúdom rovnako aj grapa či aperol.

A keďže candy bar je mojou srdcovkou, som zamilovaná do pečenia a všetkého s tým súvisiaceho, tak som sa práve tu vybúrila. Nie ja osobne, keďže  by som to z časového hľadiska nestíhala, ale chcela som, aby v ňom vôbec nič nechýbalo. A veru že nechýbalo…

Od samého začiatku sme mali jasno v tom, že náš Deň nechceme striktne podriaďovať tradíciám, len preto že „sa to tak patrí“. Chceli sme aby to bol krásny deň, na ktorý budeme spomínať aj po rokoch s pocitom, že sme si ho my aj naši hostia naplno užili. Na spestrenie zábavy sme mali pripravený fotokútik, kde hostia za pomoci rôznych rekvizít mohli nafotiť fotiek koľko len chceli a následne sme sa zabavili aj my, keď sme si po svadbe prezerali knihu hostí s nalepenými fotkami a prianiami, ktoré nám nechali.

Spestrením najmä pre zahraničných hostí bolo určite aj čepčenie, ktorému predchádzalo ešte krátke vystúpenie folklórneho súboru Stavbár zo Žiliny. Ostali z toho v nemom úžase a takmer bez mihnutia oka sledovali, čo sa to deje.

Nuž a čo by to bola za svadba bez nejakých neplánovaných momentov, ktoré napokon vystrelili ako tie najvtipnejšie zážitky? Spolu s Antonom sme mali pripravené vyslovenie našich vyznaní, ktoré sme si však  hrdinsky nenapísali. Veď načo aj? Vieme ich aj o polnoci. No možno sme ich vedeli aj o polnoci, ale keď sme boli sami, nie pred všetkými tými ľuďmi. A tak, keď prišiel ten čas sme počas vyznania hovorili piate cez deviate, ale s láskou. Asi mesiac po svadbe kamarátka pri našom stretnutí poznamenala: „Veď oni vás vlastne prekvapili s tými vyznaniami nie?“ Jasnééé.

Text: Anežka, nevesta Lenka / Foto: Katarína Žitňanská – PANAMERA MOTION PICTURES / Svadobné šaty: Salón WEM / Topánky nevesty: Badgley Mischka / Oblek ženícha a doplnky: Gutteridge, Milano a Hugo Boss / Motýlik ženícha: BeWooden / Make-up a vlasy: Boris Bordács / Popolnočné šaty: Elisabetta Franchi / Šaty na posvadobné fotenie: Jana Pištejová / Miesto obradu a svadobnej hostiny: Chateau Gbeľany / Kvety a výzdoba: Ambientes / Tlačoviny: Mikina Dimunova & Devin printing house / Cukrovinky: Sweet cakes bakery (svadobná torta), Lulus bakery, Sweet cakes bakery, Lucette patisserie, Mandlove by Martina Grnova, Be Fresh, FantastiCo / Program: Folklórny súbor Stavbár / Hudba: Lucia Brezovská (hra na harfe), Replay band

Presne rok a jeden deň od zásnub si Zuzka a Lukáš povedali svoje „áno“ v jeden nádherný, letný, augustový deň s ideálnym počasím. A prečo zdôrazňujem ideálne počasie? Zuzka priznala, že vždy snívala o svadbe v lete, ale keďže si uvedomovala aj mnohé riziká, ktoré sa s letom spájajú, veľmi intenzívne myslela na to, že v ich svadobný deň bude príjemných 24 stupňov, žiadne horúčavy ani dážď. Slovo dážď sa rok pred svadbou stalo v celej rodine tabu. A vyšlo to. 12. augusta 2017 bolo presne 24 stupňov, bez dažďa a horúčav.

Bezdomovec im predpovedal večnú lásku

Aj keď sme boli na gymnáziu v dennodennom  kontakte, nedá sa povedať, že by medzi nami došlo k láske na prvý pohľad. Dokonca ani na druhý. Prvé tri roky sme sa úspešne ignorovali, maximálne sme sa pozdravili. Cestu k sebe sme si našli až v závere tretieho ročníka, začali sme spolu tráviť viac času. Zrazu som si na Lukášovi všimla hneď niekoľko pekných vlastností, ktoré ma očarili a vážim si ich dodnes. Obdivovala som na ňom ochotu vždy pomôcť, pokoj, ktorý z neho vyžaruje aj trpezlivosť, ktorú v sebe mal keď mi napríklad vysvetľoval matiku. Po skončení tretieho ročníka sme spolu strávili celé leto. Chodili sme na diskotéky, rôzne akcie, festivaly, ale stále sme si akosi neuvedomovali, že sme „do seba“. Spomínam si na jeden vtipný moment, kedy sa nám prihovoril jeden bezdomovec a predpovedal nám večnú lásku. Smiali sme sa na tom a ani sme netušili, že z nás raz naozaj budú manželia.

Keď sa svadba odohráva na rozprávkovo krásnom mieste

Lukáš a jeho rodina pochádzajú z obce Báb a kostol priamo tu sa stal aj miestom nášho svadobného obradu. Kostol je naozaj prekrásny, dostatočne priestranný, vypínajúci sa na čarovnej lúke, kde bol priestor na gratulácie, spoločnú fotografiu aj vypúšťanie balónov.

Keď sme sa začali obzerať po mieste na svadobnú hostinu, moja predstava bola jasná – priestor prepojený s exteriérom, komfortný a zároveň rozprávkovo pekný. Hotel Zlatý Kľúčik, kde sa to napokon celé konalo sa v čase nášho plánovania kompletne rekonštruoval a mal byť k nemu pristavený aj svadobný stan. Keď sme si priestor predbežne objednávali, náš svadobný stan ešte ani nestál. Videli sme ho len na vizualizácii a aj napriek tomu, že sme nevedeli do čoho presne ideme, výsledok bol presne podľa predstáv. Romantický, elegantný a vzdušný priestor bol krásne presvetlený, doplnený o biely rustikálny nábytok a vysoké okná. Navyše je umiestnený na kopci s terasou, z ktorej je nádherný výhľad na celú Nitru.

Odtieň mauve ako alfa a omega svadobnej výzdoby

Základ výzdoby tvorila fialová farba v odtieni mauve, doplnená ružovou a klasickou fialovou. Práve odtieň mauve dotvoril romantický vzhľad celého priestoru a zároveň ho zjemnil a zútulnil. Stoly zdobili vysoké vázy s aranžmánom živých kvetov – ruží, hortenzií aj frézií a tiež luxusné deväťramenné vysoké kryštálové svietniky. Celkovú atmosféru dotváralo aj množstvo malých svietnikov a vázičiek s trsovými ružami. Nechýbal ani candy bar doladený do odtieňov mauve, staroružová, biela a ivory a tiež svadobná torta s ombre efektom v rovnakých farbách dozdobená ružami a gypsomilkou. Originálnu súčasť výzdoby tvorila kniha hostí a prianí približne so 120 srdiečkami vo forme svadobného rámu, vyrobeného na mieru. Teraz je doplnkom v našom byte a krásnou spomienkou. V exteriéri sa nachádzali drevené tabuľky z masívu, do ktorých boli vypálené citáty z Biblie, ale aj rôzne vtipné texty. Terasa bola osvetlená množstvom malých lampášikov a páni si prišli na svoje v špeciálne pripravenom Whiskey & Cigar bare.

Nevesta, ktorá kvôli šatám navštívila niekoľko štátov

S Lukášom sme počas príprav navštívili niekoľko svadobných výstav. Výber svadobných šiat bol pre mňa veľmi náročný. Nevedela som sa rozhodnúť, či ísť do úzkych alebo princeznovských šiat. Navštívila som dokonca niekoľko štátov, až som si tie svoje napokon našla v Budapešti. Keďže som sa pre ne nerozhodla hneď, vyfúkla mi ich nevesta, ktorá šla na skúšku po mne. Napokon som svoje „Pronoviasky“ našla v salóne Nicol. Šaty mali obrovskú sukňu do ktorej som sa hneď zamilovala a jednoduchý korzet doplnený Swarovski opaskom. K šatám som zvolila výrazné náušnice a niekoľkometrový závoj.

Aj výber svadobného obleku bol v mojich rukách, nakoľko mi je móda veľmi blízka. Od začiatku bolo jasné, že na takú výnimočnú udalosť to bude oblek šitý na mieru. S chalanmi z TaiMar som dohodla strih, farbu a každý detail. Lukáš chodil už len skúšať.

Top momenty

Špecifikum Zuzkinej a Lukášovej svadby okrem toho, že to bol pre oboch ten najkrajší deň v živote, spočívalo aj v množstve malých i väčších detailov.

Keď Lukáš prvýkrát uvidel Zuzku v svadobných šatách…

Keď Zuzka kráčala uličkou v kostole za tónov piesne Ave Maria…

Keď Lukáš vo svojom príhovore za oboch poďakoval rodičom…

Keď družičky hosťom rozdali vejáriky, aby sa mohli v horúčavách ovievať a zároveň využiť pripravenú vreckovku pre slzy šťastia a tiež svadobný program…

Keď po obrade novomanželia Zuzka a Lukáš so všetkými hosťami a gratulantmi spoločne vypustili balóny…

Keď zazneli dojemné príhovory priateľov…

Keď sa hostia fotili vo fotokútiku a tieto spomienkové fotky nalepili do pripraveného albumu…

Keď v pozadí jemne znela talianska hudba…

Keď nastalo tradičné čepčenie pod vedením bezkonkurenčnej Márie Strakovej, pôsobiacej v Lúčnici a SĽUKU…

Keď fotili posvadobné fotky počas svadobnej cesty na ostrove Lombok a takmer si „zopakovali“ svoj svadobný deň…

Text: Anežka, nevesta Zuzka / Foto: Katarína Žitňanská – PANAMERA MOTION PICTURES / Svadobné šaty: Salón Nicole / Oblek ženícha: TaiMar-obleky na mieru / Make-up a vlasy: Erika Grünwaldová (nevesta a družičky), Boris Bordács (svadobné mamky, družičky) / Kvety: Kvetinárstvo Strieška / Výzdoba: Lux Wedding / Miesto svadobného obradu: Báb / Miesto svadobnej hostiny: Hotel Zlatý Kľúčik / Cukrovinky: Pure Sweet / Tlačoviny: Design by Zuz / Hudba: Fero Kabát

Lenka pochádza z okolia Terchovej, Patrik z Topoľčian. Osudnou sa im však stala Trnava, kde obaja študovali, a prechod pre chodcov, na ktorom sa do seba zahľadeli. Patrik prechádzal jeho sviežim krokom s hokejkou v ruke a športovou taškou na pleci. Lenka s kamarátkou zas utekali na prednášku. No na prechode sa akoby zastavil čas, keď sa jeden druhému zahľadeli do očí. A odrazu sa akosi častejšie začali „náhodne“ stretávať. Vo výťahu, v reštaurácii, na rôznych študentských akciách…

Keď vám pohľad na šaty vyrazí dych

Výber obleku pre ženícha prebiehal neočakávane jednoducho a rýchlo. Patrik presne vedel, čo chce. Elegantnú klasiku, čierny jemne lesklý oblek, bielu košeľu a jednoduché chic čierne topánky. V jedno piatkové popoludnie sme to kúpili úplne všetko. A bonusom bolo, že ten jediný oblek, ktorý si vyskúšal, sa stal tým „pravým“.

Ja som kvôli šatám cestovala niekoľkokrát na Slovensko, keďže sme už v tom čase žili v zahraničí a celú svadbu sme plánovali na diaľku. Pre mňa bol jasnou voľbou svadobný salón WEM. Moje tri staršie sestry, ktoré ma dokonale poznajú, majú dostatok trpezlivosti a vo všetkom mi pomáhali, sa stali mojimi najbližšími poradkyňami. Musím sa priznať, že do salónu som nešla so žiadnou konkrétnou predstavou. Túžila som byť princeznou, divou aj éterickou bytosťou. Všetky sme sa však zhodli na tom, že keď sa nám zastaví dych pri pohľade na ne, budú to tie pravé. A tak sa aj stalo.

Pravá slovenská

My sme tak akosi od začiatku vedeli a plánovali, že si spoločne chceme založiť rodinu. Naše hodnoty, sny a ciele boli a sú na rovnakej hladine. O svadbe sme vždy hovorili, no plánovať sme ju začali až potom, ako ma Patrik požiadal o ruku uprostred krásnej švajčiarskej prírody.

Svadbu sme začali plánovať asi rok vopred. Nešli sme vyslovene po nejakom symbolickom dátume. Vedeli sme, že chceme svadbu na konci leta, na mieste, kde to Slovenskom priam dýcha, s celou našou rodinou a priateľmi. Možno aj preto, že žijeme v zahraničí a domov nám veľmi chýba. Rozhodli sme sa teda pre Village Resort Hanuliak v Belej pri Terchovej. Sobáš sa konal v krásnom kostolíku v mojej rodnej dedinke. V rámci programu nechýbalo ani tradičné čepčenie, ktoré bolo o to emotívnejšie, že mi ho pripravili moje bývalé spolužiačky, sprevádzané Terchovskou bukovou muzikou.

Aká bola výzdoba?

Kvety, úprava stolov, ale aj tie najmenšie drobnosti dokážu vyčarovať jedinečnú atmosféru. My sme sa rozhodli túto dôležitú úlohu zveriť do rúk odborníčky Petry Chovancovej. Po niekoľkých stretnutiach Petra presne vedela, akú máme predstavu, a tak nám pripravila všetko od pozvánok, menu kariet, pierok, kytíc až po tie najmenšie detaily.

Menovky pre hostí vo forme makroniek, ako aj svadobnú tortu nám pripravila Lulus bakery. Chutila vynikajúco, nezostal z nej ani kúsok.

Mimoriadne záležať sme si dali aj pri výbere fotografa a kameramana. Manželia Žitňanskí sa stali súčasťou nášho dňa. Jedinečne zachytili všetky emócie a dôležité momenty.

Keď je nutné použiť plán „B“

Mohlo by sa zdať, že upršaný, chladný a zamračený deň je na konanie svadby totálna pohroma. Pravdou však je, že práve takáto sobota patrila nám a všetkým našim hosťom, ktorí prišli, aby sa stali svedkami niečoho neopakovateľného. Daždivé počasie síce nebolo našim vysnívaným, no keď vám práve v tento Deň padá z neba toľko šťastia, je všetko v poriadku. Keď kvôli tomu nevyjde fotenie v krásnej záhrade rezortu, spoločné vypúšťanie balónov či svadobná jazda kabrioletom, je čas na plán B. Jednoducho stráviť čas s ľuďmi, ktorí vás majú radi, sledovať hostí, ako sa bavia a spoločne si užívať svadbu. To je ono.

Text: Anežka, nevesta Lenka / Foto: Katarína Žitňanská – Panamera Motion Pictures / Svadobné šaty: WEM, Bratislava / Vlasy: Erika Špirková / Oblek ženícha: Alan Delon / Miesto svadobného obradu: Dolná Tižina / Miesto svadobnej hostiny: Village Resort Hanuliak / Kvety a výzdoba: Petra Chovanec / Cukrovinky: Lulu´s bakery / Hudba: DJ Mirec, Terchovská muzika

Aj keď boli spolužiakmi už na strednej škole a k tomu najlepší kamaráti, chodiť spolu začali až keď sa im cesty rozdelili a každý z nich si vybral štúdium na inej vysokej škole. Od začiatku to však bolo nesmelé a váhavé, keďže si nechceli pokaziť vzájomné priateľstvo, ak by im to náhodou nevyšlo. Podľa slov samotnej Klaudie to však celé „vypálilo“ omnoho lepšie, než čakali a to, že si za manžela vzala práve svojho najlepšieho kamaráta jej pripadá ako z rozprávky.

„Vždy som snívala o tom, ako budem počas príprav behať, vybavovať a vidieť všetko na vlastné oči…“

…no a to úplne nevyšlo, pretože žijeme v Londýne. Všetky prípravy napokon prebiehali na diaľku, cez e-maily, intenzívne  počas asi troch predĺžených víkendov strávených doma a posledné detaily sme doklepli na poslednú chvíľu, týždeň pred svadbou. Na druhej strane, výber svadobných šiat bol veľmi jednoduchý a trval asi 20 minút. Šaty som mala už vopred napozerané z obrázkov a keď som si tie vyhliadnuté v salóne Wedding Avenue v Bratislave aj naozaj vyskúšala, zažila som presne „ten“ filmový moment a bolo rozhodnuté. Popolnočné šaty ku mne dokonca prišli samé vďaka jednej z mojich úžasných družičiek. So ženíchom to však bolo trošku náročnejšie. Predstava o svetlo sivom obleku, ktorý sme márne hľadali po celom Londýne sa rozplynula. No nakoniec nám do oka padol oblek svetlo modrej farby, ktorý v konečnom dôsledku vyzeral oveľa lepšie.

…lebo Vináreň u Ludvika

Sobáš aj svadobnú hostinu sme mali v Modre. Jednoduchý evanjelický kostolík sa stal pre nás miestom, kde sme si navždy vyslovili svoje „áno“. A prečo sme sa rozhodli pre Modru aj v prípade výberu miesta na hostinu? Jednoznačná odpoveď je: lebo Vináreň u Ludvika. Keď tento priestor človek vidí prvýkrát na obrázku, povie si, že je pekne vyzdobený a uzná, že vyzerá úžasne. Ale keď sme to videli naživo, od nadšenia nám padla sánka a v tej chvíli sme prestali uvažovať o niečom „vhodnejšom“. Jednoducho rozprávkové. Prekrásna miestnosť, ktorú aj keby žiadna výzdoba nedopĺňala, stále by vyzerala okúzľujúco. A terasa s famóznou brečtanom porastenou stenou bola už len čerešničkou na torte.

 

Nedbalá elegancia vo výzdobe

Keďže som ex-svadobná koordinátorka, vo všetkom som mala viac menej jasno už roky. Výzdoba bola pastelová tzv. shabby schic. Kvetinová časť musela splniť tú podmienku, aby boli všade skalničky a v kútiku duše som dúfala, že sa v tom čase nájde aj pár pivónií. Celkový efekt doplnili všadeprítomné malé svetielka, drevo, háčkované obrúsky a prírodný papier. Vychytávkou vo výzdobe sa stali pastelové stuhy na stoličkách namiesto návlekov, za čo vďačím Pinterestu. Tie maximálne dotvorili celý priestor. Výzdobu realizovali dievčatá z Wedday, kde som aj ja pár rokov pracovala. Bola som si istá, že tú predstavu, ktorú nosím v hlave zrealizujú na 100% a tak sa aj stalo.

 

„LIVE“ obrad na Facebooku

Mimoriadne výnimočným a najemotívnejším zážitkom bol pre nás jednoznačne príchod k oltáru. Juraj trval na tom, aby sme sa prvýkrát videli až tam a naozaj to stálo za to. Ten príval šťastia a dojatia sa slovami ani nedá opísať. Obrad bol dojímavý aj vďaka oddávajúcemu kňazovi, ktorý ho spravil veľmi osobným a skutočne o nás. Pikoškou je, že obrad bol vysielaný „naživo“ prostredníctvom Facebooku, keďže máme množstvo kamarátov po celom svete, ktorí na svadbu síce nemohli prísť, no chceli byť jej súčasťou aspoň takto.

Výkyvy počasia, roztancovaná sála aj handmade torta

Jedným zo špecifík nášho svadobného dňa bolo určite počasie. Práve vtedy dosiahla teplota iba 16 stupňov. A to bol jún. Aj napriek tomu, že takmer celý deň pršalo, počas fotenia predsa len vyšlo slniečko. Zdôrazniť treba aj fakt, že bez manželov Žitňanských by sa svadba zrejme ani nekonala. Nikto iný by nám nezvečnil tento výnimočný deň krajšie, než oni. Skvelú atmosféru určite dotvorila aj kapela Colors of Sound, ktorá roztancovala komplet celú sálu. Pred polnocou sa konalo čepčenie, ktoré bolo Jurajovým prianím. A hoci ja nie som veľký folklórny nadšenec, musím uznať, že to bol veľmi pekný zážitok. Nečakané a veľmi milé prekvapenie nám pripravil Jurajov bratranec vlastnoručne upečenou, nádhernou a veľmi chutnou makovou tortou.

Text: Anežka, nevesta Klaudia / Foto: Katarína Žitňanská – Panamera Motion Pictures / Svadobné šaty: Wedding Avenue / Oblek ženícha: French Connection / Make-up: Monika Schmidtmayer / Vlasy: Jakub z Pierot Eurovea / Kvety a výzdoba: Wedday / Miesto svadobného obradu: Evanjelický kostol Modra / Miesto svadobnej hostiny: Vináreň u Ludvika / Cukrovinky: Wera cakes (torta), Floril (candy bar) / Tlačoviny: Vanilkový kaktus / Hudba: DJ Vinco, Colors of sound