Kategória: Denník nevesty

Veľa snúbencov chce, aby ich svadba bola zachytená na videu a fotkách, pretože si ju tak môžu hocikedy pripomenúť. Určite sú medzi nami aj také nevesty, ktoré si na video nepotrpia a stačia im aj fotografie. Je to každého osobná voľba a určite tu hrá veľkú úlohu aj finančný rozpočet. Z môjho pohľadu, by som však fotografa a kameramana na svadbe určite odporučila.

V tomto sme mali s Filipom úplne jasno. Fotky aj video ako pamiatku na náš deň D chceme! Otázka bola, koho si z toho veľkého množstva vybrať. Ja, ako svadobná milovníčka, som mala v počítači záložku „svadba“ a tam fotky a videá od tvorcov, ktorých práca sa mi páčila. Jedny boli však pre mňa niečím výnimoční. Na jednom videu od LKáčov, starom asi 3 roky, som objavila priestor, ktorý som si zamilovala. Už keď som si pozerala tie svadobné zostrihy, chcela som zažiť svadbu na tom mieste, v Modre, aj s ich prítomnosťou. Toto miesto nás očarilo tak veľmi, že nakoniec sme tam usporiadali našu svadbu. V tom momente som vedela, že som našla tých pravých fotografov a kameramanov pre našu svadbu (okrem toho videa sa mi páčila aj ich fotografická tvorba). Túto informáciu asi nevedeli, a tu by som sa chcela poďakovať, že vďaka nim som našla pre mňa to najkrajšie miesto svadobnej hostiny.

Od prvej chvíle, keď sme sa s Matúšom stretli, sme si začali rozumieť. Bola medzi nami harmónia, presne vedel, čo môj premotivovaný rozum chce. Dohodli sme sa na predsvadobnom videu, ktoré mi Filip neviem akým zázrakom schválil. Môj introvert totiž na tieto veci vôbec nie je. Avšak myšlienka zahrať jednu scénku z filmu a použiť ju do videa sa mu páčila, tak išiel do toho. V deň svadby boli kameramani absolútne úžasní. Natočili všetky detaily, prípravy a dokonca krásne zábery s dronom na celú Modru. Popri zábave na parkete sme si ani nevšimli, že nás niekto točí. O to komickejšie bolo vidieť tanečné kreácie nás a našich hostí vo svadobnom videu. Filip: „Ja naozaj takto tancujem? Nieee, to nemôžem byť ja“, „Čo si mi nepovedala v tom kostole, že si mám prehrabnúť vlasy? Mám tam veľmi zlú ofinu“. Predtým, ako sme video dostali v darčekovej krabičke, nám ho však poslali na kontrolu. Čo je veľmi dobré najmä v tom, že ak by ste s nejakými scénkami neboli spokojní, dajú sa prerobiť. Je to totiž pohľad kameramana na vašu svadbu, a nie vždy vidí svojimi očami to, čo chcete vy. V našom prípade sme však s videom boli nadmieru spokojní.

Čo sa týka fotenia, jeden článok o predsvadobnom fotení som už písala. Takže na pripomenutie, pre Filipa je fotenie niečo, ako ísť na kontrolu k zubárovi. Strach a hrôza. Preto je fajn, ak nájdete takých fotografov, pri ktorých sa budete cítiť dobre vy sami a dajú vašej svadbe šmrnc. LKáči takí presne sú. Žiadne strnulé pózy a silené bozky, všetko prebiehalo nejako prirodzene. Možno to bolo aj tým, že naše svadobné fotky sme fotili až pondelok po svadbe v botanickej záhrade. Nemali sme vtedy s Filipom už žiadny stres a užili sme si ten deň ako náš svadobný. Smutné však bolo lúčenie. Keď som sa s Matúšom dohodla, že si prídeme po darčekové krabičky s videom a fotkami bolo asi -5 stupňov. V ten deň som vedela, že sa celý ten svadobný ošiaľ končí, takže keď sme sa stretli, stále som sa ho niečo pýtala, len aby sme nemuseli ísť domov. Bol naozaj zlatý, lebo sa celý triasol od zimy, ale veľmi milo mi na všetko odpovedal. Na koniec sme sa rozlúčili a dodali, že „ Snáď sa na nejakej inej svadbe zase stretneme.“ 

 

Text: Veronika Grožajová / Foto: LK Studio

Nie len nevestine šaty, ale aj ženíchov oblek je veľmi dôležitou súčasťou vašej svadby. Ženíchovi často ostáva na realizáciu len to jedno jediné, outfit, v ktorom sa v ten veľký deň objaví pred oltárom. V našom prípade mal Filip viac vecí na starosti, no oblek si vybral (skoro) sám. 

Proces výberu obleku a následného šitia by mal začať najneskôr 2 až 3 mesiace pred svadbou. Najmä ak sa ženíte počas svadobnej sezóny, teda približne od mája do septembra, je vhodné myslieť na výber obleku pre ženícha včas, inak hrozí, že pre vás nestihnú ušiť oblek v dostatočnom predstihu. 

My sme išli oblek vyberať niekedy v júni. Áno, Filip asi ako každý chlap, si toto nechával na poslednú chvíľu. Typické. No jeden deň sme sa vybrali do obchodu, nech ho ušijú na mieru. Hneď na začiatku si povedal, že by ho chcel tmavomodrý. V dnešnej dobe je modrá na obleku veľmi populárna, skoro každý druhý ženích má modrý oblek. Preto Filip začal uvažovať, že by zvolil zelený alebo šedý. Na to som mu povedala, že to určite nie. Šedý oblek si na ňom neviem predstaviť. Čo sa týka zeleného, podľa mňa je veľmi ťažké zvoliť správnu zelenú farbu, tak sme napokon ostali pri modrej.

Celý proces skúšania a objednávania obleku trval cca 2 hodiny. Takže si viete predstaviť, ako to môjho terajšieho manžela veľmi bavilo (ale prežil to). Pri výbere toho správneho obleku si môžeme vybrať úplne všetko, látku, gombíky, strih, podšívku a dokonca pri obleku na mieru si môžete vyšiť iniciálky do vnútra saka, dátum svadby či meno budúcej manželky vzadu na límec. Ja ako žena som bola týmto úplne nadšená. Hneď som začala rozmýšľať, čo originálne tam bude mať vyšité. No Filip len odvetil „hmm dajte tam V+F“. Mala som po originalite, ale viete, nemohla som do toho moc brblať, je to predsa jeho oblek, on to bude nosiť.

Strih obleku určený, látka vybraná, išlo sa na podšívku. Keďže som po polnoci mala zlato-žlté šaty, Filip sa rozhodol podšiť si svoj oblek žltou podšívkou. Na mieru sme dali ušiť aj košeľu a to radšej rovno dve. Jednu na manžety a druhú na gombíky. Samozrejme, nie je to nutné, ak vám padne konfekčná košeľa ako uliata, pokojne siahnite aj po nej.

Rovnako ako u žien, aj u mužov môžu doplnky celý outfit skrášliť. Azda najvýraznejším doplnkom je kravata, viazanka alebo motýlik. V našom prípade sme siahli po motýliku s vreckovkou vo farbe a vzore mojich šiat. 

Maličkým, no nemenej dôležitým detailom sú manžetové gombíky. S Filipom sme si jedného krásneho dňa sadli za počítač a vyberali. No okej, vybrala som mu ich ja, môjmu terajšiemu manželovi bolo dosť jedno, aké manžety bude mať, hlavne, že nejaké má. Topánky si zvolil hnedé k opasku. Je to taká tá všeobecná klasika, ktorá nikdy nič nepokazí.

Dôležitým doplnkom sú aj ponožky. V tomto sme mali úplne jasno. Filip sa so svojimi družbami dohodol, aké ponožky si dajú, aby sa zladili. Chlapci si vybrali farebné s bodkami a ženích si dal s nápisom. Vyzeralo to super efektne, preto nezabúdajte na detaily. Napriek rôznym pravidlám, ako by mal byť správny ženích oblečený, riaďte sa predovšetkým vašim pocitom a vkusom. Najdôležitejšie je, aby ste sa počas svojho svadobného dňa cítili spokojne a pohodlne. Pretože nie je nič horšie, ako mrzutý a hladný chlap. Možno, už len mrzutá a hladná žena. 

Text: Veronika Grožajová / Foto: LK Studio

Svadba, magický okamih patriaci slovíčku „Áno“ a originálne prstene vyrobené podľa vašich predstáv tak, aby vás dokonale vystihovali a doplňovali. Svadobné obrúčky nielenže spečatia vašu vzájomnú oddanosť, ale ukrývajú v sebe aj istú hlbokú symboliku. Svadobné obrúčky si treba vybrať podľa vkusu a jedinečnosti. Dnes veľa snúbencov siaha po originalite. Tou sú napríklad vytetované obrúčky, obrúčky z rôznych recyklovaných materiálov, kvetín či úplne iného tvaru, ako je kruh. Kruh znamená nekonečný, uzatvorený rámec. Taký, aký je vaša láska. Preto sú klasické obrúčky už dlhé roky najčastejšou voľbou pri výbere prsteňov. 

Odmalička mám rada ligotavé, lesklé veci. Môj výber obrúčky bol teda jasný, tenká celá trblietavá a s kamienkami. No ale ako by takáto obrúčka vyzerala na mužovi? Bolo by to asi čudné. Preto si dnes môžete vybrať rôzne obrúčky. 

S Filipom sme sa jedného dňa vybrali do obchodu. Išli sme presne tam, kde mi kúpil zásnubný prsteň. Keďže sme chceli klasické obrúčky z bieleho zlata, povedali sme si, že tu nebudeme vymýšľať (teda ja nebudem vymýšľať) a vyberieme si ich hneď v prvom zlatníctve. Ja som si v sekunde našla moju vysnívanú, tenkú obrúčku s kamienkami. Bola dokonalá, trblietavá a ja som bola nadmieru spokojná. Chvíľku som uvažovala nad tým, že by sme mali rovnaké obrúčky s Filipom a vybrali by sme si niečo jednoducho nekamienkové. Ale Filip bol za to, že nemusíme mať rovnaké. To či sú rovnaké predsa nezávisí od toho, či sa viac alebo menej ľúbite.

Mužský pár k mojej trblietavej obrúčke bol celý z bieleho zlata a tenučký. Filip si ho skúsil dať na ruku a nevyzeralo to až tak zle, ale… Ale bolo to také veľmi jemné, obrúčku by si na ňom nik nevšimol. Ešte ho uvidí nejaká žena, ktorej sa zapáči, a úplne prehliadne jeho obrúčku… Filipovi sa však tiež veľmi nepozdávala, chcel nejakú hrubšiu. Zapáčila sa mu jedna obrúčka s vyrytým hrubým pásikom. Na prste vyzerala dobre, ale videla som na ňom, že mu ešte niečo na nej nesedí. Pani predavačka nám poradila a skúsili sme ten pásik dať inej farby, napríklad z červeného zlata. A bolo vybavené. Našli sme krásnu obrúčku, s ktorou bol spokojný.  

Z vnútornej strany obrúčok vám, teraz myslím, že všetci výrobcovia ponúkajú servis vyrytia si mena a dátumu svadby. Čo je skvelá vec. Hlavne pre mužov, akým je ten môj, keďže zapamätať si výročia, narodeniny a iné sviatky je pre nich náramne ťažké (ale aj tak ich ľúbime a odpustíme im to). Svadobné obrúčky si tak vyberajte s láskou a pamätajte, že šperky sú na celý život.

 

Text: Veronika Grožajová / Foto: LK studio

Prvý tanec. Pre niekoho povinná jazda, pre iného stresujúca časť svadby. No pre mňa jedna z najkrajších chvíľ. Prvý svadobný tanec sme si chceli naplno užiť, aby bol takou tou čerešničkou na torte celého večera. Nebolo to však za začiatku veľmi jednoduché, pretože som musela presvedčiť Filipa, že mať originálny svadobný tanec nie je vôbec zlý nápad.

Určite to poznáte, jedného dňa sa dostanete so svojím frajerom aj k téme svadba a koľko chcete mať spolu detí. Takéto rozhovory sme s Filipom absolvovali aj my, ešte skorej ako ma požiadal o ruku. Vytrvalo som mu hovorila, ako chcem mať originálny svadobný tanec, keď sa budeme brať. Mala som totiž popozerané všetky tanečno-svadobné videá na youtube a veľmi sa mi to páčilo. Avšak Filip mi na to vždy odvrkol: „Určite nie, veď my nie sme profesionálni tanečníci. Mi prosím ťa povedz, ako chceš tancovať nejaký remix 5 minút vkuse. Veď to sa nedá, neudýchame to. Plus je to také čudné, takéto veci tancujú maturanti na stužkovej, nie novomanželia.“ No jedného dňa Filip absolvoval svadbu svojho kolegu (samozrejme, bezo mňa), ktorý mal nacvičený prvý svadobný tanec na jednu skladbu a viete čo? Páčilo sa mu to. Takže keď ma požiadal o ruku a riešili sme túto dilemu, bolo rozhodnuté. Svadobný tanec si nacvičíme, ale museli sme obaja urobiť kompromis. 

Keďže si idem ako správna emancipovaná žena za svojím, remix mi prešiel. ALE, musela som Filipovi sľúbiť, že tú prvú, hlavnú skladbu vyberie on. Verte mi alebo nie, ale presne, presne som tušila, že vyberie tú najgýčovejšiu a najtuctovejšiu pesničku, ktorú má asi 90 % všetkých novomanželov. (Zlatko, ak si to čítaš, vôbec mi to nevadí, hlavne, že sme mali ten remix a máš aspoň vkus na ženy.) Takže viete čo vybral? Áno, presne, vybral Christina Perri – A Thousand Years, z nezabudnuteľného Twilightu (môj muž je totiž platonicky zamilovaný do „Belly“). Ale stále lepšie ako bratia Nedvědovi s pesničkou Skládanka, o ktorých tiež uvažoval. Žiaľ, naozaj, nerobil si srandu, až mi zabehlo, keď mi toto oznámil. Ale musím uznať, že ak by vybral Nedvědovcov, boli by sme naozaj originálni, lebo takú pieseň asi nikto ako prvý novomanželský tanec nemal. (Niekedy fakt uvažujem, koho som si to vlastne zobrala s týmto hudobným vkusom, ale veď nič proti Nedvědovcom, pri vatre so špekačkou v ruke sú úplne ideálni.)

Keďže mi remix nestačil a chcela som byť ešte veľmi originálna (môžeme tomu hovoriť aj veľmi premotivovaná), napadla mi ešte jedna vec. Milujeme filmy. Dokonca máme s Filipom 5 obľúbených filmov, ktoré pozeráme dookola. Jedným z nich je aj Hriešny tanec a vtedy mi to napadlo. Poďme si vymyslieť tematický „filmový“ prvý tanec, nech je to nezabudnuteľné. Tento svadobný remix som si doma strihala sama, takže po minúte a pol tuctovej Christine Perri (teraz ma napadlo, že Ed Sheeran s pesničkou Perfect je ešte možno väčšia tuctovka), začal náš remix inšpirovaný filmami. Ako ďalšia skladba nasledoval Karel Gott-Trezor z kultového filmu Pelíšky. Okrem známych hitov som do skladby pridala pasáž z plesu Popolušky, Sladké mámení, Mrázika a zakončili sme to Hriešnym tancom. A akoby to vyzeralo, keby sme náš prvý tanec nezakončili povestnou zdvíhačkou? No nacvičili sme si to prefíkane. Pretože naozaj nebolo možné, aby ma môj muž zdvihol v tých obrovských šatách, uhrali sme to ako Patrik Swayze a „Baby“, keď im prvýkrát zdvíhačka vo filme nevyšla (aj keď všetci si reálne mysleli, že Filip ma naozaj zdvihne). Po polnoci sme však dali hriešny tanec úplne od začiatku, aj so spomínanou zdvíhačkou.

Svadbu sme mali v septembri a asi cca na konci mája sme začali trénovať náš tanec. Mali sme skvelú lektorku Dadku, ktorá nás naučila tanec na prvú skladbu a celý hriešny tanec podľa filmu, ktorý sme, ako som spomínala, zatancovali po polnoci. Môj zostrihaný remix, sme si natrénovali sami doma, cca týždeň pred svadbou. Mysleli sme si totiž, že máme čas a potom sme to „ltt“, na poslednú chvíľu stihli dotrénovať. Všetko to trénovanie bolo komické, veľmi sme sa na tom nasmiali a bol to naozaj skvele využitý čas, ktorý nás ešte viac zblížil. (Takže sme na nasledujúcu plesovú sezónu pripravení roztancovať parket).

Horšie to bolo tesne predtým, ako sme mali náš tanec na svadbe zatancovať. Ja som extrovert, môj Filip je introvert (ale keď si dá za pohárik, je extrovert), takže sme boli v strese. On z tanca a ja z neho. Osmelili sme sa jedným frťanom a išli na to. Zo začiatku sme boli veľmi nervózni, ale nakoniec to dopadlo skvelo a náš remix mal dokonca 9 minút, ktoré sme udýchali (Filip, zvládol si to.)

Akonáhle sme začali na svadbe tancovať náš svadobný remix, hostia šaleli, smiali sa, tlieskali a urobili nám užasnú atmosféru. Nik to nečakal, preto boli možno tak všetci nadšení a prekvapení. Naozaj vám to odporúčam, budúci manželia, choďte do toho a urobte si nezabudnuteľný svadobný tanec. Bude to skvelý zážitok pre vás aj pre vašich blízkych.  

Text: Veronika Grožajová / Foto: LK Permanent

Nech už máte akýkoľvek obrad, cirkevný alebo civilný, niečo predsa len majú oba spoločné. Potrebujete svedkov. Bez svedkov by sa svadba ani nemohla uskutočniť. Mali by to byť vaši najbližší ľudia, ktorí musia mať dobre nastražené uši a počúvať, či si snúbenci povedia skutočne to vytúžené ÁNO.

Už hneď na začiatku som vedela, že moja svedkyňa bude najlepšia kamarátka Gitka. Poznáme sa už od detstva, ani jedna z nás nemá súrodenca, a tak sme  ako dve sestry. Je to osoba, s ktorou sa pohádam ale viem, že o pár dní sa budeme zasa stískať a debatovať do polnoci. Dokonca ani vyše 300 km nás nerozdelilo, keď išla študovať do Prahy a ja do Bratislavy. Má to svoje výhody (výlet do Prahy a ubytovanie zadarmo vždy príde vhod, no nie?).

Tentoraz však mal so svedkom problém Filip (konečne to prišlo, vymenili sme si to a neriešili sme moje problémy, ale problémy môjho muža, takže som bola pripravená situáciu zvládnuť). Filip mal dilemu, nevedel či sa rozhodnúť pre brata alebo najlepšieho kamaráta. Je to veľmi ťažká voľba. Najmä preto, lebo sú to jeho najbližší ľudia a oboch má veľmi rád. V tomto prípade sa rozhodnite tak, ako to cítite v danom momente. Nič lepšie vám poradiť neviem. V prípade Filipa zvíťazila bratská krv, takže si vybral svojho staršieho brata Michala.

Vo veľmi veľa článkoch na internete sa dočítate, čo všetko by mali mať svedkovia na starosti. Pomáhať vám s výberom svadobných šiat, obleku, odoslať pozvánky pre hostí, objednať sálu či iné veci. Osobne som človek, ktorý si rád tieto organizačné veci rieši sám. Bolo to mojim potešením a aspoň som sa tak na svadbu viac tešila. Takže, ak by ste chceli s niečím pomôcť, oslovte skôr niekoho iného. Svedkovia sú významní hostia, ktorých by som takýmito organizačnými vecami na svadbe veľmi nezaťažovala. Pre svedkov je podľa mňa dosť stresujúce, že musia svojím podpisom potvrdiť, že snúbenci vstupujú do manželského zväzku dobrovoľne.

V kostole si svedkovia viedli skvelo. Dokonca nás Michal zachránil. Totiž, keď sme si s Filipom celí šťastní povedali svoje ÁNO, celkom z nás ten stres opadol a v tom mi Filip šušká: „Ehmmm… nemám USB s prvým tancom.“ Ja: „Ale čo si,… si robíš srandu.“ Filip: „Nie, ja ho fakt nemám. Ostal na izbe v mojej taške.“ Takže niekde medzi kázňou a prijímaním sme sa dohodli s Filipovým bratom, či by nám nešiel po USB. Samozrejme ten prvý tanec mal byť ako prekvapenie, takže sme to prezradili, ale naozaj nás zachránil. Michal, naozaj ti ešte raz veľmi pekne ďakujem a odpúšťam ti aj tie reči do videa ako nechápeš to, že si ma Filip zobral. Ja viem, že to bolo zo srandy (teda dúfam).

Moja svedkyňa Gitka je človekk, ktorý ma sprevádza už roky mojím životom a veľa o nás s Filipom vie. Pozná našu minulosť i moje tínedžerské časy. Gitka s Michalom boli presne pri tom momente, keď sme sa s Filipom prvýkrát uvideli, dokonca im vďačíme za to, že sme sa stretli. Myslím, že lepších svedkov sme si nemohli vybrať. No ale k veci, Gitka si pripravila ten najkrajší svadobný príhovor. Bol venovaný len nám a mňa to dojalo ako malé dieťa, takže som začala pri jej príhovore plakať už pri prvej vete.

„Milá Veronika, milý Filip a milí svadobní hostia!

Som veľmi vďačná za prejavenú dôveru nevesty, že som vám mohla odsvedčiť manželstvo. S nevestou sa poznám od škôlky, je mi ako sestra, moja rodina.  Keď sme sa spolu v detstve hrávali, Veronika mi ukazovala fígeľ s kockou, ako si privolať šťastie. Dodnes tomu nerozumiem, no jej trik zaberal a Veronika so samými šestkami vyhrávala. Možno to bude znieť trošku naivne, ale myslím si, že toto kúzlo si musela vložiť aj do svojho života. No veď posúďte sami. Naši novomanželia si na oznámenie nechali napísať nádherný citát: ,,V živote je možné stretnúť sa tisíckrát a nenájsť sa, ale je možné stretnúť sa raz a nájsť sa navždy.“ Tento citát presne vystihuje, aká zvláštna hra osudu Veroniku a Filipa zviedla dohromady. Prvýkrát sa stretli na koncerte v Senici. Tento koncert bol presunutý na iný deň z dôvodu choroby speváka. Medzitým tatko nevesty predal lístky a ženích sa rozhodoval medzi dvomi mestami, kam na koncert ísť. I napriek rôznym prekážkam sa mali možnosť spoznať, a tak spolu prežiť kopu krásnych chvíľ.

Som vďačná, že som tento príbeh mohla zažiť s vami.
Ak nebudem mať romantický príbeh pre svoje deti, požičiam si ten váš.

Na záver vám chcem popriať dlhý šťastný manželský život plný radosti, pochopenia a lásky s hromadou detí.“

No a už som revala ako malá…

Michal nám zase spolu s družičkou Natálkou zorganizoval „únos nevesty“, ktorý sme vôbec nemali v pláne. Celkom dobre to však padlo. Dodnes nechápem, ako sa mu podarilo ma v tých obrovských šatách vziať na rukách na druhú svadbu. Darmo, je to svalovec od prírody, majú to v rodine.

Takže, ak bude váš výber svedkov akýkoľvek, rozhodujte sa srdcom. Určite sa rozhodnete správne a užijete si spolu s nimi váš deň D.

Text: Veronika Grožajová / Foto: LK Studio

Vybrať si vizážistu/vizážistku na  takú jedinečnú udalosť, akou je svadba, môže byť celkom náročná úloha. Je to najmä preto, lebo každá z nás sa chce cítiť krásne a výnimočne. Preto niekedy siahneme aj po takzvanej „skúške svadobnej vizáže“.

Čo sa týka mejkapu, som v tom, priznávam, ABSOLÚTNE NESCHOPNÁ. Denne na seba dám max BB krém, špirálu a občas aj čiernu linku (fakt len keď idem na nejakú udalosť), aby sa nepovedalo. Preto som vo svoj svadobný deň chcela vyzerať pekne prirodzene. Vlasy nosím najradšej rozpustené a môj Filip má najradšej, keď sú zvlnené, kučeravé. Preto som zvolila kučeravé rozpustené vlasy, aby som sa mu páčila.

O moju svadobnú vizáž sa postaral skvelý Boris Bordács. Skvelý preto, lebo okrem perfektného mejkapu a účesu sa snažil vypočuť moje predstavy. Asi mesiac pred svadbou som sa objednala na skúšku v jeho nádhernom štúdiu. Musím povedať, že skúška ani nebola potrebná, lebo do bodky splnil to, po čom som túžila. Ale je super, ak sa o jeden deň na viac cítite ako princezná. V prvom rade som povedala, že by som chcela mať rozpustené vlasy, ako to má rád Filip. Viem, bolo tu riziko, že mi časom vlny spadnú a budem vyzerať hmmmm… všelijako, no nechápem, ako to v deň svadby Boris urobil, ale mne naozaj tie vlny držali celý večer. Samozrejme, vypnuté vlasy sú pre nevesty určite praktickejšie, záleží od toho, čo preferujete.

Výber účesu záleží aj od toho či chce nevesta vo vlasoch doplnky. Mne sa veľmi páčia živé kvety, rôzne čipky či lesklý hrebienok, no samú seba som si s niečím takým nevedela predstaviť. Zvolila som preto len dlhý biely závoj, ktorý som mala pripnutý na vrchu hlavy.

Mejkap bol krásny, jemný. Dokonca vydržal moje slzy, smiech, dážď pred kostolom, tri rock’n’rollové kolá, čepčenie aj redový tanec, no vlastne celý deň.

Večer pred svadbou mi ešte Boris poslal milú sms-ku, ako sa na sobotu teší a vidíme sa. V takom zhone a strese som mu nestihla ani odpísať, ale veľmi ma to potešilo. V deň svadby sa spolu so mnou líčili aj moje družičky a maminka. Bol u nás celé doobedie a podarilo sa mu vytvoriť doslova filmovú, pohodovú atmosféru, pretože sme sa všetci aj s družičkami doberali a rozprávali o trendy „trblietkach“ vo vlasoch, ktoré frčali pred pár rokmi. Bola to taká svadobná psychohygiena, za ktorú im veľmi pekne ďakujem. Možno bol aj unavený z mojich tisíc otázok, ktoré som mu kládla, ale zvládol to skvele. Je to veľmi milý, pokorný a šikovný človek. On proste vie, čo robí a robí to bezchybne.

Keďže som sa cítila v jeho rukách skvele, tak som si líčenie a účes zopakovala, do tretice, tentokrát na fotenie. Svadobné fotografie sme fotili v pondelok po svadbe v botanickej záhrade. Líčenie bolo zasa iné, no krásne, trochu výraznejšie na fotografie, ktoré si to pýtajú.

Každá jedna vie, čo jej najviac sedí, v čom sa cíti dobre a ako sa najviac páči svojmu budúcemu mužovi. Určite buďte čo najprirodzenejšie. Ak nosíte vypnuté vlasy, vypnite si ich ak rozpustené nechajte ich tak. Ak máte rady výrazný rúž, siahnite po ňom. Dôležité je, aby ste sa vy cítili dobre.

Text: Veronika Grožajová / Foto: LK Studio

Každá jedna nevesta má určitú predstavu, ako by mala v deň svadby vyzerať. Možno ste o tom snívali už ako malé deti, pri tom, keď ste sa hrávali na princezné. Každá jedna nevesta je však jedinečná a má svoj vlastný štýl. Preto pri výbere svadobných šiat počúvajte svoje srdce a nie to, čo vám rozprávajú iní.

Filip ma pri výbere svadobných šiat poprosil o jednu vec. Žiadne volány a nech sú len biele. Hneď na začiatku priznávam, že som mu toto želanie úplne nesplnila. Vysvetlím prečo.

Predstava o mojich svadobných šatách bola, nech sú iné ako ostatné. Páčila sa mi čipka, ale aj trblietky. Som hold taká mini straka. Chcela som mať krásnu princeznovskú sukňu a rafinovane holý chrbát. Všetko však skombinovať tak, aby to bolo vkusné, ale zároveň iné. Niečo na štýl modernej princeznej. Na webe som začala lustrovať svadobné salóny a značky svadobných šiat. Na prvý pohľad som sa zamilovala do americkej návrhárky Hayley Paige. Jej šaty boli dokonalé a dali sa zohnať v jednom jedinom salóne na Slovensku. Povedala som si však, že vyskúšam navštíviť viacero svadobných salónov, veď sa vydávam raz za život.

Ale späť do reality. Veľa mužov si pravdepodobne myslí, že výber šiat si nevesty najviac užívajú. Pretože predsa milujeme nákupy a oblečenie. Skúste si však vybrať medzi stovkou BIELYCH šiat, horšie, skúste si ich obliecť. Väčšina z nich vám nesedí alebo to jednoducho nie je ono. Mne napríklad vždy vo výstrihu niečo chýbalo, takže mi skoro všetky šaty v oblasti hrudníka odstávali. Samozrejme, môže sa stať, že si oblečiete jedny a je to láska na prvý pohľad. Absolvovala som skúšky svadobných šiat v troch salónoch. Šaty boli krásne, niektoré naozaj pohodlné, ale nebolo to ono. Niektorým chýbali trblietky, iným zasa čipka, ďalšie boli až priveľmi prezdobené. Nikdy som pri žiadnych nemala ten „wau efekt“. Ale nebudem vás zbytočne plašiť či nervovať, pretože ja som naozaj dosť náročná, takže chyba bude skôr na mojej strane. S výberom šiat mi pomáhala moja mamina. Je totiž veľmi kritická a viem, že by mi nikdy neklamala, že vyzerám skvelo, keby to tak nebolo. Myslím však, že pri všetkých skúškach som mala stále v hlave šaty, ktoré som si našla na internete. Preto posledný, štvrtý salón, ktorý som navštívila, bol salón WEM v Bratislave.

Bolo to presne 22. decembra (2 dni pred Vianocami a presne 9 mesiacov pred svadbou), keď som prvýkrát prišla do tohto nádherného salónu. Veľmi milý personál mi najprv ukázal všetky značky šiat, ktoré ponúkajú, a potom sme išli skúšať. Vyskúšala som si asi štyri druhy šiat a stále to nebolo ono. Ja som totiž tajne dúfala, že objavím svoje vysnívané šaty z webu. Nemali ich tam. Ale bola tu ešte jedna nádej. Objednali by mi ich, len pre mňa, na mieru, v mojej veľkosti. Bolo to však riskantné. Šaty by prišli o tri mesiace, neviem ako budú na mne vyzerať a nemôžem nič robiť s dĺžkou šiat, keďže boli ušité zo zvláštnej čipkovano-trblietavej látky (a ja som dosť maličká). V tom momente ma však najviac trápilo len to, že ich na sebe uvidím až o tri mesiace (no áno, typická žena, viem). Moja mamina z nich bola taktiež nadšená, keď ich videla na obrázku. Tie šaty boli presne celá ja. Tak sme sa napokon rozhodli, že do nich ideme aj za cenu risku.

 

Asi niekedy vo februári mi volala majiteľka salónu, akej farby chcem šaty. Keďže som takto narýchlo nevedela, spýtala som sa jej, akú farbu by si vybrala ona, nech podľa toho tie šaty objedná. 22. marca, presne o tri mesiace, som si ich išla vyskúšať. Bola som absolútne unesená, zbožňovala som ich na prvý pohľad. Nechcela som si ich ani vyzliecť, boli presne také, aké som si vysnívala. Čipka, trblietky, holý chrbát, princeznovská sukňa a všetko spolu vyzeralo vkusne a nežne. Splnili mi sen! Farba šiat síce nebola úplne biela ako zas chcel Filip, bola mierne ružová, ale to bolo na nich krásne. Kvetovaná čipka bola biela, a to všetko hralo krásne dokopy. Šaty vyzerali ako ušité z jahodovej peny. Úžasné na nich bolo aj to, že na niektorých fotkách vyzerajú čisto bielo. Sú to jednoducho šaty „chameleónky“. Aj keď mala som trochu stres, čo na ne Filip povie.

„Wau, tak to som nečakal… si nádherná. Vyzeráš ako princezná z rozprávky.“ Boli prvé slová môjho muža, keď ma videl vo svadobných šatách. Dokonca mu neprekážalo ani to, že neboli úplne biele, lebo som to bola ja…

Text: Veronika Grožajová / Foto: LK studio

Máte dátum svadby, zoznam hostí, sálu, rozpočet či oznámenia, no ešte úplne neviete, ako bude vaša svadba vyzerať. Možno práve výber oznámenia vám pomôže určiť si, v akom duchu chcete, aby prebiehala vaša svadba. My (alebo teda, zväčša o tom rozhoduje nevesta) sme za rozhodli mať tradičnú svadbu v prírodnom prostredí s podobne ladenou výzdobou.

S Filipom sme absolvovali pár svadieb a každá jedna bola presne taká, akí boli novomanželia. Je to skvelé, pretože v dnešnej dobe nie sú svadby jednotvárne ako v minulosti, ale každá jedna je špecifická. Myslím, že ak by ste oslovili niekoho z našich priateľov či blízkych a opýtali sa: „Akú svadbu bude mať Filip a Veronika?“, 99% by uhádlo, že to bude niečo tradičné a prírodné. No v dnešnej dobe sú takéto svadby veľmi populárne, takže chápem, že niektorá z vás to môže považovať za totálnu „tuctovku“. Hej, je to tuctovka, ale ak sa vám taká svadba páči, nemusíme byť zakaždým „IN“. Pretože, napríklad tento rok je moderná farba svadby ultra violet. Minulý rok bola greenery. Takže naša svadba bola podľa tohto  úplne out a všetky svadby tento rok by museli byť fialové. Dôležité však je, aby to bolo také vaše, a nie to, čo teraz frčí.

Svadba v prírodnom štýle je na Slovensku veľmi populárna. Využíva materiál ako je drevo, zelené listy eukalyptu či lúčne kvety. Presne v takomto štýle sú trendy aj takzvané „strapaté kytice“, o ktorých písala v  blogu aj Katka Bačiková.

Zažila som aj svadbu v štýle glamour. Svadba skôr v honosná, trblietavá až luxusná. Najkrajšie vyznejú v tomto štýle farby ako zlatá, telová, tmavo-modrá, bordová či fialová, no fantázii sa medze nekladú. Existujú svadby aj v štýle retro či vintage. Tu je len otázka, či sa všetkým hosťom bude páčiť hudba či štýl oblečenia, ktorý takáto svadba vyžaduje. Ale vy ste nevesta, je to vaša svadba a vy určujete, ako to bude vyzerať. Folklórnu svadbu som ešte nezažila, ale veľmi by som chcela. Je to plné farieb, tradícií a krojov. Je skvelé, ak sa folklóru novomanželia aj venujú, potom má takáto svadba svoje čaro a jedinečnú atmosféru. Taktiež závisí aj do toho, z ktorej časti Slovenska pochádzate. Iné zvyky sú na východe, iné na západe. Štýl svadby však môže určovať aj ročné obdobie, v ktorom sa beriete. Tradičné ročné obdobia sú jar a leto, najmä kvôli počasiu. Poznám však aj veľa dievčat, ktoré chcú mať svadbu v zasneženej krajine. Jeseň je zasa krásna na svadobné fotografie, keď listy hrajú všetkými farbami.

Stačí si však zapamätať dve veci. Prvá, že štýl svadby udáva nevesta. Druhá , že štýl svadby nie je dôležitý, je to len nejaká pridaná hodnota toho, ako chcete, aby váš deň D vyzeral. Mne sa na svadbách páčia detaily, maličkosti, ktoré zahrajú na tú správnu nôtu. Napríklad, ak si nacvičíte s manželom vlastný svadobný tanec, neskôr vám poradím, ako presvedčiť partnera, nech do toho s vami ide. Alebo stačí, keď máte radi filmy a do svadby zakomponujete prvky z vašich obľúbených filmových scénok. Alebo máte za partnera hasiča? Buďte štýlová tým, že vás na obrad privezie hasičské auto. No ak ste šikuľka, viete určite vyrobiť aj nejaký originálny darček pre svadobných hostí. Fantázii sa medze nekladú, pretože vašu svadbu môžete poňať stokrát inak.

Text: Veronika Grožajová / Foto: Filip Grožaj

Ako som už prednedávnom spomínala, veľmi sa mi páčia svadobné oznámenia s fotografiou budúcich novomanželov. No, môjmu už teraz manželovi sa to veľmi nepozdávalo. Preto bolo potrebné urobiť kompromis, ktorý vidíte nižšie na fotkách. My sme sa rozhodli svadobné oznámenie riešiť vo veľkom predstihu. S odstupom času som tomu rada, pretože sa vám postupne nakopí toľko povinností, že bude radi, keď ste si niečo vybavili aj skôr.

Môj výber svadobného oznámenia bol teda nasledovný. Otvorila som si všetky internetové stránky so svadobnými oznámeniami, ktoré som poznala a išla som vyberať. Ja som naozaj asi čudná nevesta, ale keď mne sa žiadne nejako extra nepáčilo. Ak sa mi zasa páčilo, buď som ho videla už u nejakých známych (a teda chápete, že snáď žiadna z nás by nechcela rovnaké oznámenie, aké mala pred pol rokom jej kamoška), alebo mi ho Filip ofrflal, klasika.

Nakoniec som našla webovú stránku niekde z Českej republiky. Na tejto stránke mi ponúkali, že si môžem vytvoriť vlastné svadobné oznámenie na mieru. Takže naše oznámenie je nadnárodné, pozor na to! A áno, viem, že určite aj na Slovensku každá druhá webová stránka ponúka, že si oznámenie môžete urobiť na mieru, nooo som premotivovaná, čo vám poviem. Filip to so mnou už vzdal. Mal síce pár pokusov, kedy mi hovoril, že objednávať oznámenie z Čiech je hovadina, že aj na Slovensku určite nájdeme pekné. No na moju obhajobu, veľa neviest si objednáva svadobné oznámenie z nemenovaných čínskych stránok. Tak prečo, keď môže mať nejaká nevesta oznámenie z Číny, ja nemôžem mať z Čiech? Tak sme teda išli do toho.

Veľmi sa mi páči, ak oznámenie, ktoré dostanete, v sebe nesie už myšlienku, v akom štýle sa bude svadba niesť. Presne o toto mi išlo. Aby ľudia hneď vedeli, ako bude vyzerať náš deň. Keďže sme svadbu mali vo vinárskom meste, v Modre, ktorá je v okolí plná vinohradov a krásnej prírody, chcela som niečo prírodné. Prírodné s kvetinami, kresbou, ale aj s niečím vyrezávaným. Teraz ste sa podľa mňa pochytali všetci za hlavu a povedali si, že mám fakt gýčoví vkus. Snažili sme sa však vymyslieť niečo naozaj vkusné. Nakreslili sme si nevestu a ženícha, nechali ich vytlačiť bielou farbou na prírodnom hnedom papieri a na vrch oznámenia sme dali vyrobiť krásnu čipku. Biele, čipkované sme dali urobiť aj pozvánky k svadobnému stolu.

Pre ľudí aktívnych na sociálnych sieťach sme si ešte urobili webovú stránku s odpočítaním dní našej svadby. Je to v dnešnej dobe veľmi praktické vec. Nemusíme skenovať oznámenie a posielať ho cez e-mail alebo Facebook priateľom. Pošlete len link, ktorý si dotyčnírozkliknú a dozvedia sa potrebné informácie o vašom sobáši. My sme si ešte webovú stránku vylepšili textami o nás dvoch a spoločnými fotkami.

Čo sa týka textu na svadobnom oznámení, zhodli sme sa veľmirýchlo. Ja som vybrala 2-3 texty, ktoré sa mi páčili ako favoritky a Filip si vybral z nich jeden finálny, ktorý sme použili. Problém bol s citátom. Chcela som niečo, čo by nás vystihovalo, niečo také naše. Tak som sa jedného dňa prechádzala po nákupnom centre v Bratislave a sadla si na lavičku medzi obchodmi. Mala som čas a tak som sa tam pripojila na wifi. Medzitým, ako sa mi načítala webová stránka, som sa začala pozerať okolo seba. Oproti mne som si všimla stojan. Bola knižka so svadobnými oznámeniami. Postavila som sa a prišla som k nej bližšie. Hneď na vrchu bolo oznámenie Zuzany a Ondreja. Pekné, jednoduché oznámenie s nádherným citátom:„V živote je možné stretnúť sa tisíckrát a nenájsť sa. Ale je možné stretnúť sa raz a nájsť sa navždy.“Vedela som, že som ho našla. Tento citát vystihoval chvíľu, keď sme sa prvýkrát stretli a odvtedy vedeli, že chceme byť spolu.

Keď nám vytlačené oznámenia prišli, bola som nadšená, no ono by to ešte niečo chcelo, vŕtalo mi v hlave. Tak som si objednala z nemenovanej čínskej stránky pečať. Pečať s našimi iniciálkami a k tomu zelený vosk. To bol presne ten punc, ktorý nášmu oznámeniu chýbal. Bola som spokojná, a keďje spokojná žena, je spokojný aj muž. Síce potom sme to mierne oľutovali, keď sme pečatili 100 oznámení asi 4 a pol hodiny. Ale ten čas, čo sme pritom strávili, bol prekrásny, smiali sme sa, rozprávali a popíjali pritom sypaný čaj. Tak, zhodnoťte vy, či sa vám to naše oznámenie páčilo. Pokojne aj vy vymýšľajte so svojim budúcim mužom, ako vaše oznámenie vyšperkovať a strávte pritom nezabudnuteľný čas.

Text a foto: Veronika Grožajová

Neviem ako vy, ale ja som si vždy plánovanie svadby predstavovala tak, že všetko bude len pozitívne. A potom to prišlo. Matrika. Bez nej by to nešlo, a tak sme sa jedného dňa s dobrou náladou vybrali na matričný úrad vypísať papiere na uzavretie manželstva. Treba to urobiť najskôr 3 mesiace pred svadbou, skôr nie.

Je to celé v podstate veľmi jednoduché, ale určite viac poteší to, ak je na vás tetuška na matrike milá. My sme v podstate toto šťastie mali. V Modre sme navštívili matriku asi cca mesiac pred svadbou. Veľmi milá pani nám dokonca sama vypísala našu žiadosť o uzavretí manželstva. Len pekne ťukala do počítača a my sme jej diktovali naše údaje. Potrebovali sme len originálne rodné listy a občianske preukazy. Celý proces trval asi 15 minút.

Naša (alebo teda moja) jediná dilema bola, aké priezvisko si nechám. Úprimne, veľmi sa mi nepáči, ak si žena necháva dve priezviská, svoje za slobodna, a potom ešte manželovo. Asi som taká stará škola, ale myslím si, že je to od ženy pekné, keď si nechá len manželovo meno. V dnešnej dobe je však moderné si nechávať obe. Dve mená sú aj dosť nepraktické, čo sa týka úradných vybavovačiek. Viete, všade budú chcieť dva podpisy, proste komplikovaná záležitosť. No ak ste známa osobnosť a už sa vaše priezvisko dostalo ľudom do uší, je možno fajn si nechať obe.

Mňa skôr mrzelo to, že keďže som jedináčik a môj ocino nemá syna, tak vlastne „vymrie“ náš rod. No môj ocino bol taký zlatý, že toto vôbec neriešil. Povedal mi, že si mám dať také priezvisko, aké sa mi bude páčiť. Tak som pekne ukradla priezvisko svojmu mužovi.

Potom Vám teta na matrike povie, že svoju zápisnicu musíte ešte odniesť pánovi farárovi. Tu vás čaká ďalší spisovací pokec a ďalšie a ďalšie papierovačky. Na cirkevný sobáš ešte potrebujete krstný list, ktorý nesmie byť starší, ako tri mesiace a musí byť na ňom napísané, kedy ste absolvovali prvé sväté prijímanie a birmovku. Toto potvrdenie si vybavíte vo farnosti, kde ste boli krstení… Uf, fakt je toho dosť veľa, čo všetko treba vypísať a povybavovať, aj keď sa to nezdá. No určite sa to dá zvládnuť. Svadba totiž nie je len o tých príjemných veciach, ale je aj plná úradných povinností.

V pondelok po svadbe si už len zájdete na matriku v meste, kde ste mali svadbu a dostanete váš vytúžený sobášny list. Samozrejme si ešte trošku počkáte v rade, lebo tak to už na úradoch chodí.

Text: Veronika Grožajová